Dôvodová správa k zákonu č. 269/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny a súčasne v nadväznosti na Správu o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšenie, ktorá bola vzatá na vedomie uznesením vlády č. 172 zo dňa 16. apríla 2014.

S cieľom motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu daňových povinností sa v predkladanom návrhu zákona navrhuje úprava sankcií zohľadňujúca časové hľadisko pri dodatočnom priznaní a vyrubení správnej výšky dane. Zároveň sa navrhuje možnosť podať dodatočné daňové priznanie aj po začatí daňovej kontroly v lehote 15 dní, ktorého podanie bude mať za následok uloženie nižšej sankcie než v prípade vyrubenia dane správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly.

Súčasne sa pri ukladaní pokút zavádza absorpčná zásada, a to nadväzne na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy schválené 13. februára 1991, ako aj na judikatúru slovenských súdov. Podmienkou uplatnenia absorpčnej zásady bude dopustenie sa viacerých správnych deliktov rovnakého druhu na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, za ktoré bude príslušný správca dane oprávnený uložiť úhrnnú pokutu podľa zákonného ustanovenia s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty.

Predkladaným zákonom sa zároveň navrhuje možnosť použiť sumu dane z pridanej hodnoty priznanej platiteľovi DPH na úhradu nedoplatkov a tiež na úhradu pohľadávky členského štátu, a to na základe zaslanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej pomoci pri vymáhaní.

Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny a súčasne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie v zmysle čl. 2 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2016 okrem čl. I bodov 16 a 17, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2016.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Pri navrhnutej zmene výpočtu sankcie nie je možné kvantifikovať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu, že nie je možné predpokladať výšku dorubenej dane po daňovej kontrole, ani na základe podaného dodatočného daňového priznania. Nie je možné predpokladať, koľko daňových subjektov podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zvýši daňovú povinnosť ani dobu, ktorá uplynie od pôvodnej lehoty splatnosti dane, ktorá sa zohľadňuje pri navrhovanom výpočte pokuty. Taktiež nie je možné predpokladať počet vykonaných daňových kontrol, na základe ktorých bude vyrubený rozdiel dane.

Ďalšou navrhovanou úpravou je možnosť použiť sumu dane z pridanej hodnoty, o ktorej vrátenie požiadala zahraničná osoba podľa zákona o DPH, na jej nedoplatky u správcu dane v SR. Rovnako sa navrhuje aby príslušný orgán SR mohol požiadať príslušný orgán členského štátu o poukázanie sumy dane z pridanej hodnoty o ktorú žiada daňový subjekt v tomto štáte, ak má tento daňový subjekt nedoplatky u správcu dane v SR.

Nakoľko nie je možné predpokladať, koľko osôb požiada o vrátenie dane z pridanej hodnoty ani výšku priznanej dane a tiež nemožno predpokladať koľko z uvedených osôb zároveň bude mať nedoplatky u správcu dane v SR, nie je možné kvantifikovať pozitívny vplyv na rozpočet.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Charakter navrhovaných zmien a doplnení neumožňuje kvantifikovať výšku pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy.

Tabuľka č. 1

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

* úspora má znamienko (-) 

* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní a sankcií.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa navrhuje úprava pokút s časovým prvkom závislosti tak, aby v prípade neskoršie vyrubenej dane bola uložená vyššia sankcia.

Taktiež sa navrhuje oprávnenie použiť sumu dane z pridanej hodnoty priznanej platiteľovi DPH z členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu na úhradu nedoplatkov platiteľa DPH. Rovnako sa navrhuje oprávnenie požadovať takúto sumu dane z pridanej hodnoty priznanej členským štátom EÚ na úhradu pohľadávky SR v rámci medzinárodnej pomoci pri vymáhaní. Použitím takejto sumy dane dôjde k úhrade nedoplatkov daňového subjektu.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni
1 000 tis. Eur v roku 2015.

Kvantifikácia výdavkov

Navrhovaná novela Daňového poriadku bude mať finančný dopad na zmeny v dotknutých IS, najmä ISFS-SD.

Podľa dopadov na zmenu procesu a teda aj funkcionalít IS a na základe odhadu prácnosti implementácie požadovaných zmien, predpokladáme potrebu finančného krytia v oblasti kapitálových ...