Dôvodová správa k zákonu č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) je komplexnou právnou úpravou o vodách vyskytujúcich sa prirodzene na Zemi. Týka sa všetkých foriem vodných útvarov, ochrany vôd, práv k vodám a ich evidencie, vodných stavieb a práv a povinností týkajúcich sa pozemkov bezprostredne súvisiacich s vodami. Nahradí doterajšiu právnu úpravu z roku 2002, v ktorej bolo v súlade s Národným programom pre prijatie acquis communautaire transponovaných 13 smerníc Európskej únie v oblasti vôd okrem smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/EC zo dňa 23. októbra 2000, ktorá ustanovuje rámec činnosti Spoločenstva pre politiku v oblasti vôd (ďalej len „Rámcová smernica o vode“)a nadobudla účinnosť v decembri 2000.

V návrhu zákona o vodách sú zachované právne inštitúty, ktoré majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a súvisia s nakladaní s vodami, všeobecným používaním vôd, povolením na osobitné používanie vôd, vydávaním súhlasu na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení, ktoré môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vyjadrení k zámeru stavieb z hľadiska ochrany vodných pomerov a ďalšie.

V návrhu zákona je transponovaná Rámcová smernica o vode, keďže táto smernica nebola, vzhľadom na termín nadobudnutia jej účinnosti, ani súčasťou Národného programu pre prijatie acquis communautaire. V zmysle príslušných ustanovení smernice sú členské štáty Európskej únie povinné ju transponovať najneskôr do 22. decembra 2003 a kandidátske krajiny do termínu vstupu do EÚ.

Rámcová smernica o vode predstavuje v súčasnosti vrchol komunitárneho práva EÚ v oblasti vôd, čím sa prešlo od riešenia jednotlivých problémov, upravených v predchádzajúcich smerniciach, ku komplexnému prístupu k ochrane a využívaní vôd a k celkovému jeho ekologickému poňatiu. Určujúcim faktorom kvality vôd, v zmysle tejto novej koncepcie, je v záujme ochrany a zlepšenia kvality európskych vôd hodnotenie ekologického a holistického stavu vôd, stanovenie environmentálnych cieľov, návrh na realizáciu opatrení na ich dosiahnutie, vrátane ich finančného zabezpečenia, plánovanie v povodiach, stratégia na elimináciu znečistenia nebezpečnými chemickými látkami, informovanie verejnosti a zavedenie finančných nástrojov, súvisiacich s vodohospodárskymi službami a užívaním vôd.

V nadväznosti na uvedené požiadavky sa rozširuje predmet vodného zákona a v záujme zabezpečenia ochrany vôd a ich trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele, pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a pre chránené územia. Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých vôd, ktorý by mal byť dosiahnutý do roku 2015. Dobrý stav povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a dobrého chemického stavu pre útvary povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé vodné útvary a výrazne zmenené vodné útvary (kanály, prieplavy, vodné nádrže a pod.). Dobrý stav podzemných vôd znamená dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a dobrého chemického stavu a odvrátenie trendov zvyšovania koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí.

Nástrojom pre dosiahnutie environmentálnych cieľov je proces vodného plánovania vo vymedzených oblastiach povodí na národnej úrovni, ale aj v oblastiach medzinárodných povodí, ktorých sú tieto súčasťou. Dosiahnutie environmentálnych cieľov sa zabezpečuje prostredníctvom programov opatrení, ktoré sú obsahom plánov manažmentu povodí. V prípade Slovenskej republiky, ktorej teritórium v prevažnej miere pripadá k povodiu Dunaja je potrebné sa zamerať na regionálny aspekt (aktivity sú koordinované Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja), ako aj na bilaterálne dohody v oblasti hraničných vôd, najmä na spoluprácu s Poľskou republikou, v povodí Visly.

Novým aspektom tejto úpravy je účasť verejnosti na procese prípravy a schvaľovania plánov manažmentu oblastí povodí. Súčasne sa uplatňuje nová štruktúra vodného plánovania, ktorá spočíva vo vypracovaní rámcového plánov manažmentu oblastí povodí, s definovanými väzbami na medzinárodné povodia - oblasť povodia Dunaja a Visly a „Vodného plánu Slovenska“.

Na základe vykonaných analýz sú v návrhu zákona upresnené ustanovenia, súvisiace s už transponovanými smernicami, tak aby sa dosiahla úplná zhoda s právom EÚ. V neposlednom rade boli využité i skúsenosti z ročnej aplikácie vodného zákona v praxi a navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniklých problémov a upresnenie formulácií v záujme ich jednoznačného výkladu.

Do návrhu zákona sú zapracované ustanovenia, týkajúce sa pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti so zákonom č. 139/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

DOLOŽKA finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

V návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) sa v novo navrhnutej úprave dvanástej časti rieši problematika poplatkov a platieb za používanie vôd z hľadiska jednotlivých odberateľov a užívateľov i z hľadiska poskytovaných úžitkov vodohospodárskych služieb. Pod platbami sa pre účely tohto zákona sa chápu také peňažné úhrady, ktorých výška je stanovená na základe ekonomických podkladov, dokumentujúcich vodohospodárske výrobné a pracovné procesy. Pod poplatkami sa chápu také peňažné úhrady, ktorých výška je určená štátom v podstate ad hoc a môže sa nimi sledovať niektoré špecifické zámery štátu (zníženie nákladov na výkon správnych činností, zmena orientácie obyvateľov a podnikateľskej sféry na niektoré poskytované služby a pod.)

V súvislosti s transpozíciou Rámcovej smernice o vode vznikajú nové požiadavky na monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné pre určenie a dosiahnutie environmentálnych cieľov.

Tieto skutočnosti sú premietnuté do vyčíslenia finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Prvá časť – Odhad nákladov na verejné financie

Monitorovanie vôd

Odhad nákladov na monitorovanie povrchových vôd:

Inšpekčný monitoring – jeho zavedenie v roku 2005 - 11 mil. Sk jednorázová požiadavka na verejné financie v uvedom roku, inšpekčný monitoring sa opakuje každých 6 rokov

Prevádzkový monitoring – jeho realizácia od roku 2006 - 3 mil. Sk

Odhad nákladov na monitorovanie podzemných vôd:

Inšpekčný monitoring – jeho zavedenie v roku 2005 - 4,5 mil. Sk jednorázová požiadavka na verejné financie v uvedom roku, inšpekčný monitoring sa opakuje každých 6 rokov

Prevádzkový monitoring – jeho realizácia od roku 2006 - 2 mil. Sk

Celkové náklady na monitorovanie vôd – jednorázovo v roku 2005 - 15,5 mil. SK

Celkové náklady na monitorovanie vôd v roku 2006 - 5 mil. Sk

Predmetné úprava vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov príspevkovej organizácie SHMÚ o 2 zamestnancov v roku 2004.

Platby za vodohospodárske služby 

Odhad nákladov na verejné financie je vykonaný na základe podmienok roku 2003, kedy náklady na zabezpečovanie používania vôd na plavbu a na poskytovanie služieb vo verejnom záujme boli vyčíslené na 150 mil. Sk. Reguláciou cien služieb uskutočňovaných správcom vodohospodársky významných vodných tokov, ktoré by boli jeho príjmom podľa navrhovanej právnej úpravy, by došlo k zníženiu nákladov na verejné financie o 30 mil. Sk.Takže predpokladané výdavky štátneho rozpočtu na krytie nákladov na práce realizované vo verejnom záujme (zabezpečovanie plavby na medzinárodnej dunajskej vodnej ceste a na odstraňovaní mimoriadnych povodňových škôd) by predstavovali 120 mil. Sk.

Poplatky za odbery podzemných vôd

Poplatky za odbery podzemných vôd sú určené podľa účelu ich použitia rôznymi sadzbami, pričom v záujme eliminácie dopadu spoplatňovania užívania vôd na obyvateľstvo neboli poplatky za odbery podzemných vôd pre verejné vodovody zvýšené a zostávajú na terajšej úrovni 1,00 Sk.

Za účelom racionálneho a trvalo udržateľného využívania zdrojov podzemných vôd a predovšetkým pre vytvorenie podmienok na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa zavádzajú poplatky za odbery podzemných vôd pre účely, na ktoré použitie pitnej vody sa ustanovuje osobitnými predpismi, pre odbery geotermálnych vôd a zvyšujú sa poplatky za odbery pre ostatné využitie.

Podľa navrhovanej právnej úpravy poplatky za odbery podzemných vôd predstavujú príjmy štátneho rozpočtu približne 550 mil. Sk. Odhad tohto príjmu bol vyčíslený na základe údajov o odberoch podzemných vôd v roku 2002, evidovaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom a predstavuje nasledujúce výšky ročných poplatkov za odbery podzemných vôd:

- odbery pre verejné vodovody 315 mil. Sk,
-odbery podzemných vôd pre účely, na ktorých použitie pitnej vody sa ustanovuje osobitnými predpismi 32 mil. Sk,
-odbery vôd na závlahy 13 mil. Sk,
-ostatné využitie 190 mil. Sk.

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

Spoplatnenie vypúšťaného znečistenia by malo viesť producentov odpadových vôd k zvyšovaniu účinnosti odstraňovania klasického organického znečistenia vôd na mechanicko-biologických ČOV a k znižovaniu zaťažovania povrchových vôd vo vodných tokoch rozložiteľnými organickými látkami. Návrh výšky sadzieb poplatkov bude finančne zvýhodniť producentov odpadových vôd s dosahovaným vysokým čistiacim efektom oproti tým producentom, ktorí nedosahujú pri čistení odpadových vôd úroveň potrebnú na adekvátnu ochranu kvality vôd recipientov.

Zvýšená potreba ochrany vôd určených na odber pre úpravu na pitné vody a snaha o čo najvyššiu redukciu vypúšťaného znečistenia do takýchto vodných tokov bude riešená zavedením koeficientu, ktorým sa zvyšuje celkový poplatok za vypúšťanie odpadových vôd.

V záujme postupného prechodu z doterajšej právnej úpravy na novú právnu úpravu sa celková výška poplatkov bude uplatňovať postupne až do roku 2010.

Konkrétne sadzby budú ešte predmetom posudzovania v rámci prípravy nariadenia vlády SR .

Odhad dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC

Ekonomický dopad nie je vyčísliteľný pre nedostatok objektívnych podkladov. Predpokladá sa však iba minimálny priamy ekonomický dopad (odhad cca 1,0 mil. Sk) úprav platieb za vodohospodárske produkty na rozpočty obcí a VÚC.

Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce

Nemá dopady

Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu

Nemá dopady.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

1. Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života

Zvýšenie platieb za poskytované vodohospodárske služby vrátane zabezpečovania úloh verejnoprospešného charakteru, medzi ktorými dominujúce miesto zaujímajú opatrenia v oblasti protipovodňovej ochrany a úlohy, ktoré správca vodných tokov zabezpečuje vo verejnom záujme sa sprostredkovane dotkne aj obyvateľstva zlepšením podmienok pre kvalitu života (presadzovanie environmentálnych opatrení v oblasti správy a prevádzky vodných tokov a jednotlivých povodí, zvýšenie ochrany pred povodňami, výrazná podpora rozvoja cestovného ruchu, športu a rekreácie, rozvoj lodnej dopravy, a pod.). Na druhej strane zvýšenie cien povrchovej vody, ktorá je dodávaná vodárenským spoločnostiam na výrobu pitnej vody môže ovplyvniť cenu dodávanej pitnej vody. S ohľadom na skutočnosť je cena pitnej a odkanalizovanej vody je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, tento ekonomický dopad nie je možné presne špecifikovať

2. Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu

Stanovenie jednoznačných ekonomických podmienok vytvorí prijateľnejšie a stabilnejšie ekonomické a finančné prostredie pre rozvoj výrobných a nevýrobných odvetví národného hospodárstva, ktoré sú viazané priamo alebo sprostredkovane na vodné toky, vodné plochy a povrchovú vodu. Súčasne vytvorí vhodné ekonomické podmienky pre správcu vodných tokov a správcov povodí pre zabezpečovanie úloh súvisiacich so správou vodných tokov a správou povodí bez nárokov na dotácie zo štátneho rozpočtu.

Na úrovni materiálnych, technických a ekonomických podmienok roku 2003 zvýšených o náklady na zabezpečenie opráv a údržby DHM do výšky normatívu opráv (+ 700 mil. Sk) úpravy cien všetkých produktov vodohospodárskeho výrobného procesu na báze ekonomicky oprávnených nákladov vrátane miery zisku 10 %, ktoré budú regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví predstavujú celový objeme 3 205 mil. Sk, ktorý je vyšší v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2003 o 1 751 mil. Sk a predstavuje zvýšenie platieb pre:

a) odberateľov povrchovej vody celkom 696 mil. Sk z toho:

aa) vodárenské spoločnosti na výrobu pitnej vody 24 mil. Sk

ab) odbery pre priemysel spolu 589 mil. Sk

z toho:

- pre Slovnaft 42 mil. Sk
- pre EVO Vojany 390 mil. Sk
- ostatných výrobcov el. energie 30 mil. Sk
- pre hutnícky priemysel 36 mil. Sk                                    
- pre strojárenský priemysel 16 mil. Sk                        
- pre celulózopapierenský priemysel 35 mil. Sk                   
- pre ostatných priemyselných odberateľov 40 mil. Sk

ac) odbery pre poľnohospodárstvo52 mil. Sk

z toho: pre závlahy 50 mil. Sk

ad) pre ostatných odberateľov 31 mil. Sk

b) výrobcov elektrickej energie v MVE s výkonom nad 100 kW, ak sú vlastníkmi vodohospodárskej a energetickej časti MVE 24 mil. Sk

c) využívateľov hydroenergetického potenciálu vodných tokov, ktorým sa dodáva kinetická energia povrchovej vody vo VN s energetickým využitím (pri predpokladanej výrobe 2,4 mld. kWh el. energie a bez zohľadnenia VD Gabčíkovo, ktoré sú riešené inou formou) 1 031 mil. Sk (pri priemernej výrobe el. energie 2,4 mld. Sk a súčasných platbách za využívanie hydroenergetického potenciálu v objeme 270 mil. Sk, to predstavuje platbu výrobcov elektrickej energie správcovi vodných tokov vo výške 0,1125 Sk z 1 kWh vyrobenej elektrickej energie; podľa predloženého návrhu na spoplatnenie hydroenergetického potenciálu pri tej istej predpokladanej výrobe elektrickej energie by platba výrobcov elektrickej energie predstavovala 0,5 421 Sk z 1 kWh vyrobenej elektrickej energie).

Celkové zvýšenie platieb za využívaný hydroenergetický potenciál sa premietne do nákladov výrobcov elektrickej energie vo vodných elektrárňach, ktoré sa môže a bude riešiť v závere roka 2004 predložením podkladov týchto výrobcov elektrickej energie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý svojim rozhodnutím určí cenu elektrickej energie pre jednotlivých odberateľov. Cenu elektrickej energie určenú na trh nie je možné v súčasnej dobe určiť, možno však predpokladať, že zvýšenie platieb za využívaný hydroenergetický potenciál sa premietne v plnom rozsahu do cien elektrickej energie.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v súčasnosti niektorí odberatelia neakceptujú maximálnu cenu povrchovej vody, schválenej pre rok 2003 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví vo výške 1,88 Sk/m³ bez DPH (napr. EVO Vojany odoberá povrchovú vodu za cenu 0,704 Sk/m³), preto úpravy cien povrchovej vody na cca cenu 2,62 Sk/m³ budú pre týchto odberateľov oveľa výraznejšie a negatívne ovplyvnia ich náklady.

Realizácia úprav cien vodohospodárskych produktov sa predpokladá k 1. januáru 2005, podklady pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predloží správca vodných tokov a správca povodí najneskôr do 31. októbra 2004.

Týmito navrhovanými úhradami za poskytované vodohospodárske produkty by mali byť vykryté všetky náklady správcu vodných tokov a správcu povodí spojené so správou vodných tokov a správou povodí, teda aj náklady na zabezpečenie protipovodňovej ochrany a mali by byť tiež vytvorené finančné zdroje na jednoduchú reprodukciu DHM.

3. Súlad ...