Dôvodová správa k zákonu č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.

Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengenského priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd. Prijaté opatrenia pritom musia vychádzať zo zásady prednosti práva Európskej únie.

Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve.

Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. V tejto súvislosti bol v priebehu rokov 2002 až 2011 zákon o pobyte cudzincov novelizovaný 14 krát. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a zákon o pobyte cudzincov je potrebné systematicky prepojiť s európskym právom. Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa stanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) s účinnosťou od roku 2007, bol na úrovni Európskej únie zavŕšený proces kodifikácie schengenského acquis, týkajúceho sa hraničných kontrol a hraničného dozoru do jedného predpisu. V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane štátnej hranice“) nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektuje ani na fakt, že Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru.

Primárnym podnetom pre tvorbu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov“) sú spomenuté faktory, nevyhnutnosť zabezpečiť úplnú kompatibilitu s európskou legislatívou, ako aj úprava vzťahov v príbuzných oblastiach akými sú kontrola hraníc a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.

Základnými cieľmi nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je:
1.zjednotenie problematiky zabezpečovania kontroly hraníc zameranú na vykonávanie hraničnej kontroly osôb s problematikou pobytu cudzincov do jedného právneho predpisu za účelom skvalitnenia výkonu služby príslušníkov Policajného zboru, vzhľadom na úzke prepojenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície,

2.rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc na území Slovenskej republiky založenej na bilaterálnych medzinárodných zmlúv so susednými štátmi o spolupráci a úprave režimu na spoločných štátnych hraniciach, na základe ktorých vyplývajú záväzky aj pre Policajný zbor,

3.skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dôrazom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie,

4.zabezpečenie súladu právneho poriadku SR s európskou legislatívou v oblasti vykonávania kontroly hraníc a na úseku pobytu cudzincov odstránením nedostatkov transpozície niektorých právnych aktov Európskej únie, a tak dosiahnutie jeho úplnej kompatibility vo vzťahu k občanom Európskej únie, ich rodinným príslušníkom a k štátnym príslušníkom tretích krajín,

5.definovanie (a ich zavedenie do aplikačnej praxe) nových inštitútov a pojmov vo vzťahu ku kontrole hraníc a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú ochranu spoločnosti pred zvýšenou imigráciou, neoprávneným prekročením vonkajšej hranice a neoprávneným pobytom cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celom schengenskom priestore,

6.podieľanie sa na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím účinných opatrení zameraných na reguláciu legálnej a nelegálnej imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

7.garantovanie dodržiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky a počas ich pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne zabezpečovanie ochrany záujmov spoločnosti, najmä bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie. 

Z hľadiska systematiky a rozsahu je zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Vo väčšine svojich ustanovení spresnil znenie v tých prípadoch, kde sa v praxi vyskytol nejednotný výklad alebo v prípadoch, kde to vyžadovala potreba kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie.

Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definícií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona. Nová právna úprava zavádza definície pojmov neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat. Vychádzajúc z požiadavok európskej legislatívy a právnych predpisov Slovenskej republiky boli kategórie osôb ako občan Únie, rodinný príslušník občana Únie, garant, štátny príslušník tretej krajiny, zraniteľná osoba upravené európskou terminológiou.

Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov rozširuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušníkov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektoré nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc. V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.

Na úseku pobytu cudzincov zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepoužíva pojmy „povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt“, ale zavádza pojmy „prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt“. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu. Ak sa žiadosti o udelenie pobytu vyhovie, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky s uvedením dátumu udelenia konkrétneho druhu pobytu.

Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva náležitú rodinnú podporu. Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky.

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Ďalej sa výskum a vývoj vyčlenil z účelu pobytu „osobitná činnosť“ a bol zavedený ako nový, samostatný účel prechodného pobytu.

Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len „modrá karta“). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov – táto problematika sa ponecháva na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti).

Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľuje na „prvé povolenie“ a „ďalšie povolenie“, avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov upravuje postavenie cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ (ďalej len „dlhodobý pobyt“) v samostatných, osobitných ustanoveniach v rámci trvalého pobytu, a to s ohľadom na jeho charakter..

Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavkám aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu. Transpozíciou smernice 2009/52/ES sa umožňuje udeliť tolerovaný pobyt štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí boli nelegálne zamestnaní, a to za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo maloletým osobám, ktorí boli nelegálne zamestnaní, v prípade ich nevyhnutnej prítomnosti pre účely trestného konania.

Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaručuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom. V tomto smere sa rozširuje kategória rodinných príslušníkov občana Európskej únie o partnera, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, ako aj o štátneho príslušníka tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Európskej únie v inom členskom štáte Európskej únie, kde občanom Európskej únie je občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky a je príbuzným v stanovenom rozsahu vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky.

Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv. schengenských letísk.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie 

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky 

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
– primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo), 
– sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)