Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“).
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
Platný zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (dovoz tovaru), avšak toto ustanovenie v súčasnosti nie je účinné. Podstatou samozdanenia pri dovoze tovaru je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže, za splnenia určitých zákonných podmienok, platiteľ dane sám vypočítať, uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu, a zároveň môže v tomto daňovom priznaní uplatniť právo na odpočítanie dane. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje, aby predmetný inštitút nadobudol účinnosť od 1. januára 2025 a oprávneným subjektom na jeho uplatňovanie bol platiteľ dane usadený v tuzemsku, ktorý má účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (ďalej len „AEO“) podľa colných predpisov. Predmetné zmeny si vyžadujú úpravy v zákone č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Taktiež sa navrhuje uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru, ak ide o platiteľa dane s účinným štatútom AEO, ktorý do tuzemska dováža tovar v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov; ak dotknutý platiteľ dane túto podmienku nespĺňa, navrhuje sa v rámci centralizovaného colného konania ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov Finančnej správe Slovenskej republiky v reálnom čase, možno uvažovať o rozšírení uplatňovania mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru na všetkých platiteľov dane. Inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru bude mať pozitívny cash-flow vplyv na platiteľa dane, avšak negatívny hotovostný vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu z dane pri dovoze tovaru v prvom roku jeho zavedenia.
Okrem toho je cieľom návrhu zákona aj transpozícia článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravuje miesto dodania určitých služieb.
Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania IČ DPH platiteľovi dane, sa upravujú ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúlaďujú požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravuje sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu navrhuje upraviť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne sa v tomto zákone navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 20 a 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, a okrem čl. I bodov 1, 3 až 19, 22 až 42 a 44 až 62, čl. II, čl. III bodu 1 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025.
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
|
Názov materiálu
|
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
|
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
|
Vláda Slovenskej republiky.
|
Charakter predkladaného materiálu
| ☐
| Materiál nelegislatívnej povahy
|
☒
| Materiál legislatívnej povahy
|
☒
| Transpozícia práva EÚ
|
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.
Smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008).
Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008) v platnom znení.
Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010).
Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020).
Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení.
Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022).
Smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022).
|
Termín začiatku a ukončenia PPK
| Jún 2023
|
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
| Júl 2023
|
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
| |
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
| November 2023
|
|
2. Definovanie problému
|
Primárnym dôvodom vypracovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“). Cieľom tejto smernice je znížiť administratívne zaťaženie malých podnikov.
Súčasné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý je harmonizovaný smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“), umožňuje, aby zdaniteľná osoba, ktorá za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahla obrat 49 790 eur (ďalej len „malý podnik“), nebola povinná požiadať o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Táto výnimka sa však, v súlade s pravidlami ustanovenými aktuálne platnou smernicou 2006/112/ES v platnom znení, vzťahuje len na malý podnik, ktorý je usadený v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemsko“). Smernicou o DPH nastavené pravidlá pre spoločný systém DPH, založené na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu, však neprispievajú k znižovaniu administratívnej záťaže súvisiacej s dodržiavaním právnych predpisov pre malé podniky. Následkom je znížená konkurencieschopnosť malých podnikov, ktoré nie sú usadené v inom členskom štáte, na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Hlavným cieľom pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je umožniť riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku. S cieľom napraviť túto skutočnosť a zabrániť ďalším narušeniam, by mali mať malé podniky možnosť využívať oslobodenie od dane aj v tých členských štátoch, v ktorých nie sú usadené.
V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bude potrebné zaviesť aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane a upraviť aj niektoré ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o DPH.
Sekundárnym, avšak nie menej významným, dôvodom novelizácie zákona o DPH je skutočnosť, že v súčasnosti je podľa zákona o DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín do tuzemska (dovoz tovaru), pri ktorom vzniká daňová povinnosť, dovozca povinný zaplatiť DPH colnému úradu (správca DPH pri dovoze tovaru) a následne si, v prípade splnenia ustanovených podmienok, uplatňuje tento dovozca právo na odpočítanie zaplatenej DPH v daňovom priznaní, ktoré podáva s istým časovým odstupom, čo preňho znamená negatívny cash flow vplyv v trvaní niekoľkých týždňov až mesiacov. V EÚ dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania (CCK) pri dovoze tovaru. V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa má zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tovaru si tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak preto oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje použitie mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru. Zavedenie a využívanie tohto mechanizmu odporúča z dôvodu zjednodušenia využitia CCK aj Európska komisia. Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej EÚ predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v SR, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH.
Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav sú najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.
|
3. Ciele a výsledný stav
|
Revízia osobitnej úpravy pre malé podniky uskutočnená smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení predstavuje na úrovni EÚ dôležitý prvok balíka reforiem uvedených v akčnom pláne v oblasti DPH smerujúcich k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH. Opatrenia pre malé podniky znižujúce ich administratívne zaťaženie majú za cieľ uľahčiť ich rast a rozvoj cezhraničného obchodu.
Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde v dôsledku transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od DPH v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje výlučne na usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok, spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území EÚ v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v Únii (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú úroveň (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane a zabezpečenia potrebných informácií pre daňové orgány členských štátov sa od zdaniteľnej osoby, ktorá bude využívať oslobodenie od dane v členskom štáte oslobodenia, bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií. V zákone o DPH sa upraví aj spôsob začatia a skončenia využívania osobitnej úpravy oslobodenia od dane malým podnikom.
Transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.
V súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení sa mení obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Hodnota obratu na účely povinnej registrácie pre daň sa zaokrúhľuje na 50 000 eur. Skracuje sa lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane na základe ďalších zákonných skutočností, ktoré by nastali ešte pred týmto prvým dňom. V prípade zahraničnej osoby má rozhodnutie o registrácii pre daň výlučne deklaratórny účinok, pričom sa ustanovuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota na vydanie rozhodnutia o registrácii pre daň.
V nadväznosti na tieto zmeny sa ustanovuje dodatočná lehota na prvotné splnenie určitých povinností platiteľovi (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania a kontrolného výkazu), ktoré si platiteľ nemohol splniť, keďže mu nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň. Súčasne dôjde k úprave doterajšieho postupu pri substantívnom oneskorení pri registračnej povinnosti platiteľa.
Nadväzne na úpravy registrácie v zákone o DPH sa upravujú ustanovenia zákona o ERP a Daňového poriadku. V Daňovom poriadku sa zároveň navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.
Smernica 2006/112/ES v platnom znení umožňuje členským štátom ustanoviť, že DPH pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže platiteľ dane uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a v zásade aj okamžite uplatniť vzniknuté právo na odpočítanie dane (samozdanenie pri dovoze tovaru). Z pohľadu platiteľa dane tak ide o cash flow neutrálne riešenie. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru sa navrhuje pre subjekty, ktoré majú sídlo v tuzemsku a majú štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) v súvislosti s dovozom tovaru do tuzemska, pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Súčasne, pre účely efektívneho využívania CCK sa samozdanenie navrhuje zaviesť aj pre subjekty so štatútom AEO, ktoré do tuzemska dovážajú tovar v rámci CCK. Taktiež sa v rámci CCK navrhuje zaviesť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru, ak dovozca nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru.
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa precizuje doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.
V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), sa upravuje miesto dodania určitých služieb.
V kontexte s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka) dôjde k zosúladeniu uplatňovania oslobodenia od dane pri službách dodávaných členom so smernicou o DPH.
V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane.
V súlade so smernicou o DPH sa upravuje možnosť platiteľa, ktorý nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, uplatniť právo na odpočítanie dane, ak nemá faktúru.
Upravuje sa postup, ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3 zákona o DPH, neboli FR SR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne.
Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.
|
4. Dotknuté subjekty
|
Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady, zdaniteľné osoby, poskytovatelia platobných služieb.
|
5. Alternatívne riešenia
|
Vo vzťahu k zavedeniu osobitnej úpravy pre malé podniky a súvisiacich zmien pravidiel registrácie za platiteľa dane nie je možné realizovať nulový variant, keďže ide o transpozíciu smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Alternatívnym riešením, pokiaľ ide o zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru, je ponechanie súčasného stavu, ktorý však zachováva značný negatívny dopad na cash flow platiteľov. Rovnako za alternatívne riešenie možno považovať aj zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru uplatniteľné na všetkých platiteľov dane, čo však nesie so sebou riziko rozšírenia značných daňových únikov v tejto oblasti. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov finančnej správe v reálnom čase, však možno o tomto rozšírení uvažovať.
|
6. Vykonávacie predpisy
|
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
| ☐ Áno
| ☒ Nie
|
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
|
7. Transpozícia práva EÚ
|
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.
| ☒ Áno ☐ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
Vplyvov na podnikateľské prostredie
| |
|
|
8. Preskúmanie účelnosti
|
Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou 2006/112/ES v platnom znení, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice EÚ prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice EÚ vyplýva zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.
MF SR navyše každoročne počas prerokúvania návrhov zákonov v rámci jednotlivých štádií legislatívneho procesu – Predbežná informácia, Predbežné pripomienkové konanie, Medzirezortné pripomienkové konanie, ale aj rokovania poradných orgánov vlády SR vyhodnocuje na základe analýz Inštitútu finančnej politiky MF SR alebo FR SR uplatnené podnety a pripomienky podnikateľského prostredia vyplývajúce z ich skúseností z praxe. V odôvodnených prípadoch sú následne podnety premietnuté v návrhoch zákonov a takýto postup predstavuje adresný a efektívny spôsob preskúmania účelnosti jednotlivých návrhov zákonov.
|
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
|
9. Vybrané vplyvy materiálu
|
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
| ☒
| Áno
| ☐
| Nie
| ☐
| Čiastočne
|
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
| ☐
| Áno
| ☐
| Nie
| ☐
| Čiastočne
|
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
| ☐
| Áno
| | | ☐
| Nie
|
Vplyvy na podnikateľské prostredie
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
z toho vplyvy na MSP
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☒
| Negatívne
|
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
| ☒
| Áno
| | | ☐
| Nie
|
Sociálne vplyvy
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
Vplyvy na životné prostredie
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
| ☒
| Pozitívne
| ☐
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
| | | | | | |
vplyvy služieb verejnej správy na občana
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
| ☐
| Pozitívne
| ☒
| Žiadne
| ☐
| Negatívne
|
10. Poznámky
|
Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, teda transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení, ktorou sa zavádza osobitná právna úprava pre malé podniky, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie malých podnikov, a s tým súvisiaca zmena registračných ustanovení a zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru predstavujú v rámci návrhu zákona jediný kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov MF SR a FR SR. Návrh zákona predpokladá aj pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, ale pre kvantifikáciu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.
Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti tuzemských malých podnikov na vnútornom trhu EÚ. Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať výrazný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
|
11. Kontakt na spracovateľa
|
JUDr. Ján Dancák, referent, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail: jan.dancak@mfsr.sk, tel.: 02 5958 3495
|
12. Zdroje
|
Analýza FR SR k zavedeniu oslobodenia od DPH pre malé podniky.
Analýza FRSR na možné uplatňovanie samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.
Stanovisko MF SR, IFP k možnosti uplatňovania samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.
Analýza vplyvov FR SR.
Aplikačná prax MF SR a FR SR.
|
13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 128/2023
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
|
☐ Súhlasné
| ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
| ☒ Nesúhlasné
|
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Pripomienka neakceptovaná.
Odôvodnenie: Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou o DPH, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice EÚ prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice EÚ vyplýva z primárneho práva EÚ.
Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.
Komisia odporúča predkladateľovi v časti 11. „Kontakt na spracovateľa“ uviesť údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Pripomienka akceptovaná.
Doplnené.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia odporúča predkladateľovi vyznačiť pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.
Pripomienka akceptovaná.
Odôvodnenie: Pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť boli vyznačené.
Komisia žiada predkladateľa o prehodnotenie pôvodu regulácií č. 2, 3 a 4 v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka neakceptovaná.
Odôvodnenie: § 68g ods. 2, § 68g ods. 7 a § 68g ods. 9 sú predmetom tabuľky zhody, napr. na stranách 11, 12, 13, 16 a 17 tabuľky zhody k smernici (EÚ) 2020/285 v platnom znení.
Komisia žiada predkladateľa dopracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka akceptovaná.
Odôvodnenie: Spôsob určenia počtu dotknutých subjektov bol doplnený. Regulácia č. 11 bola kvantifikovaná prostredníctvom Kalkulačky nákladov. Regulácia č. 9 bola v súlade s nasledujúcou pripomienkou ponechaná v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.
Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie bodu 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka akceptovaná.
Komisia žiada predkladateľa o kvantifikovanie všetkých povinností vyplývajúcich z návrhu v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie pomocou Kalkulačky nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
Odôvodnenie: Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby bolo kvantifikované pomocou Kalkulačky nákladov. Samozdanenie pri dovoze tovaru – výpočet DPH a oznamovacia povinnosť podnikateľa boli dopracované a vysvetlené v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.
V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. f) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 3, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.
V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 12, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.
V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2006-112 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice o DPH. Návrh zákona stanovuje povinnosť v § 78 ods. 2 podať daňové priznanie do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia. Smernica stanovuje, že lehota na podanie daňového priznania nesmie prekročiť dva mesiace od uplynutia každého zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci č. 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.
V súvislosti s identifikovaním goldplatingu v predložených tabuľkách zhody v zmysle predchádzajúcich pripomienok Komisia žiada predkladateľa v časti 7. Transpozícia práva EÚ vyznačiť, že v prekladanom materiáli dochádza ku goldplatingu a zároveň identifikovať oblasti podľa bodu 9 JM, v ktorých ku goldplatingu dochádza.
V nadväznosti na predchádzajúce pripomienky a identifikovaný goldplating Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívne opísanie identifikovaného goldplatingu v časti 3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Komisia žiada predkladateľa v stĺpci 9 v tabuľke zhody doplniť informácie o identifikácii goldplatingu (GP-A, resp. GP-N) ku všetkým riadkom tabuľky zhody.
Komisia žiada predkladateľa v stĺpcoch 1 - 3 v tabuľke zhody doplniť informácie pri transponovanom ustanovení smernice o DPH, a to konkrétne pri článku 243 (v časti TZ Smernica) ako aj v stĺpcoch 4 - 9 v tabuľke zhody doplniť informácie pri návrhu právneho predpisu Slovenskej republiky, a to konkrétne pri ustanoveniach § 78a ods. 1 veta 1, 2; § 78a ods. 3; § 78a ods. 14.
Komisia odporúča predkladateľovi uviesť dôvody neuskutočnenia transpozícií niektorých ustanovení smernice 2020/285 v tabuľke zhody TZ_08_2020-285. Uvedenie dôvodov, prečo nebola uskutočnená daná transpozícia v stĺpci 8 tabuľky zhody.
Komisia odporúča predkladateľovi v tabuľke zhody uviesť pri transpozícii článku 1 bod 12 smernice 2020/285 v článku 284 bod 2, že ide o dobrovoľnú transpozíciu.
Pripomienky akceptované.
V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predložených tabuľkách zhody boli tabuľky zhody a súvisiace materiály dopracované a odôvodnené.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Podľa doložky vybraných vplyvov má návrh negatívne, rozpočtovo nezabezpečené, vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované nekryté kapitálové výdavky v sume 4 068 258 eur v roku 2024 na úpravu informačných systémov MF SR a FR SR. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že na rok 2024 kapitola MF SR nemá zabezpečené finančné prostriedky súvisiace s úpravou informačných systémov a bude si tieto prostriedky uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.
Komisia žiada doplniť zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy a ostatných zdrojov financovania jednotlivých projektov.
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy nie sú uvedené odkazy na zdroje vstupných hodnôt alebo konkrétne podklady, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy. Bez uvedenia vstupných zdrojov nie je možné overiť odhadovaný vplyv na rozpočet verejnej správy (ŠR, POO, iné).
S rozpočtovo nekrytým vplyvom Komisia zásadne nesúhlasí a doložku s analýzou žiada prepracovať tak, aby všetky výdavky boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na rok 2024, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
Pripomienka akceptovaná.
Analýza bola doplnená a upravená.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Komisia súhlasí s tým, že predkladaný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ však nevyplnil analýzu vplyvov v plnom rozsahu v zmysle metodiky na jej vypracovanie a v súlade s § 12 ods. 1) písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o ITVS. V zmysle uvedeného musia byť do metainformačného systému zapísané/zaregistrované všetky, aj plánované elektronické služby a informačné systémy. Uvedené sa týka v tabuľke uvedenej novej elektronickej služby bez názvu a kódu a taktiež nového informačného systému bez uvedenia názvu a kódu. Predkladateľ taktiež zapísal do bodu 6.1. aj službu aplikačnú, ktoré sa do analýzy vplyvov nezapisujú, uvádzajú sa iba služby koncové. V neposlednom rade Komisia predpokladá, že zmeny sa týkajú aj IS Virtuálna registračná pokladnica (VRP) pod ktorým pracuje e-Kasa, kde by malo dôjsť k úpravám s nákladmi okolo 300 000 eur v roku 2024.
Pripomienka akceptovaná.
Analýza bola doplnená a upravená.
Pripomienky RUZ
K doložke vplyvov a ostatným sprievodným dokumentom
Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať za dodanie tovaru. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa považuje za dodanie služby. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Navrhovaná zmena má priamy dopad na podnikateľské prostredie a to vo výške minimálne 1 500 000 eur, čo sú vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing.
Pripomienka akceptovaná v rozsahu pripomienky APZD.
Pripomienky APZD
K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Žiadame, aby bol vzhľadom na zmeny vyplývajúce z navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie doplnený negatívny vplyv 3 000 000 eur.
Pripomienka akceptovaná.
|
14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
|
☐ Súhlasné
| ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
| ☐ Nesúhlasné
|
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
|
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
| Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
|
2023
| 2024
| 2025
| 2026
|
Príjmy verejnej správy celkom
| 0
| 0
| 0
| 0
|
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
| 0
| 0
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtové prostriedky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Výdavky verejnej správy celkom
| 0
| 4 469 908
| 0
| 0
|
v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (FR SR)
| | | | |
Program 0EK0D0Q
| 0
| 348 583
| 0
| 0
|
Program 0EK0D0R
| 0
| 566 379
| 0
| 0
|
kapitola MF SR (org. FR SR)
| | | | |
Program 0EK0D14
| 0
| 1 184 217
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1K
| 0
| 385 488
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1L
| 0
| 120 000
| 0
| 0
|
Nový IS (SMESK)
| 0
| 500 000
| 0
| 0
|
Program 0EK0D19
| 0
| 599 241
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1B
| 0
| 400 000
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1I
| 0
| 66 000
| 0
| 0
|
Program 0EK0D1D
| 0
| 300 000
| 0
| 0
|
z toho:
| | | | |
- vplyv na ŠR
| 0
| 4 469 908
| 0
| 0
|
Rozpočtové prostriedky
| 0
| 4 469 908
| 0
| 0
|
EÚ zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Spolufinancovanie
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na počet zamestnancov
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Vplyv na mzdové výdavky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ŠR
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na obce
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na vyššie územné celky
| 0
| 0
| 0
| 0
|
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Financovanie zabezpečené v rozpočte
| 0
| 4 469 908
| 0
| 0
|
v tom kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR
| 0
| 4 469 908
| 0
| 0
|
Iné ako rozpočtové zdroje
| 0
| 0
| 0
| 0
|
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
| 0
| 0
| 0
| 0
|
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“ ) a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) v sume 1 184 217 eur na rok 2024,
- Administratívny informačný systém (ADMIS) v sume 385 488 eur na rok 2024,
- DR SCAN v sume 120 000 eur na rok 2024,
- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený v sume 500 000 eur na rok 2024,
- DATA WAREHOUSE (DWH) v sume 599 241 eur na rok 2024,
- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH) v sume 400 000 eur na rok 2024,
- VAT Information Exchange System (VIES) v sume 66 000 eur na rok 2024,
- Portál finančnej správy (PFS) v sume 348 583 eur na rok 2024,
- Centrálny elektronický priečinok (CEP) v sume 566 379 eur na rok 2024,
- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP) v sume 300 000 eur na rok 2024.
Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstvo financií SR na rozpočtový rok 2024.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica“), ktorej cieľom je znížiť súčasné administratívne zaťaženie malých podnikov.
Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ). Uvedené sa môže následne premietnuť vo fungovaní vnútorného trhu EÚ ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku.
V dôsledku transpozície smernice dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od dane z pridanej hodnoty v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a poskytnutých služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku ...