Dôvodová správa k zákonu č. 236/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Juraj Krúpa, Jana Žitňanská, Juraj Šeliga, Andrej Stančík, Rastislav Jílek, Kristián Čekovský, Vladimír Zajačik, Monika Kozelová, Igor Hus, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová. Martina Brisudová, Mária Šofranko, Milan Laurenčík, Anna Remiášová.

Osobitne v časoch pandémie COVID-19 so širokospektrálnym presunom pracovných i súkromných aktivít obyvateľov Slovenskej republiky do digitálneho priestoru sa stal obzvlášť vypuklým problém šikany v kybernetickom priestore – tzv. kyberšikany, resp. kybernetickej šikany.

Širokej verejnosti známy pojem kybernetickej šikany sa terminologicky prekrýva s označením „kybernetické obťažovanie“, ktoré sa niekedy považuje za širší pojem a „kybernetická šikana“ sa potom používa ako pojem užší – výlučne vo vzťahu k šikane v podmienkach školstva a vzdelávania. Samotný pôvod slova šikanovanie je pritom vo francúzskom slove chicane, ktoré v preklade v širšom zmysle znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, prenasledovanie. Obťažovanie, resp. šikanovanie je zneužívanie sily, je to forma agresie. Pri šikanovaní ide o úmyselnú snahu získať prevahu nad jednotlivcom alebo viacerými jedincami prostredníctvom ubližovania, vyhrážania, výsmechu alebo zastrašovania. Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek a kdekoľvek (v škole, na pracovisku ale aj doma).ERLICHOVÁ, I.: Šikanovanie. Dostupné na internete: http://soslc.sk/wp-content/uploads/2015/07/ikanovanie4.pdf  

V žiadnom prípade pritom nejde iba o problém žiakov, študentov, či neplnoletých osôb alebo osôb blízkych veku mladistvých. Kybernetické obťažovanie sa týka aj dospelých, plnoletých osôb a vo všeobecnosti sa vyznačuje znakom opakovaného, či trvajúceho konania s úmyslom škodiť druhému ponižovaním, vystupovaním v mene poškodeného a vylučovaním (izoláciou) zo skupiny.Pozri napr. Educator’s Guide to Cyberbullying and Cyberthreats. Dostupné na internete: https://web.archive.org/web/20110410181159/http://csriu.org/cyberbully/docs/cbcteducator.pdf  V zásade ide z psychologického a sociologického hľadiska o zneužívanie dominancie agresora, s prejavmi vyvolávania strachu, stresu alebo bolesti, s použitím prostriedkov elektronickej komunikácie.

Doterajšie výskumy preukazujú, že kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. Pre agresorov je totiž ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň – agresora totiž pred priamym odhalením chráni jeho zdanlivá anonymita. Pre obeť je pritom kybernetické obťažovanie či šikanovanie ešte závažnejšie – nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste.Dostupné na internete: https://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/ohrozenia/kybersikanovanie 

Kybernetické obťažovanie, či šikana, sa realizuje sa najmä zasielaním správ elektronickej komunikácie (emailov), sms správ, zverejňovaním videí, záberov (fotografií), informácií a údajov na internete, s cieľom obťažovať alebo ubližovať druhej osobe. Výpočet možno sumarizovať nasledovne: vulgárne SMS, vyhrážanie, urážanie cez SMS, telefonické obťažovanie (aj prezváňaním, anonymnými telefonátmi), vytváranie webových stránok s nevhodnými obrázkami, fotkami obete, vtipmi a narážkami, ktoré zosmiešňujú a ponižujú. Vytváranie skupín na sociálnych sieťach mierených proti obeti, natáčanie a zverejňovanie zosmiešňujúcich, urážlivých videí a fotografií bez vedomia a súhlasu obete, vytváranie blogov, ktoré poškodzujú obeť, falšovanie a ukradnutie identity, šírenie osobných informácií, údajov, klebiet.ERLICHOVÁ, I.: Šikanovanie. Dostupné na internete: http://soslc.sk/wp-content/uploads/2015/07/ikanovanie4.pdf 

Rozlišujú sa pritom rôzne druhy šikany označované ako Flaming, Outing, Online harassment, misinformovanie, „krádež identity“, Sexting, izolácia (ostrakizácia), nebezpečné prenasledovanie (Cyberstalking), alebo Happy slapping.Pozri napr. POBEDINSKY, V. N. a kol.: Cyberbullying: legal regulations in Central Asia. In: Utopía y Praxis Latinoamericana, vol. 24, núm. Esp. 5, 2019. Dostupné na internete: https://www.redalyc.org/jatsRepo/279/27962050021/html/index.html 

Z iného hľadiska, podľa formy šikanovania možno hovoriť o slovnom (verbálnom šikanovaní) alebo o sociálnom (spoločenskom) šikanovaní, ak pre účely úpravy kybernetickej šikany odhliadneme od celej veľkej množiny fyzického šikanovania.Pozri napr. SENDER, B.: Šikana: Násilie na deťoch, páchané inými deťmi. Od 14 rokov trestný čin. Dostupné na internete: https://slovenskypacient.sk/sikana-na-skole-definicia-trestny-cin-pribeh/ 

Podrobnejšie jednotlivé formy kyberšikany popisuje príručka z roku 2015:GREGUSSOVÁ, M. – DROBNÝ, M.: Kyberšikanovanie.sk : Metodická príručka. Bratislava : eSlovensko o.z., 2015, s. 10. Dostupné na internete: https://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/component/jdownloads/finish/1-knihy-a-prirucky/101-prirucka-kybersikanovanie-sk?Itemid=0 

• Urážky a nadávky: v komentároch, v diskusiách pod fotografiami, videami alebo príspevkami, na nástenke na sociálnych sieťach, v emailových, četových a sms správach, telefonicky cez mobil.
• Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážky a vydieranie: opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť heslo a následne profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti, len ak splní jeho podmienky. Na vydieranie môžu byť použité aj fotografie alebo videá obete, jej osobná komunikácia alebo dôverné informácie o nej.
• Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí: môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Samostatnou kategóriou je tzv. happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť.
• Šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti: príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach.
• Vylúčenie zo skupiny: napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorovanie v komunikácii a v diskusných skupinách.
• Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín: ...