Dôvodová správa k zákonu č. 372/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu riešenia nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

Konkrétne ide o úpravu v časti súhlasov, kde na základe praktickej aplikácie dochádza k zmene tak, aby reflektovala aktuálnu situáciu. Úpravou príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa budú môcť dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch. Ďalšiu úpravu na základe praktickej aplikácie si vyžiadala opätovne oblasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Samotné úpravy sú vyvolané situáciou v tejto oblasti ktorá nastala v prvom štvrťroku 2020. Táto úprava nie je rozsiahla a má zabezpečiť základnú stabilitu systému.

Návrhom zákona sa dopĺňajú aj opatrenia z aktuálneho Programu predchádzania vzniku odpadov na roky 2019-2025 a upresňuje sa aplikácia § 15 zákona o odpadoch. V nadväznosti na rozporové rokovania boli doplnené aj ustanovenia ohľadom posilnenia vynútiteľnosti zabezpečenia primárne materiálového zhodnotenia odpadu z obalov a odpadu z neobalových výrobkov zberovými spoločnosťami.

Predkladaný návrh zákona má negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, sociálne vplyvy, na služby pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 6 ods. 13]

V zákone sa vyslovene upravuje zákaz energeticky zhodnocovať odpad, ktorý môže byť zhodnotený resp. recyklovaný v dostupnom zariadení určenom na materiálové zhodnotenie.

Tento princíp prednosti materiálovej recyklácie pred energetickým zhodnotením vyplýva zo samotnej hierarchie odpadového hospodárstva, v praxi však nie je rešpektovaný. Ustanovenie nadväzuje na vykonané zmeny v § 59 ods. 4 písm. d) a § 81 ods. 27.

K čl. I bodu 2 [§ 9 ods. 6]

Pre implementáciu hierarchie odpadového hospodárstva v zmysle § 6 ods. 1 zákona o odpadoch je podstatné, aby boli ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu realizované na nižšej, ako na celoštátnej úrovni. Preto sa pristupuje k novej povinnosti, aby si kraje na základe informácií v regióne zvolili tie najúčinnejšie ciele a opatrenia, ktoré im pomôžu znižovať množstvo odpadu.

K čl. I bodu 3 [§ 13 písm. e)]

Doplnenie nového zákazu je navrhnuté na základe opatrenia O.18 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025. Účinnosť je tu nastavená od 01.01.2023. Uvedeným zákazom by sa mal odpad z potravín odkloniť od jeho zneškodňovania uložením na skládku odpadu.

K čl. I bodu 4 [§ 14 ods. 1 písm. i)]

Legislatívno-technická zmena, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením. Z uvedeného vyplýva, že odpad bude možné zhromažďovať najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením, pričom uvedenú lehotu nie je možné predlžovať, a to ani pre pôvodcu odpadu.

K čl. I bodu 5 [§ 15 ods. 4 až 6 ]

Potreba doplnenia zmien v odsekoch 4 až 6 vyplynula z potrieb aplikačnej praxe.

Rovnako nepriaznivý aspekt, ako je uloženie odpadu do vodného toku je potrebné vnímať aj situáciu niektorým biotopov, ktoré sú protiprávnym ukladaním odpadu priamo zničené alebo poškodené. Preto sa v odseku 4 dopĺňa povinnosť toho, kto oznámenie o nezákonnom umiestnení odpadu prijal, bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušnú štátnu organizáciu ochrany prírody a krajiny.

Povinnosť prítomnosti zástupcu obce pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu (odsek 5) je pri tomto ustanovení podľa všetkého zbytočná, nakoľko samotná obec je podľa § 104 dotknutého zákona orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Nie je potrebné, aby pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu konali dva subjekty, ktoré sú orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Z pohľadu účelností postačuje, aby konal ten, ktorému bolo doručené oznámenie o protiprávnom konaní alebo sa o ňom dozvedel ako prvý a je v tejto veci vecne príslušný konať.

Navrhnuté doplnenie odseku 6 sa týka určovania vecnej príslušnosti orgánu presadzujúceho právo. Pôvodný spôsob určovania vecnej príslušnosti, založený na oznámeniach o uložení odpadu nie je možné považovať za správny, nakoľko každý subjekt, ktorému je oznámené protiprávne konanie, je povinný skúmať svoju vecnú príslušnosť, avšak takýto záver nie je možné opierať len o osobný predpoklad. Je potrebné túto skutočnosť overiť tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 5 návrhu zákona.

K čl. I bodu 6 [§ 15 ods. 17]

Precizovanie názvu subjektu, ktorý bude vykonávať súčinnosť.

K čl. I bodu 7 [§ 16 ods. 12 až 15]

V novom odseku 12 sa dopĺňa oznamovacia povinnosť zberových spoločností, ktoré vykonávajú v obci triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nahlasovať raz ročne ministerstvu údaje o výkupných cenách zbieraných materiálov. Zber týchto informácií vychádza výlučne z požiadavky analytického útvaru ministerstva pri tvorbe analýz.

K čl. I bodu 8 [§ 19 ods. 1 písm. g)]

Ide o precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, tak aby bolo jednoznačné, že monitorovanie sa realizuje aj počas prevádzky. Takýto výklad sa dá vyvodiť aj z platného znenia, v zmysle ktorého je prevádzkovateľ povinný predkladať výsledky monitoringu, a teda takýto monitoring musí aj realizovať. Súčasne je samotné monitorovanie špecifikované vo vyhláške MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, ktorú ministerstvo vydalo v súlade s § 105 ods. 3 písm. f) zákona o odpadoch.

Zmena termínu súvisí s inými povinnosťami v zmysle zákona o odpadoch a vykonávacích predpisov, a týka sa povinnosti viesť evidenciu a oznamovať do 28. februára údaje z nej príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Zosúladením termínu príde k zníženiu byrokratickej záťaže podnikateľských subjektov.

K čl. I bodu 9 [§ 25 ods. 13]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 9 ods. 1 písm. i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Zavádza sa povinnosť pre dodávateľov výrobkov (výrobca alebo dovozca výrobku, distribútor alebo iný aktér dodávateľského reťazca, ktorý uvádza výrobok na trh) nahlasovať údaje o látkach vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC) vo výrobkoch pri ich uvádzaní na trh (https://echa.europa.eu/sk/scip). Tieto informácie dodávatelia výrobkov ohlasujú Európskej chemickej agentúre do databázy SCIP (Substances of Concern In articles as such or in complex objects (Products)). Oznamovanie požadovaných informácií Európskej chemickej agentúre dopĺňa už existujúce komunikačné a oznamovacie povinnosti pre SVHC látky vo výrobkoch, nakoľko tieto údaje sa už v súčasnosti musia oznamovať v rámci dodávateľského reťazca. Cieľom databázy SCIP je zaistiť, aby informácie o SVHC boli k dispozícii v priebehu celého životného cyklu výrobkov a materiálov vrátane fázy odpadu, a teda sprístupniť spracovateľom odpadu informácie, ktoré im umožnia identifikáciu a účinné spracovanie odpadov obsahujúcich látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy.

K čl. I bodu 10 [§ 26 ods. 1 ...