Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1. Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu

 Materiál nelegislatívnej povahy

S Materiál legislatívnej povahy

 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

júl 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
SR*

marec 2019

2. Definícia problému

Predkladaný návrh zákona reaguje na problémy vzniknuté v aplikačnej praxi v súvislosti s uplatňovaním zákona a ktoré ministerstvo spravodlivosti identifikovalo na základe podnetov dotknutých subjektov - oprávnených osôb, partnerov verejného sektora, subjektov verejného sektora, registrujúceho orgánu i z vlastnej činnosti. Počas účinnosti zákona boli uvedené problémy a nejasnosti právnej úpravy regulované prostredníctvom podávania nezáväzných výkladových stanovísk, vzhľadom na množstvo podnetov a ich obsah ako aj na zachovanie právnej istoty subjektov uplatňujúcich uvedený zákon je potrebné precizovať právnu úpravu vo viacerých oblastiach. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona. V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora. Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie právnej úpravy tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa predkladateľ v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy. Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie návrhu zákona.

4. Dotknuté subjekty

MSSR, oprávnené osoby, partneri verejného sektora, registrujúci orgán, subjekty verejnej správy.

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované, pretože vzhľadom na úlohu uloženú v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2018 ktorej obsahom je prijatie návrhu zákona ku ktorému má dôjsť v dôsledku vyhodnotenia doterajšej právnej úpravy z hľadiska jej dopadov, ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax rešpektujúc požiadavky uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 i vzhľadom na množstvo podnetov z aplikačnej praxe, ktoré nemožno riešiť len výkladom uvedeného zákona, niet inej možnosti ako prijať uvedenú novelu zákona.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? S Áno  Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Nie

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

 Pozitívne

 Žiadne

S Negatívne

x Áno

 Nie

 Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie
z toho vplyvy na MSP

x Pozitívne

 Žiadne

x Negatívne

x Pozitívne

 Žiadne

x Negatívne

Sociálne vplyvy

 Pozitívne

x Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

 Pozitívne

x Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

x Pozitívne

 Žiadne

 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej
správe

 Pozitívne

x Žiadne

 Negatívne

 Pozitívne

x Žiadne

 Negatívne

10. Poznámky

V rámci vplyvov predkladateľ identifikoval pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a to v dôsledku toho, že návrh zákona bude vo výsledku znižovať administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora, pretože zužuje okruh pôsobnosti zákona, a teda aj okruh právnych vzťahov, pri ktorých vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Ide napríklad o fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s „verejnými podnikmi“, teda so subjektami v ktorých má štát v rôznej forme účasť; ďalej fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu s finančnými inštitúciami ako je Slovenská záručná rozvojová banka, Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky či Štátna pokladnica, ďalej správcovia bytových domov, ktorí uzatvárajú zmluvy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a iné subjekty.

Rovnako sa navrhuje z režimu zákona vyňatie i tých subjektov, ktoré sú sami verejnými podnikmi ak uzatvárajú zmluvu v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti alebo hlavnej ekonomickej činnosti, teda v takom prípade, ak ide o ich vlastný „core business“.

Taktiež reálne dochádza k zníženiu nákladov pre podnikateľov pri verifikácií zapísaného konečného užívateľa výhod prostredníctvom oprávnených osôb tým, že v návrhu zákona pribúda možnosť vykonať verifikáciu i „dobrovoľne“, t. j. mimo verifikačných udalostí uvedených v § 11 ods. 2, čo v praxi znamená, že verifikácia môže prebiehať na tzv. polročnej báze – teda vždy k 31.12, príslušného kalendárneho roka a v polovici kalendárneho roka, nakoľko po vykonaní verifikácie zákon pozná polročné oslobodenie od povinnosti zápisu.

Schválenie návrhu zákona bude vyžadovať úpravu informačného systému registra partnerov verejného sektora vrátane úpravy služieb, ktoré poskytuje. Tieto zmeny si vyžiadajú rozpočtové výdavky, ktoré však sú rozpočtovo kryté v rámci schválených limitov výdavkov, t. j. bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

Okrem pozitívnych vplyvov identifikoval predkladateľ i negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Prvý negatívny vplyv súvisí so zmenou vnímania pojmu „vrcholový manažment“. Za členov vrcholového manažmentu partnera verejného sektora sa považujú už len štatutárny orgán a jeho členovia. Pokiaľ partner verejného sektora zapisuje týchto fiktívnych konečných užívateľov výhod, musí v rámci prechodného obdobia zabezpečiť zosúladenie zapísaných údajov a teda, ako konečných užívateľov výhod určí len štatutárny orgán a jeho členov, nie prokuristov ani zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Druhý negatívny vplyv súvisí so zavedením zásad podľa ktorých sa posudzujú zmluvy a ich hodnota na účely povinnosti zápisu do registra. Podľa týchto zásad sa napríklad hodnota zmluvy, predmetom ktorej je opakujúce sa plnenie počíta počas celého obdobia trvania zmluvy, nie ako to bolo doteraz len počas jedného kalendárneho roka. Pokiaľ má subjekt uzavretú „živú“ zmluvu so štátom, ktorá z neho podľa týchto nových zásad robí partnera verejného sektora, má povinnosť zabezpečiť svoj dodatočný zápis do registra do konca novembra roku 2019, avšak len vtedy, ak hodnota plnenia ktorú má od účinnosti novely zákona prijať presahuje finančné limity stanovené zákonom. Sankcia za nesplnenie tejto povinnosti je možnosť odstúpenia od zmluvy, prípadne možnosť verejného sektora neplniť, to čo ukladá zmluva dokiaľ povinnosť zápisu nie je splnená.

Okrem vplyvov na podnikateľské prostredie možno identifikovať i pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti tým, že v rámci existujúceho systému dochádza pri zápise partnerov verejného sektora k rozšíreniu možnosti zápisu pre subjekt: fyzická osoba - podnikateľ. K uvedenej zmene dochádza z dôvodu, že doterajšia právna úprava nerozlišovala medzi fyzickou osobou – podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom a fyzické osoby - podnikatelia sa zapisovali ako fyzické osoby, čo spôsobovalo aplikačné problémy najmä pri zápise obchodného mena, keďže prvozápisový formulár pre fyzické osoby obsahuje možnosť zapisovať len údaje – meno a priezvisko a nie obchodné meno; to možno zapisovať len pri právnických osobách.

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Dominika Kardošová, odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, dominika.kardosova@justice.sk

12. Zdroje

Pri výpočte vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzal predkladateľ z údajov nacenenia vypracovaného dodávateľom na základe objednávky navrhovaných zmien v registri partnerov verejného sektora.

Pri určení vplyvov na podnikateľské prostredie vychádza predkladateľ z aktuálnych údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora – z údajov o počte zapísaných partnerov verejného sektora a oprávnených osôb.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 10. júla 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony´“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov a celému materiálu

Komisia žiada predkladateľa opätovne prehodnotiť vplyvy na podnikateľské prostredie. Predkladateľ v materiáli sám uvádza, že materiál tiež „...na jednej strane zvyšuje nároky na partnerov verejného sektora“, no v doložke vybraných vplyvov vyznačil len pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. V zmysle jednotnej metodiky, predkladateľ by sa mal sústrediť na tie časti predkladaného materiálu, pri ktorých dochádza k zvýšeniu/zníženiu nákladov pre podnikateľský sektor. Ako príklad existujúcich negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v predmetnom materiáli Komisia uvádza:

- Negatívne vplyvy súvisiace s administratívnymi nákladmi vyplývajúcimi z bodu 15 (§4 ods. 2 písm. d), na základe ktorého je podľa navrhovanej právnej úpravy pri konečných užívateľoch výhod zavedená povinnosť uvádzať aj ďalšie údaje (adresu iného pobytu, rodné číslo, druh a číslo dokladu totožnosti a tiež údaj, ktorý zakladá postavenie konečného užívateľa výhod); a tiež z bodu 22 (§9 ods. 2), na základe ktorého vzniká povinnosť informovať nie len o zmenách v zapísaných údajoch o konečnom užívateľovi výhod, ale aj o zmenách v údajoch, ktoré sú vedené v registri partnerov verejného sektora. S touto zmenou takisto súvisia náklady spojené s odplatou pre oprávnené osoby.

- Negatívne vplyvy súvisiace s administratívnymi nákladmi vyplývajúcimi z bodu 21 (§9 ods. 1), na základe ktorého sa zavádza povinnosť oznamovať registrujúcemu orgánu zmenu údajov o konečných užívateľoch výhod, ako aj iné zmeny týkajúce sa vlastníckej a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, do 60 dní od kedy zmena nastala. K uvedeným zmenám takisto prináleží povinnosť priložiť aktualizovaný verifikačný dokument. S touto zmenou takisto súvisia náklady spojené s odplatou pre oprávnené osoby.

- Možné negatívne vplyvy súvisiace s rozšírením okruhu subjektov o čerpateľov z akýchkoľvek fondov EÚ, v zmysle bodu 2 (§2 ods. 1 písm. a) prvý bod). Súčasne predkladaná formulácia by rozšírila okruh subjektov napríklad o subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve, čerpajúce iné než štrukturálne alebo investičné európske fondy.

Komisia preto žiada predkladateľa o vyznačenie negatívnych vplyvov do doložky vybraných vplyvov a ich dopracovanie v rámci analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Do predbežného pripomienkového konania predkladateľ dodatočne zasiela analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, príslušné vplyvy však v materiáli neuvádza. V zmysle koherentnosti materiálu odporúča Komisia zjednotiť jeho jednotlivé časti a správne vyznačiť prítomnosť jednotlivých vplyvov v rámci doložky vybraných vplyvov k tomuto materiálu, ako aj v rámci ostatných častí materiálu.

Predkladateľovi odporúča Komisia dopracovať časť 12. doložky vybraných vplyvov a uviesť zdroje údajov, z ktorých vychádzal.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi v časti 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty nie len tieto subjekty menovať, ale tiež určiť ich počet. V tejto časti predkladateľ tiež uvádza len jeden okruh subjektov dotknutých návrhom zákona, ale ten sa dotýka nielen podnikateľov vylúčených z pôsobnosti zákona, ale aj ostatných z pozície partnerov verejného sektora a oprávnených osôb; Komisia preto žiada o ich uvedenie do tejto časti Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, aby bolo zrejmé, že novelou sa nezavádza len táto konkrétna zmena spočívajúca v zmene pôsobnosti zákona.

Komisia odporúča predkladateľovi popísať detailnejšie odbúravanie administratívnej záťaže pre podnikateľov, ktorú tento materiál prináša, a to v časti 3.3.3 Administratívne náklady. Príkladom, kedy dochádza k úprave/odstráneniu existujúcich administratívnych povinností, môžu byť napríklad zmeny, na ktoré predkladateľ poukazuje aj v dôvodovej správe, keď uvádza, že "návrh zákona bude vo výsledku znižovať administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora, pretože zužuje okruh pôsobnosti zákona, a teda aj okruh právnych vzťahov, pri ktorých vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora."

Predkladateľ uvádza viacero zmien, ktoré zvyšujú, resp. znižujú administratívne náklady podnikateľských subjektov, napr. „...zavádza sa povinnosť oznamovať registrujúcemu orgánu nielen zmenu údajov o konečných užívateľoch výhod, ale aj akékoľvek zmeny vo vlastníckej či riadiacej štruktúre partnera verejného sektora, a to do 60 dní od kedy uvedená zmena nastala, ako aj povinnosť priložiť aktualizovaný verifikačný dokument...“. Komisia žiada o uvedenie týchto nákladov do časti 3.3.3 Administratívne náklady a v prípade, že predkladateľ bude vedieť tieto náklady aj vyčísliť, aj o zaradenie do časti 3.3.4.

V časti 3.3.1 Priame finančné náklady predkladateľ popísal jednotlivé zmeny, ktoré vedú k zníženiu priamych finančných nákladov, ale ani na príklade sa nepokúsil toto zníženie kvantifikovať, a to aj napriek tomu, že disponuje podkladmi pre vyčíslenie subjektov z radov partnerov verejného sektora, ako aj oprávnených osôb. Komisia preto žiada, aby predkladateľ okrem kvalitatívneho popisu zahrnul do tejto časti aj kvantifikáciu zníženia nákladov a uviedol toto číslo aj do časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.

V časti 3.3.4. Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Komisia takisto odporúča predkladateľovi vyčísliť všetky vplyvy, a teda kvantifikovať všetky náklady, ktoré podnikatelia ušetria, resp. ktoré ich táto regulácia bude stáť. Výpočet predkladateľ popíše v rámci jednotlivých druhov nákladov.

Pri vyčíslení je možné pomôcť si kalkulačkou nákladov regulácie, ktorú predkladateľ nájde na nasledujúcom odkaze: http://www.economy.gov.sk/podnikatelske-prostredie/lepsia-regulacia/regulacne-zatazenie/kalkulacka-nakladov-regulacie

Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať časť 3.4. analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, popisujúc konkrétnejšie akým spôsobom materiál ovplyvňuje konkurencieschopnosť dotknutých podnikateľských subjektov.

V časti 3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu Komisia predkladateľovi tiež odporúča uviesť dôvody vylúčenia určitých subjektov z pôsobnosti zákona, nakoľko odôvodňuje tieto zmeny práve v súvislosti s konkurencieschopnosťou, napr. registráciou Slovenskej záručnej a rozvojovej banky „...stávajú sa podmienky, za ktorých Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. tieto finančné služby poskytuje reálne menej výhodnými“, ďalej zmena, v rámci ktorej „...sa umožní vykonávanie činnosti oprávnenej osoby aj zahraničným oprávnených osobám, ak vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky“.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

Predkladateľ zaslal materiál na PPK 10. júla 2018, pričom v materiáli absentovala analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy. Túto analýzu MF SR obdržalo až dodatočne 20. júla 2018, teda krátko pred uplynutím termínu PPK. Komisia upozorňuje, že v takýchto prípadoch je potrebné predĺžiť termín na vypracovanie stanoviska v rámci PPK.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania predkladateľ opätovne predložil materiál na záverečné posúdenie, ku ktorému zaujala Komisia dňa 26.3.2019 nasledovné stanovisko:

I. Úvod: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 19. marca 2019 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Predkladateľ nezapracoval niektoré pripomienky k vplyvom materiálu na podnikateľské prostredie uvedené v stanovisku Komisie v rámci predbežného pripomienkového konania a rovnako nebol materiál doplnený v zmysle záverov z rozporového konania k pripomienkam vzneseným zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k vplyvom na podnikateľské prostredie v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Z tohto dôvodu Komisia uplatňuje nasledujúce pripomienky, resp.:

- Komisia opätovne žiada v časti 3.2 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie o podrobné spracovanie vyhodnotenia konzultácií v zmysle bodu 5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, pokiaľ ide o výsledky konzultácií s jednotlivými podnikateľskými subjektmi. Formuláciu „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky výsledky týchto konzultácií dôsledne vyhodnotilo a následne v potrebnej miere vyjadrilo v návrhu zákona.“ nemožno považovať za vyhodnotenie výsledkov konzultácií, pretože nie je zrejmé, ktoré pripomienky zúčastnených subjektov boli do návrhu materiálu zapracované a pri ktorých sa tak, naopak, nestalo;

- Komisia opätovne žiada o dopracovanie bodu 3.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a o dôsledné zapracovanie stanoviska Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov z 25. júla 2018, najmä pokiaľ ide o doplnenie vplyvov materiálu v časti 3.3.3 Administratívne náklady a kvantifikáciu priamych finančných nákladov a administratívnych nákladov minimálne ako modelového príkladu na jedného podnikateľa. Výsledky kvantifikácie Komisia žiada uviesť do častí 3.3.1., 3.3.3. a 3.3.4. analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia zároveň žiada predkladateľa aby v časti 3.3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie doplnil vyčíslenie zmien aspoň na jeden podnikateľský subjekt, a to tak pozitívnych v podobe odpadnutia/liberalizácie povinností (napr. zápisu do registra partnerov verejného sektora či dobrovoľná verifikácia) ako aj negatívnych v podobe pribudnutia/sprísnenia povinností (napr. aplikácia nových zásad hodnotenia zmluvy či prepis konečného užívateľa výhod v súlade s novou definíciou). K výpočtu úspor či nákladov jednotlivých úkonov Komisia odporúča použiť Kalkulačku nákladov regulácie z dielne Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je vyčíslený rozpočtovo zabezpečený vplyv v sume 629 420 eur na rok 2018. Predmetná analýza vplyvov je totožná s analýzou vplyvov, ktorá bola súčasťou materiálu na Medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nakoľko však oproti Medzirezortnému pripomienkovému konaniu dochádza k posunu účinnosti zákona z 1. novembra 2018 na 1. júna 2019, resp. v prípade niektorých ustanovení až na 1. septembra 2019, je potrebné aktualizovať analýzu vplyvov na roky 2019 až 2022. Komisia zároveň berie na vedomie konštatovanie predkladateľa, že finančné krytie návrhu je zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.