Dôvodová správa k zákonu č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon)

A. Všeobecná časť

Návrh Autorského zákona sa predkladá na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 620/2013 k Legislatívnemu zámeru autorského zákona, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 696/2013 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 484/2014 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2014 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Navrhovaná právna úprava je komplexnou úpravou autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom, práv k databáze a správy práv, ktorá odráža úpravu medzinárodných zmlúv a dohôd a práva Európskej únie v tejto oblasti.

Hlavným dôvodom potreby vypracovania a prijatia novej autorskoprávnej zákonnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie. Táto zmena spôsobila nielen neistotu na strane autorov (ako aj výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, vysielateľov a zhotoviteľov databáz), používateľov a podnikateľov, ale aj pochybnosti o samotnom význame a rozsahu autorskoprávnej ochrany. Rozvojom digitálneho prostredia autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť prípadnému neoprávnenému používaniu. Na druhej strane používatelia sa často dostávajú do situácie, keď sa neúmyselne (a niekedy dokonca nevyhnutne) stávajú porušovateľmi autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.

Doterajšia podoba autorského práva zároveň predstavuje výrazný problém aj pre tzv. internetovú ekonomiku, keďže nezohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete. Ďalšími súvisiacimi problémovými oblasťami (ktorých dynamika a rozvoj sú závislé od tvorby a jej výsledkov) sú napríklad vzdelávanie, umenie či verejný sektor, kde tiež dochádza k zásadným posunom pri nakladaní s autorskými dielami a inými predmetmi ochrany (napríklad v súvislosti s otvorenými zdrojmi vzdelávania, opakovaným používaním informácií verejného sektora, používaním autorských diel galériami, knižnicami, múzeami a archívmi).

Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Navrhovaná právna úprava má tak za cieľ nepriamo prispieť aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Napokon, množstvo inovácií a iných výsledkov technickej tvorivej činnosti je do momentu získania ochrany prostredníctvom systému práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, atď.) chránených „iba“ prostredníctvom autorského práva, ako napr. parciálne výsledky výskumu a vývoja a pod. Autorskoprávna ochrana tak zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je základným kameňom a „výrobným“ priestorom pre spoločnosť a ekonomiku, ktorú označujeme ako „vzdelanostnú“, „informačnú“ či „vedomostnú“. Len takéto spoločensko-ekonomické usporiadanie ponúka zásadné alternatívy pre obnovu a rozvoj hospodárstva postaveného na akcente kultúry ako základu na budovanie zdravých a dlhodobo udržateľných štruktúr spoločnosti a ukazovateľa kvality života občanov a obyvateľov Slovenskej republiky.

V súčasnosti dochádza aj k rýchlemu rozvoju medzinárodných i vnútroštátnych štandardov slúžiacich na vymožiteľnosť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, čo podporujú najmä dva rozhodujúce faktory. Prvým je pokrok v technologickej oblasti a príchod nových digitálnych technológií, ktoré umožňujú tvorbu a používanie diel (napr. tzv. výpočtové mračná, resp. cloud computing) vrátane vyhotovovania ich rozmnoženín, ako aj akýchkoľvek ďalších výtvorov existujúcich v digitálnej podobe bez ohľadu na to, či sú tieto diela alebo výtvory chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom alebo nie. Druhým faktorom, ktorý treba brať v súvislosti s ochranou a vymožiteľnosťou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom do úvahy, je nárast ekonomickej hodnoty a dôležitosti tovarov a služieb chránených autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom v trhovej ekonomike. Navyše ochrana autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a duševného vlastníctva ako celku dokáže jednoznačne zabezpečiť nielen rast pracovných miest, ale aj podporiť investície, zvýšiť hodnotu produktov a tiež zisky domácich, ako aj európskych spoločností. Nový autorský zákon by preto mal poskytovať dostatočnú mieru ochrany nositeľov práv, avšak zároveň by mal zabezpečovať rovnováhu medzi právami ich nositeľov na jednej strane a verejným záujmom na strane druhej.

Z dôvodu prebiehajúcich digitalizačných procesov vo vzťahu k výsledkom tvorby (napr. v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti, prioritná os 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry a mnohých iných aktivít či už v činnostiach verejných inštitúcií alebo súkromných subjektov), ako aj z dôvodu hromadného ťažiskového presunu používania predmetov ochrany a čiastočne aj tvorby do digitálnej sféry (fenomén internetu) sa v predkladanom návrhu zohľadňujú všetky relevantné aspekty potrebné pre tento proces, ako aj následné využívanie digitálneho obsahu s osobitným zreteľom na ochranu autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom.

Cieľom predkladaného návrhu je taký právny predpis, ktorý bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultúry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Takýto právny predpis musí zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou práv nositeľov práv a náležitým prístupom používateľov k chránenému obsahu. Je nevyhnutné posilniť aj mieru vymožiteľnosti práv v prípade ich porušenia a zároveň zabezpečiť nositeľom práv aj širokej verejnosti primeranú kontrolu nad organizáciami kolektívnej správy.

V novej právnej úprave sú aktualizované a precizované doterajšie zákonné autorskoprávne definície a pojmy tak, aby bola zabezpečená správna aplikácia ustanovení autorského zákona v praxi a právna istota.

S cieľom prehľadnosti a efektívnosti sa zavádza nová štruktúra a triedenie výnimiek a obmedzení. Úplne sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001), ktorá upravuje výnimky a obmedzenia.

Cieľom navrhovanej úpravy je tiež zohľadniť aspekty súvisiace s procesmi digitalizácie chránených obsahov, za tým účelom sa precizuje úprava vyššie spomínaných výnimiek a obmedzení a zavádza sa úprava rozšírených hromadných licenčných zmlúv.

Navrhovaná právna úprava upravuje vzťah autorského práva k dielu a vlastníckeho práva k jeho hmotnému substrátu a zavádza osobitnú informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v prípade úmyslu zničenia alebo trvalého premiestnenia tejto veci, ak ide o dielo, ktoré je originálom a je umiestnené na verejnom priestranstve.

Samostatná pozornosť sa venuje tzv. osobitným režimom tvorby (zamestnanecké dielo, dielo na objednávku, spoločné dielo, školské dielo).

Čo sa týka zmluvného práva, odstraňuje sa doterajšia úprava zmluvy o vytvorení diela (zavádza sa úprava diela na objednávku). V záujme posilnenia práv autorov sa upravuje právo autora odstúpiť od výhradnej licenčnej zmluvy v prípade nevyužívania licencie.

Navrhovaná právna úprava zavádza nové zmluvné typy: rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu a multiteritoriálnu licenčnú zmluvu na on-line použitie hudobných diel.

Z dôvodu viacerých špecifík sa navrhovaná právna úprava venuje niektorým dielam v osobitnej hlave, a to audiovizuálnemu dielu a počítačovému programu.

Čo sa týka práv súvisiacich s autorským právom, nepriamo sa ich dotýka väčšina zmien vzťahujúcich sa na autorské právo, keďže sa veľká časť ustanovení primerane vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom.

Navrhovaná právna úprava sa v osobitnej časti venuje právam k databáze a upravuje samostatne autorské právo k databáze a osobitné právo k databáze.

Samostatná časť upravuje správu práv. Do tejto časti sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zlepšiť štandardy riadenia a transparentnosti činnosti organizácií kolektívnej správy, účinnejšia kontrola organizácií kolektívnej správy, zefektívnenie ich spravovania a uľahčenie poskytovania multiteritoriálnych licencií na práva autorov na hudobné diela organizáciami kolektívnej správy na účely poskytovania online služieb. Osobitná pozornosť je venovaná výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv a udeľovaniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv. Dôraz je kladený aj na ustanovenia, ktoré sa týkajú vzťahu s používateľmi predmetov ochrany a problematiky uzatvárania licenčných zmlúv organizáciami kolektívnej správy.

Navrhovaná úprava plne rešpektuje a odráža medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, a to najmä na:

• Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980),
• Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a organizácií rozhlasu a televízie (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 192/1964 Zb. z 18. septembra 1964),
• Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve (WCT) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 189/2006 Z. z.),
• Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 177/2006 Z. z.),
• Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (TRIPS) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.),
• Dohovor o ochrane výrobcov zvukových záznamov pred nedovoleným rozmnožovaním ich zvukových záznamov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1985 Zb. z 18. februára 1985.),
• Dohovor o počítačovej kriminalite (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 137/2008 Z. z.).

Rovnako právna úprava premieta právo Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v podobe smerníc v danej oblasti, ktoré Slovenská republika doteraz transponovala do svojho právneho poriadku, ktoré regulujú oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a jednu smernicu, ktorá na horizontálnej úrovni reguluje vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva, konkrétne:

• smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993),
• smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 290, 24. 11. 1993),
• smernica Rady a Európskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15, Ú. v. ES L 77, 27. 3. 1996),
• smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001),
• smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 272, 13. 10. 2001),
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004),
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006),
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006),
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 5. 5. 2009),
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27. 10. 2012).

Právnou úpravou sa transponuje nová smernica, ktorá v doterajšej právnej úprave nebola transponovaná, konkrétne:

• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20. 3. 2014)

B. Osobitná časť

K § 1 a 2

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy, ktorá zahŕňa oblasť autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom (kam patria práva výkonného umelca, práva výrobcu zvukového záznamu, práva výrobcu audiovizuálneho záznamu, práva vysielateľa). Zákon upravuje aj osobitné právo k databáze a správu práv (ktorú vykonáva organizácia kolektívnej správy vo svojom mene a na účet nositeľa práv alebo nezávislý subjekt správy).Navrhovaná právna úprava tiež vymedzuje, na ktoré osoby sa vzťahujú jej ustanovenia.

K § 3 až 5

Predmetom autorského práva je dielo, ktoré spĺňa pojmové znaky diela v zmysle tohto návrhu zákona.

Pojmovými znakmi diela je, že toto dielo musí byť z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, tento výsledok musí byť jedinečný, nemôže byť vylúčený z ochrany autorského práva podľa tohto návrhu zákona a musí byť vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

Pojmovým znakom, naopak, nie je to, v akej podobe je dielo vyjadrené, ani obsah diela, jeho kvalita, účel alebo forma jeho vyjadrenia a miera jeho dokončenia (chránená je aj jednotlivá vývojová fáza diela a časť diela, ak spĺňa pojmové znaky diela).

Predmetom autorského práva je aj názov diela alebo mená postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

Navrhované ustanovenie definuje niektoré druhy diel. Pojem „literárne dielo“ je pojem užší ako pojem „slovesné dielo“. Divadelným dielom je najmä inscenácia alebo choreografia, ktorého autorom je predovšetkým režisér. Architektonickým dielom sú najmä projekty, plány, ktoré sú jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora, zhmotnením (rozmnoženinou) architektonického diela je stavba.

Ustanovenie taxatívne vypočítava, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva, a to buď z toho dôvodu, že tieto predmety nespĺňajú pojmové znaky diela (napr. myšlienka, spôsob, systém), alebo sú vylúčené z ochrany z dôvodu verejného záujmu (z dôvodu všeobecného záujmu na prístupe verejnosti k nim), aj keby spĺňali pojmové znaky diela (napr. súdne rozhodnutie).

Za predmet autorského práva sa nepovažuje ani územnoplánovacia dokumentácia a úkon znalca, tlmočníka a prekladateľa podľa osobitného predpisu, kedy nevzniká dielo, pretože pri tejto činnosti nie je priestor na tvorivosť tejto osoby (napr. pri úradnom preklade, odbornom znaleckom posudku, kedy výsledok činnosti týchto osôb musí čo najvernejšie odrážať skutočnosť).

Dielo tradičnej ľudovej kultúry (napr. folklórne dielo) sa nepovažuje za predmet autorského práva aj napriek tomu, že spĺňa pojmové znaky diela, a to z dôvodu jeho špecifického postavenia, ktoré sa týka najmä počítania trvania majetkových práv (nie je možné určiť uplynutie doby ochrany majetkových práv), identifikácie autora (nejde o anonymné dielo, pretože pri anonymnom diele je to prejav vôle autora, aby nebolo na diele uvedené jeho meno alebo pseudonym), ako aj osobnostných práv (napr. nie je možné uplatniť ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo pred hanlivým nakladaním).

Za predmet autorského práva sa nepovažujú ani súčasné obmeny, varianty týchto diel tradičnej ľudovej kultúry, ktoré nespĺňajú pojmové znaky diela. Pokiaľ dôjde k takému spracovaniu diela tradičnej ľudovej kultúry, ktoré je autorsky tvorivé, vznikne nové dielo spĺňajúce pojmové znaky diela a je teda autorskoprávne chránené. Avšak dielo tradičnej ľudovej kultúry, ktoré bolo takto spracované sa naďalej nepovažuje za predmet autorského práva. Ochrana pôvodných diel tradičnej ľudovej kultúry autorským právom nie je vzhľadom na ich špecifiká zodpovedajúca, čo vyplýva aj zo Správy Európskej komisie o medzinárodnej ochrane prejavov folklóru autorským právom z roku 2000.

K § 6

Zverejnenie diela je umožnenie prístupu verejnosti k nemu na základe rozhodnutia autora. Dielo je zverejnené jeho prvým oprávneným uverejnením (napr. verejným vykonaním). Vydaním diela sa rozumie deň, kedy sa začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.

K § 7

Ustanovenie definuje spojenie diel, ktorým je v zmysle návrhu spojenie samostatných diel do jedného celku na účely spoločného nakladania s týmto celkom v zmysle dohody autorov. Nedochádza pritom k vzniku nového diela.

K § 8

Ustanovenie definuje spracovanie pôvodného diela, ktorým je taká úprava diela, ktorá je tvorivá a následkom ktorej je vznik nového diela (spĺňa teda pojmové znaky diela). Spracovaním je najmä adaptácia a preklad. Práva autora k pôvodnému dielu, ktoré je predmetom spracovania zostávajú zachované, ide teda o použitie diela, na ktoré je potrebné získať súhlas autora tohto pôvodného diela.

K § 9

Voľné dielo je dielo, ktoré bolo predtým autorskoprávne chránené, ale ku ktorému uplynula doba trvania majetkových práv (napr. ak autor zomrel, majetkové práva prešli na dedičov a uplynulo 70 rokov od jeho smrti). Dielo sa stáva voľným aj vtedy, ak majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov. Takéto dielo je možné voľne, bez súhlasu, použiť.

K § 10 a 11

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len „smernica o osirelých dielach“) a zavádza kľúčovú definíciu osirelého diela.

Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. (V zmysle ďalších ustanovení však môže byť osirelým aj zvukový záznam a umelecký výkon, ktorý je súčasťou osirelého diela alebo osirelého zvukového záznamu, alebo je s nimi spojený).

Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu. Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela. Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané alebo ak nebolo vydané, prvýkrát odvysielané v niektorom členskom štáte. Takéto dielo musí byť zároveň uložené v archíve, knižnici, škole, múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu), alebo v zákonnom depozitári (Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav).

Za osirelé dielo sa však považuje aj také dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti knižnicou, školou, múzeom, galériou, archívom alebo zákonným depozitárom, a to za predpokladu, že autor by nenamietal proti jeho použitiu vyhotovením rozmnoženiny a sprístupňovaniu verejnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej sa pripúšťa dôkaz opaku. Napríklad môže ísť o nikdy nepublikované rukopisy odovzdané autorom do archívu knižnice na vypožičiavanie na vedecké účely, avšak licenčná zmluva nezahŕňala sprístupňovanie digitálnych rozmnoženín verejnosti prostredníctvom siete internet (keďže v tom čase uvedený spôsob použitia neexistoval). Naopak, toto ustanovenie nepokrýva prípady, ak si autor výslovne vymienil, že odovzdáva rukopisy knižnici výhradne na účel archivácie bez možnosti vypožičiavania. Pojem „umožnenie prístupu verejnosti“ vo význame, ktorý sleduje smernica o osirelých dielach, tu môže predstavovať nielen akýkoľvek spôsob použitia v autorskoprávnom zmysle, ale aj iné faktické umožnenie prístupu k dielu verejnosti (teda nielen napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti v autorskoprávnom význame, ale aj napr. nahliadnutie, čo nie je použitím v autorskoprávnom význame).

Ustanovenie rieši aj situáciu, ak má dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaniu. V takom prípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto určení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo. Zákonná výnimka na použitie osirelého diela sa preto môže využiť len vo vzťahu k autorovi, ktorý nebol určený alebo nájdený a od známych a nájdených autorov je potrebné vyžiadať súhlas na použitie licenčnou zmluvou.

Dôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií v dobrej viere z príslušných zdrojov na základe žiadosti o poskytnutie informácií, ku ktorým nemá osoba podľa § 58 ods. 1 priamy prístup na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Príslušné informačné zdroje vyhľadávania sú uvedené v prílohe autorského zákona. Ide len o minimálny výpočet povinných zdrojov, pričom ak niektorý zdroj odmietol poskytnutie informácií alebo požadoval náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške, ktorú osoba, ktorá vyhľadáva nie je schopná uhradiť, neznamená to nesplnenie podmienky dôsledného vyhľadávania, ak táto osoba konala v dobrej viere.

Dôsledné vyhľadávanie sa vykoná vo všeobecnosti na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom bolo dielo prvýkrát vydané alebo v prípade, že nebolo vydané, prvýkrát odvysielané.

V prípade audiovizuálnych diel sa vykoná dôsledné vyhľadávanie na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom má výrobca originálu audiovizuálneho diela sídlo alebo obvyklý pobyt.

V prípade nevydaného diela sa dôsledné vyhľadávanie vykoná na území členského alebo zmluvného štátu, v ktorom sa zdržiava osoba, ktorá so súhlasom autora umožnila prístup verejnosti k tomuto dielu.

Ak však pri dôslednom vyhľadávaní existujú skutočnosti svedčiace o tom, že relevantné informácie o autorovi alebo inom nositeľovi práv (napr. meno, pobyt, okruh dedičov) možno nájsť aj v iných štátoch, ako sú vyššie menované štáty, pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania sa preskúmajú aj zdroje informácií dostupné v týchto iných štátoch. V tomto prípade je teda nutné vykonať dôsledné vyhľadávanie aj v iných štátoch než sú štáty Európskej únie a štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Právna úprava tým sleduje zabezpečenie čo najväčšieho rozsahu dôsledného vyhľadávania a zároveň naplnenie podmienky konania v dobrej viere.

Ustanovenie zavádza tzv. vzájomné uznávanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike. Nie je tak potrebné vykonávať dôsledné vyhľadávanie v každom členskom štáte osobitne. Na podporu prístupu občanov k európskemu kultúrnemu dedičstvu sa tak zaistí, že sa zdigitalizované osirelé diela budú môcť sprístupniť vo všetkých členských štátoch alebo zmluvných štátoch.

Navrhovaná právna úprava však chráni práva autorov osirelých diel a tí preto môžu kedykoľvek ukončiť status osirelého diela tak, že písomne oznámia svoje autorstvo Slovenskej národnej knižnici, ktorá o tom bezodkladne informuje osobu, ktorá používa osirelé dielo (teda konkrétnu knižnicu, múzeum, archív alebo školu). Autor, ktorý ukončil status osirelého diela, má právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá toto dielo použila. Pri určení výšky primeranej odmeny sa vychádza zo spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Vo výške primeranej odmeny by sa teda malo odzrkadliť nekomerčné použitie diela na kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme bez dosahovania zisku.

Ustanovenie stanovuje, kedy sa dielo prestane považovať za osirelé. Dielo sa už nepovažuje za osirelé, ak odpadnú podmienky definujúce osirelé dielo (napríklad sa objaví informácia, kto je autorom a kde ho možno kontaktovať), alebo ak autor ukončí status osirelého diela.

Ustanovenie upravuje, že definícia dôsledného vyhľadávania, definícia osirelého diela a podmienky použitia osirelých diela sa primerane vzťahujú aj na akékoľvek dielo (napr. fotografické dielo, dielo výtvarného umenia), ktoré je súčasťou osirelého diela, alebo je spojené s osirelým dielom. Samostatne stojace fotografické dielo alebo dielo výtvarného umenia teda nie je spôsobilé uznania za osirelé dielo, avšak ak je takéto dielo súčasťou osirelého diela (napr. knihy – literárneho diela v písomnej forme), je možné s osirelým dielom ako celkom nakladať v režime osirelého diela.

K § 12

Ustanovenie rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy, ktoré sleduje najmä uľahčenie masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch.

Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ktorého rozmnoženinu nie je možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (to sa nevzťahuje na kúpu použitej veci podľa § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Napríklad, ak sa kniha nachádza v antikvariáte alebo je možné ju kúpiť z druhej ruky, neznamená to, že dielo možno považovať za obchodne dostupné. Nejde totiž o tradičné obchodné kanály.

Toto dielo musí byť zároveň v knižnici, archíve alebo múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu) a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel (ďalej len „zoznam“), ktorý vedie Slovenská národná knižnica. Ide teda o taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na fotografické dielo a dielo výtvarného umenia, ktoré je súčasťou obchodne nedostupného diela alebo je s týmto dielom spojené (napr. ilustrácie v knihe).

Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba. Následne Slovenská národná knižnica bez zbytočného odkladu zverejní návrh na zaradenie diela do zoznamu na svojom webovom sídle. Slovenská národná knižnica nakoniec zaradí dielo do zoznamu, ak podľa jej zistenia v lehote 3 mesiacov od podania návrhu nebolo možné rozmnoženinu diela nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva v tradičných obchodných kanáloch (mimo kúpy použitej veci) ani pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok (predovšetkým aj na základe zistení od vydavateľstiev), pričom autor zároveň v tejto lehote písomne nenamietal zaradenie diela do zoznamu. Autor je však oprávnený kedykoľvek písomne žiadať od Slovenskej národnej knižnice, aby obchodne nedostupné dielo zo zoznamu vyradila, a tá bezodkladne od doručenia tohto oznámenia dielo zo zoznamu vyradí, tým sa toto dielo prestane považovať za obchodne nedostupné dielo. Slovenská národná knižnica dielo zo zoznamu vyradí aj vtedy, ak dostane písomné oznámenie od organizácie kolektívnej správy, že autor tohto diela vylúčil kolektívnu správu, a preto nie je možné rozšírenou hromadnou licenciou toto dielo zazmluvniť.

V prípade obchodne nedostupných diel súhlas na použitie udeľuje príslušná organizácia kolektívnej správy rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou.

K § 13

Z dôvodu jednoznačného rozlíšenia autora od iných osôb (napr. ktoré vykonávajú majetkové práva autora, alebo ktorým autor udelil výhradnú licenciu), sa vymedzuje definícia autora ako fyzickej osoby, ktorá dielo vytvorila. Pre potreby návrhu zákona sa v tejto súvislosti zavádza aj definícia nositeľa práv.

Ustanovuje sa predpoklad, podľa ktorého sa osoba, ktorá je označená na diele svojim menom ako autor (alebo pseudonymom, ak nie je na základe tohto pseudonymu pochybnosť o totožnosti autora), považuje za autora, ak nie je preukázané ...