Dôvodová správa k zákonu č. 256/1998 Z. z.,o ochrane svedka

Všeobecná časť

Začiatkom deväťdesiatych rokov došlo v strednej a východnej Európe k závažným politickým, spoločenským a ekonomickým zmenám, ktoré dynamikou svojho rozvoja prinášajú so sebou aj množstvo negatívnych javov ovplyvňujúcich celkovú spoločenskú situáciu, ktorej sprievodným znakom je aj zvýšená kriminalita.

Závažným problémom, ktorý sa z pohľadu naliehavosti dostal na jedno z popredných miest, je účinné riešenie odhaľovania, dokazovania a postihovania organizovanej kriminality. Táto síce ešte nemá u nás bohatú tradíciu, avšak i napriek tejto skutočnosti jej treba už v počiatkoch venovať náležitú pozornosť a v boji proti nej uplatňovať formy a metódy práce overené vo vyspelých krajinách sveta, a to najmä v prípadoch, keď je spojená s medzinárodným prvkom.

Každodenné skúsenosti však nasvedčujú tomu, že občania v mnohých prípadoch nejavia ochotu spolupracovať s políciou a justičnými orgánmi pri odhaľovaní a dokumentovaní najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a to v prvom rade zo strachu pred možnými následkami, ktoré im hrozia z kriminálneho prostredia v prípade spolupráce s týmito orgánmi. Potencionálni svedkovia majú na základe hrozieb a vyhrážok zväčša obavu o svoj život, zdravie, telesnú integritu, ako i o najbližších príbuzných.

Vzhľadom na uvedené nemôžeme vždy počítať v trestnom procese so svedkami, ktorí sú v mnohých prípadoch jedinými a veľmi dôležitými dôkaznými prostriedkami najmä pri odhaľovaní a dokumentovaní organizovanej trestnej činnosti. Získanie svedeckej výpovede často ovplyvňuje aj tá skutočnosť, že potencionálny svedok je spolupáchateľom alebo podielnikom organizovanej trestnej činnosti (ako napr. obchod s drogami alebo bielym mäsom, vymáhanie tzv. "výpalného", terorizmus, falšovanie a pozmeňovanie peňazí, pranie špinavých peňazí, obchodovanie so zbraňami, detská pornografia) a v prípade spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní má obavu z možného trestného postihu, ako i pred útokom od osôb z kriminálneho prostredia.

V zmysle platných zákonov v Slovenskej republike je každý povinný dostaviť sa na predvolanie príslušného orgánu činného v trestnom konaní a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine, páchateľovi a okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Avšak v súvislosti s plnením tejto zákonnej povinnosti sa svedok i jemu blízka osoba často dostáva do ohrozenia. Preto je záujmom spoločnosti chrániť svedka pri plnení tejto občianskej povinnosti.

Výrazom snáh o ochranu svedka sú aj niektoré ustanovenia novely Trestného poriadku zákonom č. 247/1994 Z. z., ktoré uvedenú problematiku riešia najmä v § 101 odsekoch 3, 4 a 7. V súvislosti s praktickou aplikáciou týchto ustanovení bolo vydané aj stanovisko č. 5/1995 generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Podľa § 101 odsek 3 Trestného poriadku prvá veta, ak je dôvodná obava, že svedok alebo iná jemu blízka osoba by boli v dôsledku uvedenia bydliska tohto svedka ohrození, môže sa svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol svoje pracovisko alebo inú adresu, na ktorú mu môže byť doručené predvolanie.

Ustanovenie § 101 odsek 3 druhá veta hovorí o tom, že ak svedok skutočnosti dôležité pre trestné konanie zistil v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, môže sa sám rozhodnúť, že bude namiesto bydliska uvádzať svoje pracovisko.

Ďalej v § 101 odsek 4 sa hovorí, že ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti alebo bydliska, prípadne miesta pobytu svedka je ohrozený jeho život, zdravie, telesná integrita alebo ak takéto nebezpečenstvo hrozí jemu blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe. Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámil so skutočnosťami, o ktorých vypovedal. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takéhoto svedka, sa ukladajú na prokuratúre a v konaní na súde u predsedu senátu. Do spisu sa zakladajú iba vtedy, keď ohrozenie pominie. Avšak tu je diskutabilné, kto rozhodne o pominutí ohrozenia. Aj takémuto svedkovi je v prípade potreby možné položiť otázky o takých okolnostiach, ktoré sa týkajú jeho hodnovernosti, osobitne otázky o jeho vzťahu k obvinenému alebo k poškodenému.

Avšak ani v tomto prípade nie je vylúčená konfrontácia svedka s obvineným, prípadne inými svedkami. Obhajca obvineného má právo byť prítomný aj pri výsluchu "utajeného" svedka a klásť mu otázky. Vypočúvajúci pritom môže v odôvodnených prípadoch prijať v záujme svedka vhodné opatrenia v zmysle § 101 odsek 5 Trestného poriadku (napríklad optické oddelenie svedka od konfrontovanej osoby, zmena hlasu prostredníctvom prenosu zvuku a pod. ).

Podľa § 101 odsek 6 súhlas na postup podľa § 101 odsek 3 prvá veta a podľa § 101 odsek 4 Trestného poriadku dáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

Podľa § 101 odsek 7 Trestného poriadku pri odhaľovaní trestných činov uvedených v § 2 odsek 2 zákona NR SR č. 249/1994 Z. z. o boji proti organizovanej forme trestnej činnosti možno vo výnimočných prípadoch na svedka aplikovať ustanovenia § 88b odsek 2 Trestného poriadku, podľa ktorého tento môže na súde vystupovať pod legendou, pričom legendou sa rozumie súhrn krycích údajov o jeho osobe, najmä o jeho totožnosti, narodení, rodnom liste, vzdelaní, rodinnom stave a zamestnaní. Nakoľko tento postup je svojou povahou a procesnými dôsledkami závažnejším zásahom do obvyklého spôsobu trestného konania, mal by sa uplatniť len tam, kde nepostačuje ochrana svedka spôsobom podľa § 101 odsek 4 Trestného poriadku.

Posilnenie ochrany svedka predstavuje aj nové ustanovenie § 101b Trestného poriadku. Podľa odseku 1 svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesné, zmyslové alebo duševné postihnutie alebo z iných vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch, môže byť vypočutý za použitia technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu. Toto ustanovenie, ako vyplýva z odseku 2, je možné primerane použiť aj vtedy, ak sa svedok pre svoj pobyt v cudzine nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch, napríklad i preto, že sa cíti byť ohrozený, ale je ochotný vypovedať a príslušný orgán cudzieho štátu mu poskytne potrebnú právnu pomoc.

V konaní pred súdom je možné na ochranu svedka použiť aj postup ustanovený v novelizovanom znení § 209 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak ide o výsluch svedka, ktorému alebo jemu blízkej osobe z podaného svedectva hrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo alebo o svedka, ktorého totožnosť musí zostať zo závažných dôvodov utajená, predseda senátu urobí vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka, prípadne vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takéhoto svedka z pojednávacej siene. Po návrate do pojednávacej siene musí byť obžalovaný zoznámený s obsahom výpovede svedka, môže sa k nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol a môže mu prostredníctvom predsedu senátu klásť i otázky. Avšak už z obsahu výpovede svedka môže byť obžalovanému a jeho obhajcovi zrejmé, o ktorého konkrétneho svedka ide.

Na ochranu svedka sú určené i niektoré ustanovenia Trestného zákona. Podľa § 221 ods. 1 a 2 písmena a), § 222 ods. 1 a 2 písmena a), § 235 ods. 1 a 2 písmena d) a § 257 odsek 1 a 2 Trestného zákona sa skutočnosť, že trestný čin ublíženia na zdraví, vydierania alebo poškodzovania cudzej veci bol spáchaný na svedkovi alebo na jeho veci pre výkon jeho povinnosti alebo v súvislosti s jej výkonom, považuje za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Z uvedených ustanovení novely Trestného poriadku je zrejmé, že spomenuté právne úpravy, v súčasnosti platné v Slovenskej republike, riešia problematiku ochrany svedka len čiastočne a nie v celom komplexe.

Ako bolo už skôr spomenuté, otázku ...