Dôvodová správa k zákonu č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 v časti Trestná politika a väzenstvo, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a úlohy B.4. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 3. apríla 2013 č. 155.

Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti, ktorej členmi sú okrem zástupcov ministerstva spravodlivosti zástupcovia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Koordinačno-metodického centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie, fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Ligy za ľudské práva a ďalších odborníkov z praxe .

Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11.2012) (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. K čiastočnej transpozícii smernice 2012/29/EÚ došlo zákonom č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní. Úplná transpozícia smernice 2012/29/EÚ sa vykonáva osobitným zákonom, ktorý komplexne upravuje práva obetí trestných činov, odškodňovanie obetí násilných trestných činov a mechanizmus podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov, čím sa posilňuje postavenie obetí trestných činov v trestnom konaní.

Návrhom zákona sa ďalej vykonáva úplná transpozícia smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004) (ďalej len „smernica 2004/80/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2004/80/ES bola v roku 2006 pôvodne do právneho poriadku Slovenskej republiky úplne transponovaná zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý zrušil pôvodný zákon č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 422/2002 Z. z.. Návrh zákona v tretej časti preberá právnu úpravu odškodňovania zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov a dopĺňa ju o praktické skúsenosti a situácie, ktoré vyplynuli z praxe pri aplikácii uvedeného zákona v súvislosti s odškodňovaním obetí násilných trestných činov.

Nosnou právnou úpravou návrhu zákona je čl. I, v ktorom je samotný zákon o ochrane a podpore obetí trestných činov. Čl. I návrhu zákona je rozdelený do piatich častí. Prvou časťou sú všeobecné ustanovenia. Táto časť vymedzuje základné pojmy (§ 2) a zásady uplatňovania ochrany a podpory obetí trestných činov (§ 3), ktoré sa vzťahujú na celý návrh zákona. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú základné inštitúty ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť, druhotná a opakovaná viktimizácia, trestné činy domáceho násilia a pod. Trestný poriadok upravuje procesné postavenie obete ako „poškodeného“, ktorým môže byť aj právnická osoba na rozdiel od obete, ktorou môže byť len fyzická osoba alebo za určitých okolností príbuzný. V trestnom konaní môže mať obeť okrem procesného postavenia poškodeného aj postavenie oznamovateľa trestného činu alebo svedka. Druhá časť upravuje práva obetí trestných činov. Práva obetí trestných činov sú čiastočne upravené aj v Trestnom poriadku. Návrh zákona v tejto časti upravuje najmä rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte a zdôrazňuje ich poskytovanie pre obeť zrozumiteľným spôsobom. Návrh zákona ďalej v tejto časti zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou. Medzi práva obetí trestných činov patrí aj právo na právnu pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a právo na finančné odškodnenie. Tretia časť sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov. Štruktúra tejto časti návrhu zákona zodpovedá štruktúre zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý sa týmto návrhom zákona zároveň ruší. Takisto boli do tejto časti návrhu zákona zapracované požiadavky praxe. Štvrtá časť návrhu zákona upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. Táto podpora sa bude vykonávať prostredníctvom akreditácie programu podpory obetí trestných činov a dotácií. V tejto časti sú upravené podmienky udelenia akreditácie, obsah a spôsob podania žiadosti o udelenie akreditácie, konanie o akreditácii, zánik a zrušenie akreditácie, kontrola plnenia podmienok akreditácie a povinností akreditovaných subjektov, dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu, pričom podmienky poskytnutia dotácie podliehajú kontrole. Návrh zákona ustanovuje zverejňovanie informácií o poskytnutých dotáciách zo štátneho rozpočtu a zavádza register akreditovaných subjektov. V piatej časti sú obsiahnuté spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

V čl. II sa v súlade s požiadavkou smernice 2012/29/EÚ formulačne dopĺňa osobitný motív v písmene e) o odkaz na pojmy „pohlavie“ v rámci právnej úpravy osobitného motívu. Súčasťou novelizácie Trestného zákona je aj právna úprava premlčania niektorých trestných činov.

Čl. III prepája Trestný poriadok s návrhom zákona v oblasti práv obetí trestných činov. Na účely riadnej transpozície smernice 2012/29/EÚ sa rozširujú základné zásady trestného konania, pojmový aparát používaný Trestným poriadkom, nanovo upravujú informačné povinnosti voči poškodenému a svedkovi, posilňuje postavenie poškodeného (obete) v trestnom konaní, a to najmä vo vzťahu k deťom, rozširujú sa možnosti poskytovania najmä právnej pomoci poškodenému, upravujú podmienky vykonávania výsluchu s ohľadom na potreby obetí, obmedzuje sa využitie inštitútu konfrontácie, mení sa koncept odvádzania peňažných prostriedkov na všeobecne prospešné účely, a to jeho nahradení jediným účelom, ktorým je podpora a ochrana obetí trestných činov, modifikujú sa pravidlá uzatvárania dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom s cieľom posilniť postavenie poškodeného, a v neposlednom rade sa upravuje tzv. adhézne konanie.

Čl. IV novelizuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely čl. I v súvislosti s procesom akreditácie.

So zavedením systému dotácií pre subjekty poskytujúce pomoc obetiam bezprostredne súvisí aj zmena zákona č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. navrhovaná v čl. V.

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (boli členmi pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem.

Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2018.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných prílohách doložky vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 15. augusta 2017. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 16. augusta 2017.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

čl. 82 ods. 2 a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012)

2. nelegislatívne akty

- v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

1. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

smernica 2012/29/EÚ - 16. november 2015

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

31. júl 2015 - uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 155/2013

apríl 2017 - Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie proti Slovenskej republike č. 2016/0148 o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čiastočná transpozícia)

1. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

1. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov