Dôvodová správa k zákonu č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

I.

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá na rokovanie vlády SR návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády, ako aj na základe uznesení vlády SR č. 583/2021 a 675/2023 v súvislosti s povinnosťou SR transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) (Ú. v. EÚ L 258, 20.7.2021) (ďalej len „smernica“). Účelom návrhu zákona je okrem iného aj transpozícia smernice.

Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky (ďalej len „investície“) nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.

Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.

Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.

Návrh zákona je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby (ďalej len „investor“) realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:

a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,

b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,

c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.

Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.

Ďalším cieľom návrhu zákona je transponovanie smernice a s tým súvisiaca úprava postupov a podmienok pri udeľovaní povolení, ako aj pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

II.

Príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov na ne sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi. Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte. Návrh zákona rieši tento konflikt spôsobom, ktorý nie je neštandardným ani z medzinárodného hľadiska.

Opatreniami podľa návrhu zákona sú najmä:

- oprávnenie vlády Slovenskej republiky posudzovať a rozhodnúť o tom, či plánovaná investícia je strategickou, najmä vzhľadom na potreby plnenia úloh štátu, zabezpečenie obrany alebo bezpečnosti, budovania dobrého mena štátu, prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo zvýšenia ekonomických úžitkov, odvrátenie dlhodobých environmentálnych škôd. V tomto smere sa návrh opiera o ústavne vymedzenú kompetenciu vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky (čl. 119 písm. d) ústavy),

- oprávnenie príslušných ministerstiev, ktoré vykonávajú ústrednú štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investícia má realizovať a ak také ministerstvo nie je, Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „príslušné ministerstvo“) preskúmať splnenie zákonných podmienok investície a vydať o tom osvedčenie o významnej investícií (ďalej len „osvedčenie“),

- vylúčenie úpravy zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vrátane potreby vykonania štátnej expertízy, ako aj potrebu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti pre strategické investície,

- vznik predkupného práva investora k pozemkom, na ktorých sa má investícia realizovať a k stavbám na nich, čím sa zamedzí špekulatívnym prevodom pozemkov, na ktorých sa má realizovať investícia,

- umožnenie vstupu na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“) za účelom vykonania nevyhnutných prípravných, prieskumných a zisťovacích prác a úkonov na pozemkoch a stavbách súvisiacich s prípravou strategickej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologickému prieskumu, geodetickému zameraniu, pyrotechnickému prieskumu, radónovému prieskumu alebo iného prieskumu súvisiaceho s prípravou strategickej investície (ďalej len „prípravné práce“), čím sa zabezpečí včasné uskutočnenie a hladký priebeh prípravných prác,

- umožnenie a na účely vypracovania znaleckých posudkov a na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov použitie geometrického plánu bez jeho overenia katastrálnym úradom, čím sa príprava stavieb investícií skráti aj o niekoľko mesiacov,

- založenie povinnosti správcov pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú v majetku štátu (v nepodnikateľskej sfére), verejnoprávnych inštitúcií, ako aj Slovenského pozemkového fondu, predať (zameniť) pozemok, ktorý má investor zastavať stavbami investície. Nejde o zásadne novú povinnosť, pretože už platné právo ukladá správcom pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú štátnym majetkom, vrátane Slovenského pozemkového fondu, povinnosť prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, napr. v prípade reštitúcií a výstavby diaľnic.

- zánik práv tretích osôb k nehnuteľnostiam, a to dňom zápisu vlastníckeho práva investora ako držiteľa osvedčenia k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií,

- použitie vo vyvlastňovacom konaní a v povoľovacích konaniach na investíciu, v ktorom je účastníkom konania investor a ktoré sa týka pozemku a stavieb podľa rozhodnutia vlády, osvedčenia ako dokladu osvedčujúceho osobitné postavenie investora ako účastníka konania označujúceho pozemky, na ktoré osvedčenie možno použiť. Tým sa uľahčuje postavenie príslušných úradov i účastníkov konania, pretože netreba individuálne dokazovať uvedené skutočnosti v začatom konaní.

- zavedenie inštitútu predbežnej držby, ktorý umožňuje vyvlastňovaciemu orgánu vydať rozhodnutie o predbežnej držbe vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vopred vymedzený rozsah prác na investícií. Inštitút predbežnej držby je prevzatý zo zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,

- umožnenie, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k všetkým pozemkom nebolo nevyhnutné dokumentovať stavebnému úradu už v stavebnom konaní, ale kompletne až ku kolaudačnému konaniu, a to z dôvodu, aby miliardové investície nestáli z dôvodu čakania na zápis uzavretých zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností, na skončenie súdnych konaní vo veciach určenia vlastníka, dedičských konaní a licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami (netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní),

- umožnenie vyvlastňovaciemu orgánu vydať medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení (ďalej len „medzitýmne rozhodnutie o vyvlastnení“) v prípade, ak vo vyvlastňovacom konaní nie sú splnené iba podmienky na určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, čím sa zrýchli proces vyvlastňovania,

- umožnenie vedenia vyvlastňovacieho konania spolu s konaním o vydanie medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení a vydania spoločného rozhodnutia – stavebného povolenia a medzitýmneho rozhodnutia o vyvlastnení,

- skrátenie lehôt v povoľovacích konaniach,

- vylúčenie v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov,

- vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní,

- zavedenie inštitútu fikcie zamietnutia námietok v prípade, ak sa nerozhodne v zákonom ustanovenej lehote, čím sa zrýchli konanie,

Návrh zákona môže mať spoločné črty so zákonom č. 371/2021 Z. z., o významných investíciách (ďalej len „zákon o významných investíciách“). Na rozdiel od zákona o významných investíciách návrh zákona rieši väčší diapazón projektov z rôznych oblastí, ktoré na to, aby mohli byť považované za strategické investície môžu byť uskutočňované len verejným investorom. Návrh zákona nevylučuje, aby na jednu investíciu bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa zákona o významných investíciách a osvedčenie podľa návrhu zákona. V takom prípade sa na investíciu bude aplikovať návrh zákona, keďže upravuje širšie oprávnenia pre držiteľa osvedčenia o strategickej investícií.

Cieľom návrhu zákona je zároveň prostredníctvom transponovania smernice upraviť oblasť povoľovania projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré sú vnímané ako hlavné dopravné koridory v Slovenskej republike s medzinárodným či národným významom. Návrh zákona upravuje postupy a podmienky pri udeľovaní povolení, ako aj postupy pri cezhraničnom obstarávaní k projektom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Tiež dochádza k vymedzeniu určených orgánov, ktoré budú mať informačnú povinnosť vo vzťahu k týmto projektom. Návrh zákona zabezpečuje včasné dokončenie projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v lehote štyroch rokov. Uvedená lehota platí pri dostatočne pripravených projektoch. Štvorročná lehota neplynie počas konaní o riadnych opravných prostriedkoch a počas správnych súdnych konaní.

Projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu zákona boli vymedzené v prílohe č. 1. Tieto úseky sú vymedzené širšie ako sú minimálne požiadavky smernice. Takýto prístup smernica členským štátom Európskej únie umožňuje. Vymedzené projekty transeurópskej dopravnej siete budú v jednotlivých procesoch uprednostňované pred inými projektami. Ide o oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné konanie a stavebné konanie. Práve uprednostnenie projektov transeurópskej dopravnej siete pred ostatnými projektami, zabezpečí dodržanie štvorročnej lehoty na vydanie konečného rozhodnutia o schválení.

V období rokov 2021 – 2022 prebiehali rekodifikačné práce na úseku územného plánovania a výstavby, táto rekodifikácia zasiahla aj organizačnú štruktúru štátnej správy, kedy kompetencie v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania prešli z ministerstva na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Tieto zmeny mali negatívny vplyv na práce v oblasti transpozície smernice, ktorá mala byť transponovaná do 10. augusta 2023.

V súvislosti s netransponovaním smernice Európska komisia vydala formálne oznámenie C(2023) 8000/24 final, v ktorom bolo Slovenskej republike vytknuté neoznámenie transpozičných opatrení pokiaľ ide o transpozíciu smernice. S cieľom zabezpečenia urýchleného prebratia smernice je potrebné predložiť návrh zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.

III

Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a taktiež nebude mať žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A -1

Tabuľka č. 1/B-1