Všeobecná časť
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe úlohy č. 3 na mesiac október z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Návrh zákona reaguje jednak na skúsenosti z aplikačnej praxe zákona tak na strane orgánov štátnej správy ako aj na strane pozemkových spoločenstiev a ich členov a jednak na dlhodobé problematické otázky vyplývajúce z existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva (spoločná nehnuteľnosť) a jeho organizačného substrátu (pozemkové spoločenstvo, ďalej len „spoločenstvo“), ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ako určitý anachronizmus feudálneho práva. Návrh zákona sa preto dotýka niektorých systematických problémov, vo väčšej miere sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „fond“) a správcom lesného majetku štátu (ďalej len „správca“), ďalej zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov, zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy. Návrh zákona pritom vychádza nielen zo zámeru predkladateľa a z jeho záujmu na sledovaní poriadku v štátnej správe obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a v štátnej správe lesného hospodárstva, ale predovšetkým reaguje na podnety praxe, to zn. priamo od pozemkových spoločenstiev, ich členov a ich záujmovej samosprávy.
Návrhom sa realizujú aj možnosti novej ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, a to najmä tým, že sa vytvárajú a posilňujú možnosti usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom, čo má okrem inému pôsobiť proti nadobúdaniu vlastníctva týchto podielov v prospech tretích osôb, ktoré získavajú vlastníctvo lesných pozemkov so špekulatívnymi zámermi.
Najzásadnejšími zásahmi do platného zákona je odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti s ponechaním princípu nemožnosti zrušenia a vysporiadania jej spoluvlastníctva s výnimkou postupu definovanom pri pozemkových úpravách. Dlhodobá tendencia vo vlastníckych pomeroch spoločných nehnuteľností ukazuje, že neustále vzrastá počet ich spoluvlastníkov, pričom zároveň klesá počet spoluvlastníkov, ktorí sú ochotní zúčastňovať sa aktívne činnosti pozemkových spoločenstiev a kandidovať do ich volených orgánov. Zároveň v mnohých prípadoch vznikli situácie, kedy do okruhu spoluvlastníkov prenikli špekulatívni nadobúdatelia podielov a získavajú v spoločenstve výraznú prevahu alebo dokonca väčšinový podiel, v čoho dôsledku je početne prevažná väčšina minoritných spoluvlastníkov vždy prehlasovaná jedným alebo len niekoľkými majoritnými spoluvlastníkmi. Návrh zákona preto dáva možnosť spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností dohodnúť sa o úplnom alebo čiastočnom zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva, a to postupmi, ktoré upravuje platný právny poriadok (§ 11 ods. 13 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov). Rovnako s ohľadom na flexibilnejšie využívanie jednotlivých pozemkov patriacich do spoločných nehnuteľností sa rozširuje možnosť oddeľovať od spoločnej nehnuteľnosti jej časti na základe rozhodnutia spoluvlastníkov bez obmedzenia piatimi taxatívnymi dôvodmi ustanovenými platným zákonom.
Druhým závažným zásahom je zavedenie možnosti spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti (čo bolo platným zákonom zakázané), avšak len do limitu 49 % podielu; tento postup spoločenstva bude podmienený súhlasom spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Ako súvisiaca úprava sa ustanovuje oprávnenie spoločenstva v mene svojich členov uzatvárať zmluvu o nadobudnutí vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti v prospech členov spoločenstva. Účelom oboch opatrení je umožniť spoločenstvám, resp. ich členom získavať vlastníctvo drobných (teda nerentabilných) podielov spoločnej nehnuteľnosti a buď ich kumulovať do rúk samotného spoločenstva ako právnickej osoby, alebo tieto podiely pomerne rozdeliť medzi všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, čím sa ich podiely logicky zvýšia. Jedným z cieľov tejto úpravy je predchádzať nadobúdaniu vlastníctva podielov špekulatívnymi záujemcami. S tým súvisí aj úprava ustanovení o práve fondu prevádzať podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.
Aby sa predišlo negatívnemu dôsledku rozhodovania o spoločných veciach, ktorý vyplýva z možnosti, že spoločenstvo sa bude môcť stať takmer polovičným spoluvlastníkom, ustanovuje sa, že spoločenstvo nedisponuje hlasmi zodpovedajúcimi spoluvlastníckemu podielu, ktoré samotné spoločenstvo vlastní.
Okrem uvedeného zásahu do systému hlasovania a počítania hlasov na valnom zhromaždení sa ustanovuje, že ak spoločná nehnuteľnosť je spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, o oddeľovaní jej časti a o nadobúdaní podielu spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom spoločenstva môžu rozhodovať na valnom zhromaždení iba vlastníci dotknutej spoločnej nehnuteľnosti. Ďalším zásahom do hlasovania zhromaždenia je vylúčenie hlasov, ktoré patria vlastníkom tých podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré nemajú toho času známeho vlastníka; ide tu o situácie, kedy dlhodobo prebieha dedičské konanie po „známom“ vlastníkovi, avšak stále nie je známy právoplatný dedič, pričom podiely poručiteľa nepatria do správy fondu.
Nakladania s podielmi spoločnej nehnuteľnosti sa týka aj precíznejšia úprava ustanovení o predkupnom práve, resp. o jeho vylúčení. Tieto ustanovenia v platnom znení sa stretávali s nepochopením, preto predkladateľ pristupuje k ich detailnejšiemu a jasnejšiemu formulovaniu, avšak bez závažnejšej zmeny ich doteraz platného významu. Ďalší nevyhnutný zásah do úpravy ustanovení o nakladaní s podielom spoločnej nehnuteľnosti si vyžiadalo neustále ignorovanie základného znaku spoločnej nehnuteľnosti (jedna spoločná vec pozostávajúca z viacerých parciel) v prípade prechodu vlastníctva, t. j. najmä pri dedení. Preto návrh zákona ustanovuje, že pri prevode a ani pri prechode nemôže dôjsť k zmene vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých jej parcelách, ale vždy na všetkých. Z obdobného dôvodu sa novou právnou úpravou zasahuje aj do úpravy obmedzenia drobenia podielov spoločnej nehnuteľnosti.
Dôležitým prínosom novej právnej úpravy je precizovanie vzťahov spoločenstva s fondom a so správcom (Lesy Slovenskej republiky, š. p.). Správca sa uvádza vo všetkých ustanoveniach, kde je jeho účasť na právnych vzťahoch možná, t. j. ak ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ktorá je lesným pozemkom ale nie je spoločnou nehnuteľnosťou. V rámci ustanovení upravujúcich práva a povinnosti fondu dochádza k výraznej zmene: fond nebude mať už povinnosť uzatvoriť so spoločenstvom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je užívanie podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré fond spravuje a s ktorými nakladá, ale spoločenstvo bude automaticky užívateľom týchto podielov (t. j. analogicky k podielom ostatných spoluvlastníkov), pričom fond ako zástupca štátu a neznámych vlastníkov bude mať nárok na podiel zo zisku tak ako ktorýkoľvek iný člen spoločenstva. Táto úprava bude mať pozitívny dopad na zvýšenie príjmov fondu od pozemkových spoločenstiev.
Iným dôležitým zásahom do platnej právnej úpravy je zrovnoprávnenie postavenia správcu s postavením fondu, a to tak, že i správca bude mať rovnako obmedzené postavenie pri rozhodovaní na zhromaždení, ako má fond, a to len na štyri prípady. Výrazným spôsobom sa tak zjednodušuje rozhodovanie „známych a neštátnych“ členov spoločenstva.
V ustanoveniach o konaní vo veci vedenia registra dochádza k vyčleneniu tých konaní, ktoré sa budú viesť ako správne konania (konanie o zápise spoločenstva do registra a konanie o zápise zrušeného spoločenstva s dodatkom „v likvidácii“, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie), zatiaľ čo ostatné konania budú mať len evidenčný charakter (zmeny údajov v registri a výmaz zrušeného spoločenstva z registra) a v tej súvislosti sa z dôvodu zníženia náročnosti konania navrhuje zníženie sadzby správneho poplatku. Zároveň sa striktne rozlišuje medzi konaniami, ktorých výsledkom bude rozhodnutie, resp. zápis údaju s konštitutívnym účinkom (konanie o zápise spoločenstva do registra, konanie o zápise zrušenia spoločenstva, výmaz spoločenstva z registra), a konaniami o zápise údajov len s deklaratórnym účinkom (prakticky všetky konania o zápise zmien údajov v registri). V správnych konaniach sa účastníctvo konštituuje ako všeobecné s ďalšími osobitne určenými účastníkmi (konanie o zápise spoločenstva do registra a konanie o zápise zrušeného spoločenstva s dodatkom „v likvidácii“, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie).
S potrebou dosiahnuť jednoznačnú identifikáciu spoločných nehnuteľností a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, t. j. ich vlastníctva a užívacích práv k nim, ktoré sa týkajú spravidla značného množstva vlastníkov, a s potrebou zohľadniť skutočnosť, že v katastri nehnuteľností nie je evidovaný kód spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, sa ukázalo ako potrebné zasiahnuť do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Úprava postavenia fondu pri užívaní podielov spoločnej nehnuteľnosti, t. j. vypustenie povinnosti uzatvárať nájomné zmluvy so spoločenstvom, je potrebné zasiahnuť i do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na to v osobitnom legislatívnom procese i do nariadenia vlády upravujúceho postup fondu pri nakladaní s nehnuteľnosťami.
Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Dátum nadobudnutia účinnosti je navrhnutý tak, aby adresáti právneho predpisu mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana a nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
| 1.
| Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
|
| | |
| 2.
| Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
|
| | |
| 3.
| Problematika návrhu právneho predpisu:
|
| | a) nie je upravená v práve Európskej únie
|
| | b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
|
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
Doložka vybraných vplyvov
| 1. Základné údaje
|
| Názov materiálu
|
| Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
|
| Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
|
| Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
|
| Charakter predkladaného materiálu
| * Materiál nelegislatívnej povahy
|
| S Materiál legislatívnej povahy
|
| * Transpozícia práva EÚ
|
| |
| Termín začiatku a ukončenia PPK
| Začiatok: 27.7.2017
Ukončenie: 9.8.2017
|
| Predpokladaný termín predloženia na MPK*
| august 2017
|
| Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
SR*
| október 2017
|
| 2. Definícia problému
|
| Návrh zákona reaguje jednak na skúsenosti z aplikačnej praxe zákona tak na strane orgánov štátnej správy ako aj na strane pozemkových spoločenstiev a ich členov a jednak na dlhodobé problematické otázky vyplývajúce z existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva (spoločná nehnuteľnosť) a jeho organizačného substrátu (pozemkové spoločenstvo, ďalej len „spoločenstvo“), ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ako určitý anachronizmus feudálneho práva. Návrh zákona sa preto dotýka niektorých systematických problémov, vo väčšej miere sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „fond“) a správcom lesného majetku štátu (ďalej len „správca“), ďalej zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov, zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy. Návrh zákona pritom vychádza nielen zo zámeru predkladateľa a z jeho záujmu na sledovaní poriadku v štátnej správe obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a v štátnej správe lesného hospodárstva, ale predovšetkým reaguje na podnety praxe, to zn. priamo od pozemkových spoločenstiev, ich členov a ich záujmovej samosprávy.
|
| 3. Ciele a výsledný stav
|
| Návrhom sa realizujú možnosti novej ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, a to najmä tým, že sa vytvárajú a posilňujú možnosti usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom, čo má okrem inému pôsobiť proti nadobúdaniu vlastníctva týchto podielov v prospech tretích osôb, ktoré získavajú vlastníctvo lesných pozemkov so špekulatívnymi zámermi.
Najzásadnejšími zásahmi do platného zákona je odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti s ponechaním princípu nemožnosti zrušenia a vysporiadania jej spoluvlastníctva s výnimkou postupu definovanom pri pozemkových úpravách. Druhým závažným zásahom je zavedenie možnosti spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti (čo bolo platným zákonom zakázané), avšak len do limitu 49 % podielu; tento postup spoločenstva bude podmienený súhlasom spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Nakladania s podielmi spoločnej nehnuteľnosti sa týka aj precíznejšia úprava ustanovení o predkupnom práve, resp. o jeho vylúčení. Tieto ustanovenia v platnom znení sa stretávali s nepochopením, preto predkladateľ pristupuje k ich detailnejšiemu a jasnejšiemu formulovaniu, avšak bez závažnejšej zmeny ich platného významu. Dôležitým prínosom novej právnej úpravy je precizovanie vzťahov spoločenstva s fondom a so správcom (Lesy Slovenskej republiky, š. p.). Správca sa uvádza vo všetkých ustanoveniach, kde je jeho účasť na právnych vzťahoch možná, t. j. ak ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ktorá je lesným pozemkom ale nie je spoločnou nehnuteľnosťou. Pokiaľ ide o možnosť prenajať spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť samotnému spoločenstvu, táto možnosť zanikne. Dôvodom je skutočnosť, že spoločenstvo je priamo zo zákona obhospodarovateľom zverených nehnuteľností (t. j. má oprávnenie pozemky držať, užívať a poberať z nich plody), to zn. že vlastníci týchto nehnuteľností nemôžu svoje vlastnícke oprávnenia prenášať na spoločenstvo duplicitne ešte aj nájomnou zmluvou. V ustanoveniach o konaní vo veci vedenia registra dochádza k vyčleneniu tých konaní, ktoré sa budú viesť ako správne konania (konanie o zápise spoločenstva do registra a konanie o zápise zrušeného spoločenstva s dodatkom „v likvidácii“, ak o tom rozhodlo valné zhromaždenie), zatiaľ čo ostatné konania budú mať len evidenčný charakter (zmeny údajov v registri a výmaz zrušeného spoločenstva z registra) a v tej súvislosti sa z dôvodu zníženia náročnosti konania navrhuje zníženie sadzby správneho poplatku. Zároveň sa striktne rozlišuje medzi konaniami, ktorých výsledkom bude rozhodnutie, resp. zápis údaju s konštitutívnym účinkom (konanie o zápise spoločenstva do registra, konanie o zápise zrušenia spoločenstva, výmaz spoločenstva z registra), a konaniami o zápise údajov len s deklaratórnym účinkom (prakticky všetky konania o zápise zmien údajov v registri). S potrebou dosiahnuť jednoznačnejšie postavenie pozemkových spoločenstiev ako obhospodarovateľa pozemkov, ktorý združuje vlastníkov týchto pozemkov na účely obhospodarovania s cieľom dosiahnuť zisk, súvisí potreba striktne odlíšiť postavenie občianskych združení založených vlastníkmi pozemkov na dosiahnutie analogického cieľa, t. j. obhospodarovania lesa.
|
| 4. Dotknuté subjekty
|
| Návrh zákona sa dotýka pozemkových spoločenstiev, štátnej správy, podnikateľských subjektov a zainteresovanej verejnosti.
|
| 5. Alternatívne riešenia
|
| nie
|
| 6. Vykonávacie predpisy
|
| Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno S Nie
|
| 7. Transpozícia práva EÚ
|
| nie
|
| 8. Preskúmanie účelnosti**
|
| |
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
| 9. Vplyvy navrhovaného materiálu
|
| Vplyvy na rozpočet verejnej správy
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
| S Pozitívne
| * Žiadne
| * Negatívne
|
| * Áno
| * Nie
| * Čiastočne
|
| Vplyvy na podnikateľské prostredie
z toho vplyvy na MSP
| S Pozitívne
| * Žiadne
| * Negatívne
|
| S Pozitívne
| * Žiadne
| * Negatívne
|
| Sociálne vplyvy
| * Pozitívne
| S Žiadne
| * Negatívne
|
| Vplyvy na životné prostredie
| * Pozitívne
| S Žiadne
| * Negatívne
|
| Vplyvy na informatizáciu
| S Pozitívne
| * Žiadne
| * Negatívne
|
| Vplyvy na služby pre občana z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej
správe
|
S Pozitívne
|
* Žiadne
|
* Negatívne
|
| S Pozitívne
| * Žiadne
| * Negatívne
|
| 10. Poznámky
|
| |
| 11. Kontakt na spracovateľa
|
| Mgr. Martin Illáš, odbor legislatívy, martin.illas@land.gov.sk
Mgr. Petra Krchňavá, odbor štátnej správy lesného hospodárstva, petra.krchnava@land.gov.sk
|
| 12. Zdroje
|
| Analýza vplyvov vychádza aj z konzultácií s odbornou verejnosťou.
|
| 13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
|
| I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 26. júla 2017 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu vyplýva, že materiál bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2018 v sume 5 800 eur, v roku 2019 v sume 32 500 eur, v roku 2020 v sume 109 500 eur a v roku 2021 v sume 261 500 eur. Komisia berie na vedomie uvedenú skutočnosť s tým, že vplyv na štátny rozpočet v roku 2018 je v sume - 13 000 eur, v roku 2019 v sume - 22 000 eur, v roku 2020 v sume - 20 000 eur a v roku 2021 v sume - 18 000 eur a vplyv na Slovenský pozemkový fond je v roku 2018 v sume 18 800 eur, v roku 2019 v sume 54 500 eur, v roku 2020 v sume 129 500 eur a v roku 2021 v sume 279 500 eur. V súvislosti s vplyvom na príjmy štátneho rozpočtu z titulu zníženia sadzby správneho poplatku Komisia upozorňuje, že ide o príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), a nie kapitoly MV SR. Komisia zároveň upozorňuje, že vplyvy na štátny rozpočet predstavujú len vplyvy kapitoly MV SR, resp. kapitoly VPS.V nadväznosti na uvedené žiada Komisia opraviť príslušné časti analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Súčasne žiada Komisia opraviť aj časť 9. doložky vybraných vplyvov tak, že pri pozitívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy nie je potrebné vyznačiť „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“. K sociálnym vplyvom Komisia odporúča predkladateľovi prehodnotiť sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona na negatívne sociálne vplyvy, a to v súvislosti s predloženým návrhom na vylúčenie možnosti združovania sa občanov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“) na účely obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností podľa č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“) upravenom v článku II predloženého návrhu zákona (novela zákona o združovaní občanov) .V osobitnej časti dôvodovej správy predkladateľ uvádza, že „podobným spôsobom je v platnom znení zákona č. 83/1990 Zb. i dnes vylúčené zakladanie občianskych združení na účely výkonu práva poľovníctva, pre ktoré osobitný zákon č. 274/2009 Z. z. kreuje inštitút poľovných združení na špecifické účely a so špecifickým režimom fungovania práve a len z dôvodu vlastníctva špecifických nehnuteľností a výkonu osobitného práva – práva poľovníctva.“. V tejto súvislosti si Komisia dovoľuje uviesť, že na účely zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je poľovnícka organizácia organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. Pričom podľa zákona o pozemkových spoločenstvách sú pozemkové spoločenstvá určené na účel výkonu podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu im predmetný zákon ukladá aj povinnosti súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti. Navyše z predloženého návrhu zákona nie je zrejmé, ako sa táto nová právna úprava bude vzťahovať na už vzniknuté dotknuté občianske združenia. Komisia pripomína, že výkon zárobkovej činnosti nemôže byť hlavným cieľom občianskeho združenia podľa zákona o združovaní občanov, avšak tento výkon nie je vylúčený a nie je vylúčené ani dosahovanie zisku. Komisia zároveň upozorňuje, že kým v dôvodovej správe k čl. II je uvedené, že cieľom predkladanej právnej úpravy je, aby sa združovanie občanov nevyužívalo „na činnosti na účely dosahovania zisku a zárobku, to zn. na podnikateľskú a príjmovú činnosť pri obhospodarovaní spoločných nehnuteľností a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností“, vo vlastnom materiáli sa navrhuje vylúčiť možnosť združovania sa občanov podľa zákona o združovaní občanov všeobecne „na účely obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností“. Na základe vyššie uvedeného je Komisia toho názoru, že predložená právna úprava spôsobuje negatívny sociálny vplyv; konkrétne ide o vplyv, ktorý má by zhodnotený v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup obyvateľstva k zdrojom, právam, tovarom a službám). Komisia odporúča predkladateľovi, aby v tejto súvislosti prehodnotil sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona. Identifikáciou negatívneho sociálneho vplyvu v doložke vybraných vplyvov sa povinnou súčasťou predloženého materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Predmetný sociálny vplyv je potrebné zhodnotiť v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - uviesť opis hodnoteného návrhu opatrenia, jeho kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotenie a špecifikáciu dotknutých skupín. K predkladacej správe a všeobecnej časti dôvodovej správy V súvislosti s identifikáciou negatívneho sociálneho vplyvu v doložke vybraných vplyvov je potrebné upraviť príslušný text. K vplyvom na služby verejnej správy pre občana Pozemkové spoločenstvá sú podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov právnickými osobami, Komisia preto navrhuje v doložke vybraných vplyvov vyznačiť žiadny vplyv na služby verejnej správy na občana a zároveň ani nevypracovávať analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana v časti 7.1 a 7.2.Navrhovaná úprava predmetného zákona bude mať však vplyv na procesy služieb vo verejnej správe, preto odporúča Komisia ponechať vyznačenie pozitívneho vplyvu na procesy služieb vo verejnej správe v doložke vybraných vplyvov. Povinnosti, ktoré orgánu verejnej správy predmetnou úpravou zanikajú, a ktoré predkladateľ uvádza v analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana v časti 7.1.1, odporúča Komisia uviesť v časti 7.3.2 predmetnej analýzy a v časti 7.3.1 zároveň aj identifikovať, ktorým orgánom verejnej správy zanikajú tieto povinnosti.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Vyjadrenie predkladateľa: Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy je upravená. Predkladateľ sa nedomnieva, že návrh má v súvislosti s novelou zákona č. 83/1990 Zb. negatívny sociálny vplyv. Ani podľa platných všeobecne záväzných právnych predpisov nie je možné, aby občianske združenie vykonávalo obhospodarovanie pozemkov ako zárobkovú činnosť. Pokiaľ ide o špecifické pozemky ako sú spoločné nehnuteľnosti a spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, právny poriadok vytvára na účely ich efektívneho obhospodarovania a realizácie vlastníckych práv ich vlastníkov najvhodnejší právny inštitútu – pozemkové spoločenstvo. Občianske združenie nie je inštitút ktorý má alebo by mohol toto tieto ciele zabezpečiť. Novelou sa pritom vôbec nevylučuje, aby občianske združenie bolo založené na zabezpečenie obhospodarovania uvedených typov nehnuteľností, vylučuje sa však, aby občianske združenie priamo toto obhospodarovanie s cieľom zárobku (pravidelného či nepravidelného) vykonávalo, ako to vyplýva zo zákona č. 83/1990 Zb. Predkladateľ sa domnieva, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Pozemkové spoločenstvá síce sú právnickými osobami, ale združujú takmer milión fyzických osôb, prevažne občanov SR. Práve členovi spoločenstiev sú skupinou obyvateľstva, voči ktorej z veľkej časti smeruje nová služba verejnej správy. Ide teda naozaj o vplyv na služby pre občana. V nadväznosti na túto skutočnosť bola analýza vplyvov na verejnej správy pre občana dopracovaná tak, že zohľadňuje názor komisie na posudzovanie vplyvov a striktne rozlišuje medzi úpravou existujúcich služieb verejnej správy a medzi novými a zanikajúcimi povinnosťami okresných úradov.K pripomienkam klubu 500:Z § 15 ods. 2 vo väzbe na ň§ 14 ods. 4 písm. d) vyplýva, že o oddeľovaní časti spoločnej nehnuteľnosti sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Nie je teda potrebné túto právnu úpravu duplicitne uvádzať na inom mieste zákona. S navrhovanou 3/5 väčšinou predkladateľ nesúhlasí, keďže je to v rozpore s účelom a cieľom, ktorým je efektívne rozhodovanie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Pri oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti ide o rozhodovanie o zmene veci, ktoré sa dosahuje nadpolovičnou väčšinou vlastníkov podľa § 139 OZ. Po vykonaných konzultáciách a rozsiahlej dlhodobej komunikácii s členmi pozemkových spoločenstiev je zrejmé, že s navrhovaným znením je dotknutá skupina občanov spokojná. Pokiaľ ide o voľbu predsedu spoločenstva, navrhovaným ustanovením sa nič nerieši, keďže i platný zákon dáva možnosť túto otázku upraviť odchýlne od dispozitívneho ustanovenia zákona stanovami alebo zmluvou o spoločenstve. Návrh klubu 5OO nie je ani odôvodnený, takže nie je zrejmé, čo sa má návrhom dosiahnuť.
|
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies