Dôvodová správa k zákonu č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Výskum a vývoj predstavujú nezastupiteľný intenzifikačný faktor ďalšieho ekonomického rozvoja Slovenska. Globálny tlak na zvyšovanie konkurenčnej schopnosti a garantovanie trvalo udržateľného rastu vyžaduje zefektívniť proces transferu poznatkov vedy a techniky do rozvojových zámerov podnikateľskej sféry. Takáto stratégia je deklarovaná rozvojovými zámermi EÚ aj vlády SR.

V súčasnosti zásadné technologické inovácie v rozhodujúcich odvetviach priemyslu Slovenska (hutníctvo, chémia, energetika, elektrotechnika, automobilový priemysel, celulózo-papierenský priemysel) sú realizované reštrukturalizáciou a modernizáciou týchto odvetví formou investičnej výstavby spojenej so vstupom zahraničného kapitálu.

Výrazným nedostatkom domáceho rozvojového kapitálu je jeho orientácia na podporu inovácií s nižšou pridanou hodnotou (modernizácia a rozvoj prostredníctvom investícií). Výdavky na vnútorný a vonkajší výskum a vývoj, ktorým priemyselné podniky zabezpečovali inovačný rozvoj predstavovali len niečo cez 10% z celkových výdavkov na inovácie. To poukazuje na slabú previazanosť zámerov výskumu a vývoja s ťažiskovými investičnými zámermi v oblasti priemyslu. Výsledkom klesajúcej účasti zdrojov podnikateľského sektora na financovaní výskumu a vývoja je podlimitný transfer poznatkov z univerzitnej a výskumnej oblasti do podnikateľskej sféry. Prispieva k tomu aj nízka mobilita zamestnancov výskumu a vývoja vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja s možnosťou pružne prispôsobiť svoje pôsobenie v dočasne zriadených tímoch pre riešenie výskumných problémov a ich realizáciu v rámci stanovených programov, alebo riešených projektoch výskumu a vývoja.

Tieto skutočnosti majú odraz v hodnotení inovačnej aktivity podnikateľskej sféry na Slovensku. V rokoch 2002 - 2004 v odvetviach spracovateľského priemyslu v priemere len 26,8 % podnikov inovovalo (zaviedli technologickú inováciu produktu alebo procesov). V porovnaní s krajinami EÚ, kde sa k priebežným inováciám hlási asi 50 % podnikov, môžeme hovoriť o nízkej inovačnej aktivite podnikateľských subjektov v SR. Najväčšia inovačná aktivita je zaznamenaná pri veľkých priemyselných podnikoch (61 %), kým pri stredných podnikoch je táto aktivita podstatne nižšia (34,2 %) a pri malých podnikoch prestavuje len 18,6 %.

Pri súčasnej nízkej úrovni transferu poznatkov výskumu a vývoja do podnikateľskej sféry a nedostatočnej inovačnej intenzite najmä malých a stredných podnikov sa dá ťažko očakávať, že v najbližšom časovom horizonte prispejú výsledky domáceho výskumu a vývoja k potrebným zmenám rozhodujúcich národohospodárskych ukazovateľov (pridaná hodnota, produktivita, konkurenčná schopnosť). Vyžaduje si to zásadnú zmenu v prístupe podnikateľskej sféry dlhodobo a cielene investovať do náročného (až rizikového) výskumu a vývoja, k čomu musia napomôcť aj motivačné stimuly podporené vládou SR.

Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzená a podniky nezískajú finančné prostriedky, napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvňuje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s nesprávnymi alebo asymetrickými informáciami. Následkom toho by za určitých podmienok mali byť schémy rizikového kapitálu, ktoré majú podobu investičných fondov, kde sa dostačujúci podiel finančných prostriedkov berie do úvahy ako súkromný kapitál, vyňaté z notifikačnej povinnosti. Toto nariadenie sa nedotýka štatútu EIF a EIB, ako je stanovené v usmerneniach Spoločenstva o rizikovom kapitále. Po uplynutí 6 rokov prehodnotia príslušné členské štáty schémy rizikového kapitálu implementované v súlade s týmto nariadením. Toto platí bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov po uskutočnení takéhoto prehodnotenia znovu prijať takéto opatrenia alebo podobné opatrenia v súlade s týmto nariadením

Slovenská republika doposiaľ nemá ucelený systémový nástroj stimulácie výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi. Zákonnou úpravou príslušných častí legislatívy EÚ v slovenskom právnom poriadku bude garantovaná harmonizácia právneho prostredia aj pre oblasť výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi.

V súčasnom období je priama podpora výskumu a vývoja v Slovenskej republike a obstarávania nehmotného majetku upravená v nasledujúcich zákonoch:
– zákone č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje formy podpory výskumu a vývoja zo zdrojov štátneho rozpočtu (účelová, inštitucionálna) a spôsoby ich poskytovania. Vymedzuje poskytovanie inštitucionálnych prostriedkov a prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja a účelových (grantových) prostriedkov prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja (ďalej len „agentúra“), štátnych programov výskumu a vývoja, štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Zákon určuje druhy výdavkov, ktoré je možné zahrnúť do nákladov na riešenie projektov výskumu a vývoja (priame, nepriame) a vymedzuje položky, ktoré nie sú považované za oprávnené náklady riešenia. Ďalej zákon ustanovuje obsah zmluvy pre poskytnutie prostriedkov na podporu výskumu a vývoja, práva k výsledkom riešenia projektu výskumu a vývoja a určuje mechanizmy pre kontrolu riešenia a čerpania poskytnutých finančných prostriedkov,

– zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky pre poskytovanie investičnej pomoci podnikateľom, ktorej hlavným cieľom je podporovať rozvoj regiónov. V oblasti technického a technologického rozvoja regiónov vymedzuje nové organizačné štruktúry pre poskytovanie investičnej pomoci (technologické centrá, centrá strategických služieb). Stanovuje oprávnené náklady investičnej pomoci smerujúce na krytie nákladov spojených s obstarávaním nehmotného majetku (patentové právo, licencie, know-how, nepatentované technické poznatky). Ďalej zákon určuje postup podania žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci, jej posudzovania, schvaľovania a kontroly použitia investičnej pomoci.

Nepriama podpora výskumu a vývoja (daňové a odvodové nástroje) nie je v súčasnosti upravená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pre porovnanie stavu v nepriamej podpore výskumu a vývoja v krajinách EÚ a v SR je v prílohe ku dôvodovej popísané, ako nepriamu podporu v tejto oblasti realizujú vybrané krajiny EÚ.

Ďalšou zákonnou úpravou podmieňujúcou štátnu podporu vedy a techniky v Slovenskej republike sú:

– zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje základné pravidlá pre poskytnutie štátnej pomoci všeobecne, formy štátnej pomoci a výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci, 
– zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje základné pravidlá pre hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Ciele Lisabonskej stratégie sledujú zvýšenie účasti výskumu a vývoja vykonávaného hlavne malými a strednými na hospodárskom a spoločenskom rozvoji Európskej únie. Ku uskutočňovaniu týchto zámerov sú ustanovené aj právne akty Európskeho spoločenstva zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie upravujúce túto oblasť:

– Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Úradný vestník Európskej únie 2006/C 323/01), ktorý stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie v každom členskom štáte Európskej únie, ktoré sú východiskom pre stanovenie podmienok poskytnutia štátnej pomoci v príslušnom členskom štáte EÚ, 
– Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj, ktoré stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci na výskum a vývoj, ktoré sú povinné pre každý členský štát Európskej únie,
– Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), ktoré stanovuje podmienky, za ktorých nie je potrebné predkladať poskytnutie štátnej pomoci na výskum a vývoj na schválenie Európskej komisii.

Preto hlavným cieľom navrhovaného zákona je aj v Slovenskej republike stanoviť pravidlá a postupy pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi zo všetkých odvetví národného hospodárstva Slovenskej republiky tak, aby podnikatelia boli motivovaní vo väčšej miere zakladať svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja. „Stimulom“ sa označuje poskytnutie dvoch podporných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľom, a to dotácie zo štátneho rozpočtu a úľavy na dani z príjmu.

Navrhovaný zákon takto vytvorí priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na výskum a vývoj o finančné prostriedky, ktoré podnikatelia budú vynakladať z vlastných zdrojov pri spolufinancovaní získaných stimulov. Zároveň budú vytvorené podmienky aj pre zvýšenie zapájania sa mikropodnikateľov, malých, stredných a veľkých podnikateľov do výskumu a vývoja a do plnenia cieľov Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a cieľov Lisabonskej stratégie.