Dôvodová správa k zákonu č. 485/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Tento zákon zásadným a novým spôsobom upravil systém poskytovania sociálnych služieb na Slovensku a zaviedol aj nové kompetencie a úlohy pre územnú a regionálnu samosprávu a nový systém financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Napriek viacerým prijatým novelám v rokoch 2010 a 2012, ktoré reagovali na rôzne zmeny v spoločnosti, vrátane dopadov ekonomickej a hospodárskej krízy, je nevyhnutné opäť v oblasti sociálnych služieb riešiť viaceré problémy, ktoré súvisia so s demografickými zmenami a zvyšovaním počtu osôb odkázaných na sociálne služby, so strategickými a koncepčnými dokumentmi prijatými na medzinárodnej a národnej úrovni, s pokračujúcim nedostatkom finančných zdrojov v sociálnych službách, ale aj s potrebou reagovať na problémy, ktoré sa vyskytujú v implementačnej praxi.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, hlavným cieľom predkladanej novely zákona o sociálnych službách je zlepšiť kvalitu sociálnych služieb, upraviť pravidlá podpory sociálnych služieb z verejných zdrojov, a tým zvýšiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb, ale aj upraviť viaceré otázky, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

Vládny návrh upravuje a sprísňuje podmienky registrácie a finančnej podpory z verejných zdrojov a zvyšuje hranice ochrany príjmu prijímateľov sociálnej služby pred platením neprimeranej úhrady za sociálnu službu pri jednotlivých formách pobytových sociálnych služieb a druhoch sociálnych služieb. Zámerom je ďalej rozčleniť skupiny sociálnych služieb, tak aby zodpovedali požiadavkám praxe a z tohto dôvodu sa zavádza nová skupina sociálnych služieb krízovej intervencie a nové druhy sociálnych služieb a odborných činností.

V súlade s procesom prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť sa navrhuje upraviť jednotlivé hmotnoprávne podmienky poskytovania sociálnej služby v pobytových zariadeniach, zapracovať požiadavky transformácie pobytových sociálnych služieb na alternatívne komunitné sociálne služby s cieľom vytvoriť podmienky, aby klient zotrval čo najdlhšie v prirodzenom prostredí, napríklad obmedzením kapacity pobytových zariadení sociálnych služieb, nemožnosťou registrácie zariadení presahujúcich zákonom stanovenú kapacitu, neumiestňovaním detí a mládeže do celoročných pobytových zariadení typu domova sociálnych služieb.

Za významnú možno považovať podrobnú úpravu podmienok kvality (štandardy) sociálnych služieb a systém ich hodnotenia, ktoré sú v histórii poskytovania sociálnych služieb novým prvkom a s ich uplatňovaním poskytovatelia sociálnych služieb nemajú dostatočné skúsenosti. Aj z tohto dôvodu sa naďalej navrhuje uplatňovať ich postupne, aby poskytovatelia mali dostatočný priestor na oboznámenie sa s nimi a následnú realizáciu. S kvalitou poskytovania sociálnych služieb súvisí aj kvalitný proces akreditácie vzdelávacích programov a odborných činností v sociálnych službách, a preto sa navrhuje podmienky akreditácie bližšie špecifikovať a precizovať.

Novo sa upravujú právne vzťahy pri spracúvaní osobných údajov podľa tohto zákona a v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že osobitnými ustanoveniami sa precizuje rozsah spracúvaných osobných údajov, okruh dotknutých fyzických osôb a účely spracúvania týchto údajov pre obec, vyšší územný celok, poskytovateľa sociálnych služieb a ministerstvo, a to v súlade s ich pôsobnosťou ustanovenou zákonom o sociálnych službách, ktorá predpokladá spracúvanie osobných údajov dotknutých fyzických osôb. Takto koncipovanou právnou úpravou je vo väzbe na § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. zabezpečená možnosť takéhoto spracúvania osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby.

Vládny návrh novely zákona o sociálnych službách obsahuje aj viaceré legislatívno-technické zmeny, ktoré však v praxi zabezpečia jednoznačnosť a odstránia pochybnosti pri aplikácii právnej úpravy a precizuje podmienky poskytovania a zabezpečenia sociálnej služby hlavne pre klienta a poskytovateľov sociálnej služby.

Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

V čl. II vládneho návrhu zákona sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 - § 2 ods. 2 písmeno b)

Navrhuje sa rozšíriť okruh dôvodov, pre ktoré vzniká nepriaznivá sociálna situácia, a to o závislosť od návykových látok (napr. alkohol, omamné látky, psychotropné látky) alebo návykových škodlivých činností (napr. gambling). Ako ukazuje dlhoročná prax, ide o závažné dôvody, v dôsledku ktorých sa fyzické osoby ocitajú v ohrození sociálneho vylúčenia alebo sú vylúčené zo života spoločnosti a je preto potrebné im poskytnúť adekvátnu sociálnu službu a pomoc.

K bodu 2 - § 2 ods. 2 písm. c)

V nadväznosti na zmeny prijaté v § 33, v ktorom sa zavádza nový druh sociálnej služby – služba včasnej intervencie sa do dôvodov nepriaznivej sociálnej situácie dopĺňa aj ohrozenie vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím vo veku do sedem rokov.

K bodom 3 až 5 - § 2 ods. 2 písm. g), h), § 2 ods. 6, 7 a 8

Návrhom sa jednoznačne vymedzuje, čo sa považuje za správanie iných fyzických osôb v dôsledku ktorého je fyzická osoba ohrozená alebo sa stala obeťou. Nakoľko obsahom tohto pojmu je aj obchodovanie s ľuďmi, tento dôvod bol ako osobitný bod nepriaznivej sociálnej situácie vypustený. V nadväznosti na zaradenie komunitných centier do systému sociálnych služieb sa do dôvodov, na základe ktorých vzniká nepriaznivá sociálna situácia, navrhuje upraviť táto situácia a definuje sa pojem zotrvávanie v priestorovo separovanej lokalite a koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba. Ide o nepriaznivé sociálne situácie, keď fyzické osoby žijú v priestorovo separovanej alebo segregovanej lokalite, v ktorej sa koncentruje chudoba, napríklad v osade, v ktorej žije marginalizovaná rómska komunita, ale môže isť aj štvrť a ulicu alebo bytový dom v rámci určitého mesta alebo obce, ktorá sa vyznačuje tým, že v danej lokalite je napríklad vysoká koncentrácia nezamestnaných osôb, osôb poberajúcich dávku v hmotnej núdzi, osôb s nízkym vzdelaním, zvýšená miera delikvencie, zdevastované prostredie (napr. tzv. „Pentagon" v Bratislave v mestskej časti Vrakuňa).

K bodu 6 - § 3 ods. 1 písm. g)

Návrhom sa dopĺňajú do okruhu účastníkov právnych vzťahov aj iné fyzické a právnické osoby, ktorým tento zákon ustanovuje určité práva a povinnosti v nadväznosti na to, že napríklad aj rodičia, ktorí platia za svoje nezaopatrené deti úhradu sa stávajú účastníkmi právnych vzťahov, ako aj na to, že v rámci súčinnosti budú príslušné zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa poskytovať ministerstvu potrebné údaje k poskytnutiu finančného príspevku podľa § 78a a § 78b.

K bodu 7 - § 3 ods. 2

Bližšie sa navrhuje špecifikovať prijímateľa sociálnej služby.

K bodu 8 – § 6 ods. 3 písm. c)

Ide o zosúladenie odseku 3 s odsekom 5, nakoľko ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje len na pobytové zariadenia, ktorým nie je denný stacionár.

K bodu 9 - § 8 ods. 1

Navrhuje sa precizovať proces poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby medzi budúcim prijímateľom sociálnej služby a obcou alebo samosprávnym krajom a to aj v nadväznosti na právne podmienky poskytnutia finančnej podpory pre poskytovateľa sociálnej služby z verejných zdrojov, ale aj poskytnutia alebo zabezpečenia požadovanej sociálnej služby.. Navrhovaná úprava súčasne upravuje základné náležitosti písomnej žiadosti pri zabezpečení sociálnej služby, ktorá nahrádza žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorá sa v praxi neosvedčila a navyše nebolo jednoznačné, čo má byť obsahom takejto žiadosti.

K bodu 10 - § 8 ods. 2, 3 a 5

Ide o legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na úpravu v § 8 ods. 1.

K bodu 11 - § 8 ods. 4

Upravuje a precizuje sa postup pri poskytovaní alebo zabezpečení sociálnej služby zo strany obce alebo vyššieho územného celku v tom, že o doručených žiadostiach budú samosprávne orgány viesť evidenciu podľa poradia s tým, že si vopred určia jasné kritériá zaraďovania do poradia(napr. podľa druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby) a tieto kritériá zverejnia s cieľom zabezpečenia transparentnosti poskytovania a zabezpečovania sociálnej služby svojim klientom. Najvýraznejšou zmenou v tomto ustanovení je vypustenie 60 dňovej lehoty pre poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby zo strany obce alebo vyššieho územného celku.

K bodu 12 - § 8 ods. 6

Navrhuje sa priamo zákonom príkladmo vymedziť dôvody vážneho ohrozenia života a zdravia, pri ktorých je obec alebo vyšší územný celok povinný sociálnu službu poskytnúť alebo zabezpečiť prednostne a bezodkladne. Medzi tieto dôvody sa zaraďuje ohrozenie správaním iných fyzických osôb (napr. týranie fyzickej osoby blízkou osobou), neexistencia alebo úmrtie blízkej osoby, na ktorej pomoc je fyzická osoba odkázaná a nemožnosť zabezpečiť osobnú starostlivosť manželom/kou, dospelým dieťaťom, rodičom alebo súdom ustanoveným opatrovníkom. O nemožnosť zabezpečiť osobnú starostlivosť odkázanému členovi rodiny v zákone vymedzeným okruhom osôb pôjde najmä vtedy, ak napr. uvedené osoby nebývajú s odkázanou osobou, resp. nebývajú ani v rovnakej alebo blízkej obci, alebo sú zamestnané a zo získaného príjmu pokrývajú svoje potreby a potreby svojej rodiny. Definovanie situácií ohrozenia života a zdravia je dlhodobou požiadavkou praxe. Súčasne sa upravuje, že pri prednostnom poskytnutí alebo zabezpečení sociálnej služby sa žiadosť o zabezpečenie poskytovanie sociálnej služby podľa § 8 odsek 1 predkladá až dodatočne a fyzická osoba uvádza len základné identifikačné údaje.

K bodom 13 a 14 - § 8 ods. 7 a 8

Navrhuje sa nepožadovať uzatvorenie zmluvy o zabezpečení sociálnej služby medzi obcou alebo vyšším územným celkom a budúcim poskytovateľom sociálnej služby, nakoľko prax preukázala, že tento úkon, aj keď nebol formalizovaný, je pri zabezpečení sociálnej služby zo strany obce alebo vyššieho územného celku nadbytočný. Navyše po zabezpečení sociálnej služby zo strany samosprávneho orgánu neformálnym spôsobom (telefonicky, emailom, poštou), tieto sú povinné uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytnutí finančných príspevkov alebo o úhrade ekonomicky oprávnených nákladov, ktorej obsahom je aj záväzok o poskytovaní danej sociálnej služby pre konkrétneho klienta, resp. daný počet klientov.

Na toto požiadanie budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto služby v § 8 ods. 8 sa viaže možnosť poskytnutia finančnej podpory neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 75 tohto zákona. Nakoľko ide o jednu z právnych podmienok nároku na financovanie poskytovateľa sociálnej služby, resp. ním poskytovanej sociálnej služby z verejných prostriedkov- rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, musí byť splnenie tejto podmienky v konaní o poskytnutí tejto finančnej podpory preukázané. Z uvedeného dôvodu v znení ustanovenia je potrebné ustanoviť preukázateľnosť tohto požiadania, pričom právna úprava neustanovuje konkrétnu formu, môže preto ísť napr. o písomnú formu požiadania, doručenú poštou, požiadanie e-mailom. Nejde z hľadiska takto koncipovanej úpravy o nadbytočnú administratívnu záťaž, ale o preukazovanie zákonnosti a účelnosti smerovania verejných prostriedkov.

K bodom 15 a 16 - § 9 ods. 1 a 2

Z názvu individuálneho plánu sa vypúšťa jeho charakteristika (rozvojový), nakoľko nie u všetkých klientov musí ísť primárne o rozvojové aktivity. U niektorých klientov, napríklad seniorov, môže ísť len o udržanie existujúceho stavu s cieľom, aby nedochádzalo napríklad k zhoršeniu zdravotného stavu klienta.

Súčasne sa navrhuje bližšie definovať pojem individuálny plán, s dôrazom na aktívnu spoluprácu medzi klientom a poskytovateľom sociálnej služby, v ktorej koordinačnú úlohu aj voči iným zamestnanom zohráva určený zamestnanec, ktorý sa označuje ako kľúčový.

K bodu 17 - § 9 ods. 3

Ide o legislatívnotechnickú zmenu v nadväznosti na prílohu č.1 v ktorej sú upravené aj personálne štandardy pre zariadenie podporovaného bývania, aby sa § 9 odsek vzťahoval aj na tento druh sociálnej služby.

K bodom 18 až 20 - § 9 ods. 6, 11 a 12

V nadväznosti na zmeny navrhované v prílohe č. 2, v ktorej sa rozširujú podmienky kvality o oblasť základných ľudských práv a slobôd, bolo potrebné vykonať aj zmenu v tomto ustanovení. Súčasne ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na úpravu v § 28 a zmenu v § 33.

Ide aj o úpravu ustanovenia v záujme jednoznačnosti jeho interpretácie - ide o ustanovenie písomnej formy dohody o úschove cenných vecí, ktorá sa viaže na prejav vôle prijímateľa sociálnej služby uložiť si u poskytovateľa sociálnej služby cenné veci do úschovy.

K bodom 21 až 23 - § 12 ods. 1 písm. a), b), c) a e)

Ide o legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na zmeny navrhované v tretej hlave, v ktorej sa upravuje nová samostatná skupina sociálnych služieb krízovej intervencie. Súčasne sa precizuje názov opatrovateľskej služby pojmom domáca opatrovateľská služba, aby sa jednoznačne odlíšila od služieb poskytovaných v prirodzenom prostredí klienta (napr. na ulici). Do skupiny podporných služieb sa zaraďuje nová sociálna služba, ktorou je podpora samostatného bývania (§ 57).

K bodom 24 až 27 - § 13 ods. 2, 3, 4, 6

Návrhom sa upravuje, že pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytujú vybrané obslužné činnosti ako pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Súčasne sa dopĺňa definícia terénnej formy sociálnej služby, a to explicitným vymedzením, že terénnou formou sa rozumie aj poskytovanie sociálnej služby priamo v domácom prostredí fyzickej osoby, t.j. v jej byte alebo rodinnom dome, nielen v širšom prirodzenom prostredí (komunita, ulica, squat). Najmä pri opatrovateľskej službe, tak klientom, ako aj poskytovateľom tejto sociálnej služby, absentovalo takéto vymedzenie. Súčasne ide o legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na uvedené zmeny.

K bodu 28 - § 16 ods. 1 písm. k) až p)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na nové odborné činnosti upravené v § 23a, § 23b, § 24d, § 27 a § 57.

K bodom 29 a 30 – § 16 ods. 3 a 4

Ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na úpravu týkajúcu sa stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, ktorú bude možné vykonávať ako samostatnú činnosť len na základe akreditácie. V odseku 4 sa v záujme zabezpečenia ochrany prijímateľa sociálnej služby ustanovuje nemožnosť zabezpečenia odborných činností dodávateľským spôsobom, nakoľko tieto činnosti vzhľadom na ich povahu a charakter musí poskytovať poskytovateľ sociálnej služby, vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, resp. svojimi zamestnancami v rámci výkonu závislej činnosti. Toto obmedzenie sa netýka zabezpečenia ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení napríklad prostredníctvom agentúry ošetrovateľskej starostlivosti.

K bodu 31- § 17 ods. 1

Medzi obslužné činnosti sa navrhuje zaradiť aj užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s poskytovaním ambulantnej sociálnej služby a to v nadväznosti na možnosť určiť úhradu aj za tieto činnosti. Poskytovateľom sociálnych služieb pri užívaní takýchto priestorov vznikajú náklady (napr. náklady na upratovanie, vykurovanie, osvetlenie), pričom ich nebolo možné v rámci úhrady požadovať.

K bodu 32 - § 17 ods. 4 a 5

Návrhom sa reaguje na požiadavky praxe, nakoľko prijímatelia sociálnych služieb v mnohých prípadoch odmietali odoberať stravu v zariadení v snahe ušetriť svoje finančné prostriedky čím priamo ohrozovali svoje zdravie a život. Z tohto dôvodu sa ustanovuje povinnosť odoberať minimálne 2 jedlá denne, ak ide o celoročný alebo týždenný pobyt v zariadení s poskytovaním stravovania. Súčasne sa však navrhuje, aby sa táto povinnosť nevzťahovala na tých klientov, ktorí nie sú odkázaní na pomoc inej osoby pri vybraných úkonoch sebaobsluhy, ktoré súvisia s prípravou a podávaním stravy, nie sú nezaopatrenými deťmi, sú spôsobilí na právne úkony, a to za predpokladu, že zariadenie má vytvorené podmienky na individuálnu prípravu stravy, alebo ak si klient vie zabezpečiť stravu inak (napr. v reštauračnom zariadení).

K bodu 33 - § 20

Navrhuje sa, aby nebolo potrebné vyžadovať písomný súhlas pri poskytovaní pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Odkázaná osoba bude môcť prejaviť svoj súhlas aj ústne. Zamestnancom a klientom sociálnych služieb to uľahčí poskytnutie tejto formy pomoci, osobitne pri niektorých cieľových skupinách bolo komplikované získať písomný súhlas a mnohých klientov to odrádzalo od využitia tejto pomoci.

K bodu 34 - § 21 ods. 1

V súlade s požiadavkami praxe sa precizuje definícia sociálnej rehabilitácie, tak aby bolo možné v rámci nej využívať prirodzené zdroje rodiny a komunity.

K bodu 35 - § 23a a § 23b

Navrhuje sa definovať novú odbornú činnosť, ktorou je preventívna aktivita. Ide o širokú škálu aktivít, ako napríklad aktivity spojené so zberom a s odstraňovaním injekčných striekačiek, distribúciu rôznych materiálov, poskytovanie praktických informácií o bezpečnom sexuálnom správaní a v oblasti hygieny a zdravia, finančné a protidlhové poradenstvo. Uvedené aktivity sa už v súčasnosti v praxi vykonávajú, ...