Dôvodová správa k zákonu č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

Regionálne školstvo má z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.

Zrýchľujúci sa globálny vývoj sa premieta do meniacich sa potrieb trhu práce. Ak má odborné školstvo dobre plniť svoju úlohu, musí byť schopné na tieto zmeny reagovať. Táto schopnosť sa dá zabezpečiť len úzkou spoluprácou odborných škôl so všetkými zainteresovanými subjektmi, a to so štátnou správou, územnou samosprávou, zamestnávateľmi, stavovskými a profesijnými organizáciami a zástupcami zamestnancov.

Legislatívnym základom na zabezpečenie spolupráce všetkých zainteresovaných v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku je zákon č. 184/2009 Z. z. odbornom vzdelávaní a príprave. Pri tvorbe zákona bolo cieľom vytvoriť podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.

Zákon vytvára systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce tým, že určuje účastníkov systému, ustanovuje ich práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému. Celý systém je postavený na základe štvorstrannej spolupráce subjektov podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci. Koordinácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach a to na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.

Vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy je riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce, spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na realizácii odborného vzdelávania a prípravy a podielom na hodnotení kvality odborného vzdelávania a prípravy v rámci ukončovania štúdia v stredných školách.

Hlavným cieľom súčasnej právnej úpravy bolo motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Na dosiahnutie tohto účelu sú vytvorené dva motivačné predpoklady. Prvým je ten, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov. Druhou, nie menej podstatnou motiváciou pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania a prípravy, sú daňové stimuly.

Obe motivácie boli vytvorené, resp. posilnené zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave a novelizačnými článkami Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov. Z týchto zákonov vyplýva, že zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie. Ak má zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, môže si výdavky vynaložené na výchovu a vzdelávanie takéhoto žiaka uplatniť ako daňový výdavok. Túto pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku, pričom zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa po určitý čas, najviac však tri roky. Takáto dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy.

Napriek tomu, že zákon o odbornom vzdelávaní a príprave vytvoril mechanizmy vytvárajúce predpoklady pre vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy, zamestnávatelia stále nie sú dostatočne motivovaní pre vstup do tohto procesu. Jedným z dôvodov môže byť, že zamestnávatelia nepoznajú možnosti, ktoré im zákon poskytuje a nie sú dostatočne informovaní o bonusoch, ktoré pre nich vyplývajú z ich účasti na odbornom vzdelávaní a príprave.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany zamestnávateľov. Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu.

Podľa zisťovaní Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky znížil podiel žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov z 5,75 % na 3,80 %. Pritom praktické vyučovanie vykonávané priamo u zamestnávateľov pomôže zvýšiť kvalitu praktickej prípravy žiakov najmä z dôvodu, že umožní poznať reálne prostredie výkonu povolania, rozvíjať u žiakov pracovné návyky, nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce po ukončení štúdia.

Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základným predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.

Súčasný duálny systém v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je prezentovaný ako základný garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale aj v celoeurópskom kontexte. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je prioritne naviazané na ekonomiku týchto krajín, či už smerovaním exportu, alebo zastúpením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.

Z hľadiska lepšieho zosúladenia výučby s potrebami praxe možno využiť skúsenosti z obdobia, kedy väčšie podniky v Slovenskej republike mali svoje vlastné učilištia, financované z vlastných prostriedkov odpočítateľných z daňového základu.

Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s členmi Pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia sú zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, združenia samosprávnych krajov SK8, Ministerstva hospodárstva SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Cieľom návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách. Návrh zákona upravuje systém odborného vzdelávania a prípravy žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovania žiaka, systém duálneho vzdelávania, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, úpravu vzájomných práv a povinností žiaka, strednej odbornej školy a zamestnávateľa pri praktickom vyučovaní, hmotné zabezpečenie žiaka a finančné zabezpečenie žiaka a koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Súčasťou právnej úpravy nového zákona bude aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy, čo si vyžaduje vytvorenie systému duálneho vzdelávania a mechanizmu overenia spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Keďže ide o systémové zmeny v celom procese odborného vzdelávania a prípravy nad rámec samotného zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, súčasťou návrhu zákona sú i novelizačné články upravujúce školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, päť zákonov o komorách  a zákon o sociálnom poistení.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv v oblasti hospodárenia domácností a zamestnanosti, pozitívny vplyv, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.  Všetky vplyvy sú zohľadnené v doložke vplyvov.

Doložka vybraných vplyvov 

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

        Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Príloha: Vyhodnotenie vplyvov podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh na zavedenie systému duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov týchto odborov na trhu práce, a tým nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu. Príprava žiakov na ich budúce povolanie podľa predpokladaných potrieb trhu práce zabezpečí účelnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov štátu, pracovné sily zodpovedajúce potrebám trhu práce a zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny.

Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce, nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu, a tak nedokáže efektívne nahrádzať výpadok odborných pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku. Dôsledky pretrvávajúcich problémov stredného odborného školstva sa v strednodobom horizonte premietajú do vývoja slovenskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti. Zahraničná prax so systémami duálneho vzdelávania a praktickej prípravy žiakov na povolanie ukazuje, že zapojením zamestnávateľov do praktickej výučby sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov učebných odborov na trhu práce, znižuje sa ich nezamestnanosť a doba trvania nezamestnanosti po absolvovaní štúdia. Absolventi duálneho štúdia sú tiež produktívnejší a lepšie pripravení na prax.

Cieľom zavedenia systému duálneho vzdelávania na Slovensku je zvýšiť flexibilitu školského systému vo vzťahu k potrebám trhu a umožniť zamestnávateľom aktívne sa podieľať na odbornej príprave žiakov s cieľom vychovať si odborne pripravených zamestnancov pre svoju spoločnosť, prípadne odvetvie. Cieľom má byť tiež zvýšenie uplatniteľnosti absolventov stredných odborných škôl na trhu práce a zníženie nezamestnanosti mladých.

Návrh bude implementovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Štátny inštitút odborného vzdelávania, stavovské organizácie a profesijné organizácie.

Systém duálneho vzdelávania bude implementovaný plošne pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl a po splnení podmienok, ktoré budú bližšie špecifikované, sa budú môcť do neho zapojiť všetci zamestnávatelia a stredné odborné školy.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu  2.3.2. Metodiky :

       zmena sadzby

       zmena v nároku

       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

  x   kombinovaný návrh

       iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Hlavným determinantom vplyvov návrhu na rozpočet verejnej správy sú počty žiakov učebných odborov a študijných odborov s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborný škôl, ktorí sa zapoja do systému duálneho vzdelávania na základe učebnej zmluvy a počet žiakov, ktorí sa budú vykonávať praktické vyučovanie na pracoviskách zamestnávateľov na základe dohody medzi školou a zamestnávateľom v tzv. zmiešanom systéme.

Počet žiakov v jednotlivých ročníkoch má vplyv na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy najmä vo forme finančného a hmotného zabezpečenia žiakov, ktoré bude vyplácané žiakom v súvislosti so zapojením sa do systému duálneho vzdelávania, motivačných štipendií vyplácaných z verejných zdrojov žiakom, ktorí sa budú pripravovať v odboroch vzdelávania s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce, úspory výdavkov na časť mzdového  normatívu za žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a ďalej vo forme daňových úľav poskytovaných zamestnávateľom zapojeným do systému duálneho vzdelávania.

Spustenie systému duálneho vzdelávania sa predpokladá od 1. 9. 2015, kedy by sa malo do systému zapojiť odhadom 1 500 žiakov. Predpokladá sa, že počet žiakov v duálnom vzdelávaní bude postupne narastať a počet ostatných žiakov v zmiešanom systéme, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov bude postupne mierne klesať.

Tabuľka č. 3

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Dopady na príjmovej strane:

Vplyv na daňové príjmy:

Z hľadiska negatívnych vplyvov na daňové príjmy verejného rozpočtu sa predpokladajú štyri vplyvy:

1. Zníženie základu dane zamestnávateľa – s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do duálneho systému vzdelávania sa navrhuje aby sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania znížil o paušálnu sumu. Výška paušálnej daňovej úľavy je navrhnutá na úrovni 1600 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa 200 až 400 hodín ročne a 3200 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa nad 400 hodín ročne. Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania čiastočne vykompenzuje strata, ktorá im vznikne z rozdielu súčtu povinne poskytnutého finančného a hmotného zabezpečenia a minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania, ktorá predstavuje sumu nákladov na mzdy a platy pedagogických zamestnancov, pod vedením ktorých vykonávajú žiaci praktické vyučovanie a úspory na dani, ktorá im vznikne uplatnením týchto nákladov ako daňového výdavku.

2. Uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku – daňový výdavok si budú môcť uplatniť zamestnávatelia poskytujúci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom v duálnom systéme vzdelávania aj ostatným žiakom. Náklady na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové štipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahŕňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.

Zamestnávateľom poskytujúcim praktické vzdelávanie žiakom v duálnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, pracovné štipendium a odmenu za produktívnu prácu ak ju žiak bude vykonávať.

Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovných prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, povinné.

3. Uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku – Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania si bude môcť uplatniť ako daňový výdavok minimálne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl.

Základom pre výpočet predpokladanej hodnoty daňového výdavku, ktorý si uplatnia zamestnávatelia, je súčin hodnoty usporeného normatívu na jedného žiaka a predpokladaného počtu žiakov v duálnom systéme.

4. Oslobodenie odmeny za produktívnu prácu od zdravotných odvodov. V nadväznosti na vylúčenie odmeny za produktívnu prácu z predmetu dane fyzických osôb, nebude sa na tento príjem vzťahovať ani povinnosť odvodu na zdravotné poistenie.

Pri výpočte sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka.  

Vyššie spomínané negatívne vplyvy na príjmy verejného rozpočtu sú v tabuľke č. 4 uvedené pod položkou Daňové príjmy (100).

Nakoľko časť žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní absolvuje duálne vzdelávanie u zamestnávateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Zníženie základu dane zamestnávateľa, uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku a uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku zamestnávateľmi, ktorí sú fyzickými osobami bude mať vplyv na zníženie podielových daní.

Predpokladá sa, že zníženie základu dane fyzickými osobami, u ktorých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie bude predstavovať 10% zo zníženia základu dane všetkých zamestnávateľov,  u ktorých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie.

Odhadované skrátenie podielových daní pre obce a VÚC sa postupne s predpokladaným nárastom počtu žiakov v duálnom vzdelávaní u fyzických osôb zvýši zo 112 480 Eur v roku 2015 na 937 457 Eur v roku 2018.

Vzhľadom na počet správnych jednotiek územnej samosprávy toto zníženie rozpočty obcí ani samosprávnych krajov takmer neovplyvní.

Dopady na výdavkovej strane:

Vplyv na bežné výdavky:

Z hľadiska pozitívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpočtu sa predpokladá jeden vplyv:

1. Úspora výdavkov na vzdelávanie – V systéme duálneho vzdelávania náklady na praktické vyučovanie žiakov znáša v plnom rozsahu zamestnávateľ, a to minimálne vo výške určenej normatívom. O tieto náklady, ktoré znáša zamestnávateľ, bude krátený normatív prideľovaný strednej odbornej škole, za každého žiaka zapojeného do duálneho vzdelávania, čím vznikne úspora výdavkov MŠVVaŠ SR na normatívne prideľované prostriedky na výchovu a vzdelávania. Výpočet úspory vychádza z priemerného mzdového normatívu na žiaka strednej odbornej školy upraveného koeficientom úspory výdavkov štátu na vzdelávanie. Koeficient úspory je vypočítaný ako podiel celkových osobných nákladov na majstrov odbornej výchovy na celkových osobných nákladoch na pedagogických zamestnancov za rok.

Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č. 5 pod položkou Transfery v rámci verejnej správy (641).

Z hľadiska negatívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpočtu sa predpokladajú dva vplyvy: 

1. Dotácia na výkon kompetencií stavovských a profesijných organizácií. Ide o nastavenie prechodného obdobia na rozbehnutie návrhom zákona nastaveného mechanizmu. Uvažuje sa o podpore dvoch zamestnancov (800 Eur/osobomesiac) na každú stavovskú a profesijnú organizáciu (7) formou dotácie.
2. Náklady na motivačné štipendiá – vzniknú v súvislosti so zrušením motivačných štipendií poskytovaných z prostriedkov zamestnávateľov. Návrh predpokladá poskytovanie motivačných štipendií z prostriedkov štátu všetkým žiakom v období školského vyučovania (10 mesiacov), ktorí študujú v odboroch vzdelávania, ktoré sú zaradené do Zoznamu odborov vzdelávania a nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Výška štipendia sa vypočítava percentuálnym podielom zo sumy životného minima podľa dosiahnutého prospechu žiaka. Odhad vychádza zo súčasného počtu žiakov pripravujúcich sa v odboroch vzdelávania s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a z percentuálneho rozdelenia žiakov do príslušných skupín podľa úrovne prospechu podľa výkazu Škol (MŠVVŠ SR) 2 – 01 Prospech a dochádzka žiakov stredných škôl v školskom roku 2012/2013.

Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č. 5 pod položkou Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642). 

Tabuľka č. 4

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie   

Tabuľka č. 5

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

Vplyvy na podnikateľské prostredie