A. Všeobecná časť
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia (Eurostat) v októbri, za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.
Platné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty uvažujú so zavedením samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov od 1. januára 2017. Platitelia dane by namiesto platenia dane pri dovoze tovaru colným orgánom priznávali daň v daňovom priznaní, ktoré podávajú daňovému úradu, a súčasne by uplatňovali právo na odpočítanie dane, čo by malo výrazne pozitívny dopad na ich cash flow.
Dôvodom prehodnotenia zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií. Samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára 2017 by nemalo mať vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), zníži však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016.
Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.
V kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa navrhuje odložiť zavedenie samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov až na obdobie, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky zverejnenou Európskou komisiou (Eurostat) za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.
Napriek opatreniam, ktoré od roku 2014 nastavili trend zadlženia SR na klesajúcu trajektóriu, sa dlh podľa aktuálneho odhadu pre rok 2015 nachádza len tesne pod úrovňou druhého sankčného pásma vo výške 52,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2017 sa odhaduje dlh verejnej správy na úrovni 52 % hrubého domáceho produktu. V súvislosti s kvantifikáciou potenciálneho vplyvu tohto opatrenia na rast dlhu vo výške 0,7 % hrubého domáceho produktu a iných nezahrnutých rizík, sa navrhuje zavedenie samozdanenia dovozu tovaru až v období po roku 2017. V prípade prekročenia pásma nad 53 % hrubého domáceho produktu by musela vláda čeliť sankciám v podobe povinného prijatia dostatočných konsolidačných opatrení na opätovné zníženie dlhu v zmysle Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Novelou sa navrhuje doplniť do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.
Do zákona sa nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, zavedený od 1.1.2016, dopĺňa ustanovenie, ktoré by malo zabezpečiť väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti, tak pre dodávateľa ako aj pre odberateľa. V prípade, ak dodávateľ odôvodnene predpokladá, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti a faktúru vyhotoví s touto informáciou, bude osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. Cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.
Zároveň sa novelou zákona navrhuje odstrániť možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti uvedené v § 69 ods. 12 zákona o DPH. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania, čo je plne v súlade s článkom 170 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a so smernicou Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.
Účinnosť novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje od 1. januára 2017 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru a ktorých účinnosť sa navrhuje od 31. decembra 2016.
Dopady návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
|
Názov materiálu
|
Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov
|
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
|
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
|
Charakter predkladaného materiálu
| ☐
| Materiál nelegislatívnej povahy
|
☒
| Materiál legislatívnej povahy
|
☐
| Transpozícia práva EÚ
|
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
|
Termín začiatku a ukončenia PPK
| 27.6.2016 – 29.6.2016
|
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
| júl 2016
|
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
| august 2016
|
|
2. Definovanie problému
|
Zámerom novely zákona je posunúť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) z 1. januára 2017 na obdobie, v ktorom EK (Eurostat) aktuálne zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy SR, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy SR za tento príslušný rozpočtový rok je väčší ako 11 percentuálnych bodov.
Začatie uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľmi dane od 1. januára 2017 by nemalo vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), znížil by sa však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016. Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím by došlo k zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.
Posunutím účinnosti tohto opatrenia sa uvedené predpokladané vplyvy neprejavia.
Do návrhu zákona sa po zverejnení predbežnej informácie a začatí legislatívneho procesu pred medzirezortným pripomienkovým konaní navrhol zaviesť inštitút finančnej náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly (úrok z nadmerného odpočtu pre platiteľa dane). Pôjde o situácie, ak je kontrola oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet začatá v lehote na jeho vrátenie. Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za určité obdobie výkonu kontroly bola platiteľovi dane priznaná finančná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ide o pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv je vyčíslený v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, pričom tento negatívny vplyv súčasne predstavuje pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
|
3. Ciele a výsledný stav
|
Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa navrhuje posunutie tzv. samozdanenia pri dovoze tovaru, ktoré je v súčasnosti pripravené a má nadobudnúť účinnosť od 1.1.2017.
|
4. Dotknuté subjekty
|
Posunutím účinnosti tzv. samozdanenia pri dovoze tovaru nebudú dotknuté žiadne subjekty v porovnaní so súčasným stavom. Zavedenie inštitútu úroku z nadmerného odpočtu sa bude týkať tých platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorým nebol nadmerný odpočet vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na jeho vrátenie.
|
5. Alternatívne riešenia
|
Neboli posudzované alternatívne riešenia.
|
6. Vykonávacie predpisy
|
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
| ☐ Áno
| ☒ Nie
|
7. Transpozícia práva EÚ
|
Bezpredmetné
|
8. Preskúmanie účelnosti**
|
|
* vyplniť iba v prípade, ak ...
|