Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Dôvodová správa
I.Všeobecná časť
Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR, na základe záverov vyplývajúcich z Koncepcie daňových únikov na spotrebných daniach, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 290 dňa 4. mája 2011, ako i na základe poznatkov získaných pri aplikácii zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 104/2004 Z. z.“), zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z. z“) a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“) v praxi.
Legislatívnu úpravu spotrebnej dane z vína, liehu a piva v Slovenskej republike (ďalej len „SR“) a jej aplikáciu v praxi významným spôsobom ovplyvňuje niekoľko skutočností, a to:
– je predmetom legislatívy EÚ v oblasti spotrebných daní, najmä smernice Rady 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (ďalej len „smernica Rady 2008/118/ES“), smernice Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (ďalej len „smernica Rady 92/83/EHS“) a smernice Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje,
– daňové úniky identifikované v Koncepcií daňových únikov na spotrebných daniach, ktoré majú nielen významný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale aj devastačné účinky na zdravú hospodársku súťaž, zníženie celkovej kvality podnikateľského prostredia, miery ziskovosti a uplatnenia legálne podnikajúcich subjektov na trhu a v neposlednom rade nenávratne poškodenie ľudského zdravia konzumáciou nelegálne vyrobeného liehu,
– rýchly vývoj nových výrobných postupov liehu a nových druhov alkoholických nápojov, ktorých charakteristiky sa prelínajú rôznymi kategóriami alkoholických nápojov, pričom vznikajú problémy súvisiace s ich zatrieďovaním podľa Harmonizovaného systému kódov kombinovanej nomenklatúry, a to nielen v rámci daňového územia, ale aj v iných členských štátoch EÚ, pričom podstatou je využívanie rôzneho zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov a snahou vyrábať tieto nápoje tak, aby mohli byť zaradené do kategórie alkoholických nápojov s nižším daňovým zaťažením.
Na základe uvedeného, ako aj z dôvodu mnohých doterajších legislatívnych zmien najmä zákona č. 105/2004 Z. z., bolo potrebné vypracovať nový zákon, ktorý bude súhrnne riešiť problematiku zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň a podobne. Vzhľadom na komplexnosť danej problematiky je nevyhnutý koncepčný prístup spočívajúci v efektívnych legislatívnych zásahoch a v nastavení série účinných nástrojov do rúk štátnej operatívy, avšak pri zohľadnení špecifík jednotlivých typov alkoholických nápojov.
Koncepčne úplne novým spôsobom sa navrhuje riešiť i problematika zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, pričom sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané základné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Cieľom zavedenia tohto systému je vytvoriť takú štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických nápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu.
Predkladaný návrh zákona zohľadňuje aj prijatie nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z“), ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy, ktorými dochádza k zavŕšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy. Účelom tejto reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov a zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná, s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla. Zmeny v zákone je potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 4 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.
Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
Prvá časť – Spoločné ustanovenia pre alkoholické nápoje
K § 1 – Predmet úpravy
Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou.
K § 2 – Vymedzenie základných pojmov
Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskej únie, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, registrovaný odosielateľ a uvedenie alkoholického nápoja do daňového voľného obehu. Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.
Pozastavením dane je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia alkoholického nápoja do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a zároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine konečnej spotreby.
Daňovým skladom je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom alkoholický nápoj v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužitím.
Prevádzkovateľom daňového skladu je osoba, ktorá v rámci podnikania a na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.
Oprávneným príjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne alkoholický nápoj na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra alkoholického nápoja, ktorý na daňovom území nakupuje alkoholický nápoj už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).
Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a je oprávnená v pozastavení dane odosielať alkoholický nápoj po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh.
Uvedením alkoholického nápoja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie alkoholického nápoja z režimu pozastavenia dane, jeho vyrobenie mimo pozastavenia dane, prepustenie dovážaného alkoholického nápoja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane, vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu ako i každé nakladanie s alkoholickým nápojom, ktorý nebol preukázateľne zdanený, mimo pozastavenia dane.
Na účely zákona sa definujú aj majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.
K § 3 – Správa dane
Správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov vykonáva colný úrad. Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo všeobecnosti zákon č. 563/2009 Z. z. Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, ktoré sa u nej nachádzali alebo nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickými nápojmi ako vlastnými tak, že miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé takéto zistenie je osobitným prípadom a preto v prípade viacerých zistení môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.
Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť v tom zmysle, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby (ďalej len „osoba“) alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ako podľa daňového poriadku, ak je to pre výkon správy účelnejšie.
K § 4 – Predmet dane
Predmetom dane je alkoholický nápoj, ktorým sa rozumie víno, medziprodukt, lieh a pivo, ktorý sa na daňovom území vyrobil, dopravil z iného členského štátu alebo doviezol z tretích krajín. Súčasne sa na účely tohto zákona sa vínom rozumie, tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj. Štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej smernicou Rady 92/83/EHS.
K § 5 – Základ dane, výpočet dane
Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je lieh je jeho množstvo vyjadrené v hl a., t. j množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu pri 20 °C . Súčasne sa ustanovuje jeho odvodená jednotka, ktorou je liter absolútneho alkoholu (l a.). Daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva liehu vyjadreného v hl a.
Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je víno a medziprodukt je hektoliter vína alebo medziproduktu, pričom daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva vína alebo medziproduktu.
Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je pivo je hektoliter piva, pričom daň sa vypočíta ako súčin základu dane, % skutočného obsahu alkoholu v pive a príslušnej sadzby dane.
Upravuje ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies