Dôvodová správa k zákonu č. 314/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh novely“) obsahuje zmeny a doplnenia vykonané v rámci platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v reakcii na nedostatky vytýkané Európskou komisiou v rámci procesu infringementu (konanie č. 2013/2034) proti Slovenskej republike podľa článku 258 o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie) formálnym oznámením Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) z 21. marca 2013 – list č. C(2013) 1558 final. 

Podľa Komisie sú hlavným nedostatkom platného zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov dôsledky nedostatočného prepojenia procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povoľovacími procedúrami, pretože sa tak vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov, ktorým tak nemôže garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti už účastnej na tomto konaní, resp. majúcej záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Otvára sa tak problematika implementácie v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky časti tých požiadaviek Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25. júna 1998), ktoré smernica EIA implementuje (články č. 6, 7 a 9).

Navrhované legislatívne riešenia v rámci návrhu novely zahŕňajú: záväznosť výstupu zisťovacieho konania a procesu posudzovania vplyvov, podmienenie vydania následného povolenia rešpektovaním stavu a výsledku týchto konaní, postup úradného overovania zhody projektového dokumentu predkladaného do povoľovacej procedúry s výsledkom týchto konaní prostredníctvom záväzného stanoviska orgánu EIA, ktorý rozhodoval o výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a napokon aj nové opravné prostriedky zasahujúce do súčasného vnímania tohto nástroja a jeho väzby na účastníctvo v prvostupňových konaniach. Druhý okruh zmien súvisí s precizovaním predmetu posudzovania vplyvov a postupom vykonávania zisťovacích konaní (jednou jeho formou bude konanie k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti) a napokon sú tu doplnky a spresnenia v rámci posudzovania navrhovaných činností s cezhraničnými vplyvmi.

Novelizačné body súvisia s riešením formálneho oznámenia Európskej komisie, prípadne a so súvisiacimi legislatívnymi úpravami. Osobitná časť dôvodovej správy preto už túto skutočnosť osobitne nezdôrazňuje a odôvodnenia novelizačných bodov sa zameriavajú najmä na vysvetlenie navrhovaných zmien.

             Predkladaný návrh novely nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, sociálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa možná finančná záťaž pre podnikateľa vzhľadom na predkladanie podrobnejšej dokumentácie v štádiu posudzovania vplyvov za účelom stanovenia konkrétnych podmienok na realizáciu činnosti s ohľadom na životné prostredie. Tento postup však zracionalizuje konania pre podnikateľa i úrady, preto bude mať i pozitívny vplyv. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

              Návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novely je zároveň v súlade s právom Európskej únie. 

B. Osobitná časť

K bodu 1: 

          Vzhľadom na viaceré úpravy a doplnenia pojmov sa v prvom bode uvádza celé znenie § 3, definujúce základné pojmy, používané na účely zákona. Oproti súčasnému zneniu došlo k nasledujúcim zmenám a doplneniam:

a)      § 3 písm. b) a c) - doterajší pojem „hodnotenie vplyvov na životné prostredie“ bol nahradený pojmami „posudzovanie vplyvov strategického dokumentu“ a „posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti“. Takéto členenie je v súlade s členením zákona na časti, ktorého druhá časť upravuje posudzovanie strategických dokumentov a tretia časť posudzovanie navrhovaných činností. Doterajší „všezahrňujúci“ pojem totiž obsahoval zadefinovanie obidvoch samostatných procesov dohromady, čo viedlo k rôznym výkladovým problémom a taktiež takáto definícia nezodpovedala definíciám uvedených postupov v smerniciach Európskej únie. Okrem logického zosúladenia teda dochádza novým zadefinovaním pojmov aj k zosúladeniu s definíciami „posudzovaní“ v smerniciach, a to konkrétne s čl. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (ďalej len „smernica SEA“), v ktorom je definovaný pojem „environmentálne posudzovanie“. Tomuto pojmu zodpovedá teraz ustanovenie § 3 písm. b). Ustanovenie § 3 písm. c) zase zodpovedá novonavrhovanej definícii posudzovania vplyvov, obsiahnutej v pripravovanej novele smernice 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (ďalej len „smernica EIA“).

b)      § 3 písm. d). Definícia pojmu „strategický dokument“ bola upravená podľa definície tohto pojmu v čl. 2 písm. a) smernice SEA, kde sú strategické dokumenty nazvané ako „plány a programy“. Doterajšia definícia nebola v zhode so znením smernice, pretože neobsahovala všetky vymedzené druhy predpisov, na základe ktorých môže byť strategický dokument vydaný, čo v praxi spôsobovalo aplikačné problémy a tak napríklad nebol zo strany niektorých orgánov považované uznesenie vlády SR za predpis regulujúci a ukladajúci ústrednému orgánu štátnej správy pripraviť a na rokovanie vlády predložiť strategický dokument, hoci inak obsahovo napĺňal všetky definičné znaky strategického dokumentu s možnými pravdepodobne nepriaznivými vplyvmi takéhoto strategického dokumentu na životné prostredie.

c)      § 3 písm. f)  a g).  Pojem „navrhovaná činnosť“ bol v písmene f) definične upravený s ohľadom na potrebu zdôraznenia a vyzdvihnutia skutočnosti, že ide o priamu realizáciu činností meniacich fyzickú tvár krajiny. Skutočnosť, že definícia pojmu zahŕňa už priamo realizáciu činnosti a pod. vrátane jej zmeny, nie je v rozpore so slovom „navrhovaná“, teda niečo, čo sa ešte len v budúcnosti zamýšľa uskutočniť a to práve s ohľadom na definíciu pojmu „navrhovateľ“ v písmene g), kde sa uvádza, že ide o osobu, ktorá z časového hľadiska ešte len má záujem realizovať navrhovanú činnosť, prípadne zmenu už zrealizovanej činnosti, teda má záujem v budúcnosti reálne uskutočňovať realizáciu stavieb prípadne zmenu stavieb pred povolením alebo už zrealizovaných stavieb.  Navrhovateľ ako osoba vystupujúca v celom postupe posudzovania vplyvov je nerozlučne spätá s pojmom „navrhovaná činnosť“ a preto bolo možné pojmy definovať navrhovaným spôsobom.

d)     § 3 – písm. h), i) a j).  Písmeno h) vo všeobecnosti vymedzilo pojem povoľovacie konanie ako procesný postup, ktorý je upravený osobitnými predpismi a rozhoduje sa v ňom o vydaní konečného povolenia na realizáciu činnosti alebo jej zmeny. Z časového hľadiska povoľovacie konanie sa začína až po ukončení procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. V písmene i) bol definovaný pod pojmom „rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní“ výsledok povoľovacieho konania, ktorým môže byť vydanie povolenia, zamietnutie povolenia alebo zastavenie konania. Z hľadiska posudzovania vplyvov bolo potrebné tento inštitút v zákone definovať z hľadiska prepojenia obidvoch procesov aj z hľadiska správnej definície pojmu „povolenie“, vyžadované smernicou. Smernica totiž v prípade povolenia nechápe tento pojem ako rozhodnutia, ktorými sa proces zastavuje, prípadne tie, kedy sa návrh na vydanie povolenia zamieta. Písmeno j) definuje v nadväznosti na definície pojmov „povoľovacie konanie“ a „rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní“ pojem „povolenie“, ktorý je následne v zákone používaný a tak bolo jeho dodefinovanie žiaduce aj z hľadiska základných požiadaviek kladených na zákon podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. V prípade, ak navrhovaná činnosť alebo jej zmena vyžaduje na jej realizáciu viacero nadväzujúcich povoľovacích konaní, považuje sa za povolenie rozhodnutie každého z nich. Dôležité je upozorniť na definíciu „navrhovanej činnosti“ uvedenej v § 3 písm. f) vo vzťahu k definícii „povolenia“, pretože povolenie musí oprávňovať priamo k realizácii navrhovanej činnosti (stavbe, inému zariadeniu, realizačnému zámeru alebo inému zásahu do prírodného prostredia alebo krajiny meniacemu fyzické aspekty lokality). Pod slovným spojením „viaceré povoľovacie konania“ nie je možné v tomto zmysle chápať vydávanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov podľa § 140a ods. 1 v kontexte § 140b ods. 1 stavebného zákona. V prípade konaní podľa stavebného zákona (povoľovacie konania) sa povolením rozumie výlučne až rozhodnutie stavebného úradu alebo špeciálneho stavebného úradu. Je teda zrejmé, že pred vydaním samotných realizačných rozhodnutí nejde o povolenia, ale len o stanoviská dotknutých orgánov, bližšie vymedzených v § 3 písm. q) definujúcom pojem „dotknutý orgán“.

e)      § 3 písm. k). V definícii pojmu „príslušný orgán“ bol zmenený záver ustanovenia tak, aby namiesto doterajšej výnimky odkazujúcej všeobecne na § 17 pozitívne odkazoval na konkrétne ustanovenie § 17,  upravujúce vymedzenie príslušného orgánu pre všetky prípady týkajúce sa strategických dokumentov s celoštátnym dosahom. Konkrétne ide o § 17 ods. 2, kde je uvedené, že posudzovanie vplyvu strategických dokumentov s celoštátnym dosahom zabezpečuje rezortný orgán v spolupráci s ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, pričom rezortný orgán je definovaný v § 3 písm. l).

f)       § 3 písm. m). V písmene m) sa upravuje terminológia s ohľadom ...