Dôvodová správa k zákonu č. 180/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

1. Súčasťou právnej konštrukcie pozemkového vlastníctva je verejná evidencia pozemkov a právnych vzťahov k nim. Táto evidencia má zásadný, často konštitutívny význam pre vznik a trvanie právnych vzťahov a v podstate i pre právnu existenciu pozemkov ako predmetu majetkových vzťahov. Za dobu od vzniku plného individuálneho pozemkového vlastníctva na území Slovenskej republiky prakticky nebola táto evidencia v úplnosti a komplexnosti uskutočnená, naopak, jej úplnosť a dokonalosť bola oslabovaná rôznymi historicky podmienenými rušivými vplyvmi, až sa napokon po určité obdobie prestala viesť celkom.

1. 1. Súčasný nástroj evidencie pozemkového vlastníctva - kataster nehnuteľností - prevzal 1. januárom 1993 operáty dovtedajšej evidencie nehnuteľností, v ktorých sa (v extraviláne asi na 90 %) evidovali nie pôvodné pozemky evidované v pozemkovom katastri alebo v pozemkovej knihe a ktoré boli a sú predmetom vlastníckeho práva (asi 12, 5 milióna). Rozdiely medzi stavom evidenčným a právnym sú prehĺbené aj ich rozdielom oproti stavu v prírode.

1. 2. Účinky neúplnej evidencie pozemkov sú znásobované neúplnosťou evidencie právnych vzťahov k ním a rozsiahlou nemožnosťou preukázať vlastnícke právo (tzv. nedoložené právne vzťahy). Rozsah nedoložených alebo obtiažne preukázateľných vlastníckych vzťahov sa rozšíril tým, že významné množstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov, najmä v užívaní štátu a družstevných organizácií, nebolo predovšetkým od päťdesiatych rokov predmetom dedičského konania a ak boli, často boli v dedičských rozhodnutiach nepresne alebo nedostatočne označené. V rozhodujúcej miere sú poľnohospodárske, menej lesné, pozemky užívané inými osobami ako vlastníkmi.

2. S ohľadom na tieto historicky založené poruchy v evidencii pozemkov i samotných právnych vzťahov, nemôže kataster uspokojivo plniť svoju informačnú funkciu pri právnom nakladaní s pozemkami, osobitne ktoré sú lokalizované v extraviláne. Vlastnícke vzťahy v extraviláne sú evidované len v rozsahu asi 5 % (v intraviláne je to necelých 70 %).

2. 1. S obnovou evidencie pôvodných pozemkov v kolektivizovanom extraviláne a právnych vzťahoch k nim začali orgány geodézie v roku 1991, a to postupne, počnúc prípadmi, keď došlo k zmene vlastníckeho práva alebo zmene pôvodného pozemku po 1. januári 1991. Hospodárske potreby nakladania s pozemkami enormne zvyšujú požiadavky na poskytovanie údajov z pozemkovej knihy ako archívneho dokumentu a neuspokojivé výsledky bežných postupov preukazovania vlastníctva si vynútili zavedenie určitých neštandardných postupov na tento účel.

2. 2. Štandardné a v zásade i neštandardné postupy konštruujú náhradné preukazovanie vlastníctva na návrhovej iniciatíve dotknutých osôb, čo plne zodpovedá súkromno-právnej povahe vlastníckeho práva. Tým zároveň ponechávajú bokom tú skupinu osôb, ktoré svoje nároky neuplatňujú, resp. pozemky, ohľadne ktorých nie sú nároky uplatňované. Pri rozdrobenosti pozemkového vlastníctva a rozsahu pasívnych vlastníkov sa táto pasivita významne dotýka vlastníkov ostatných pozemkov, vlastníkov ostatného poľnohospodárskeho majetku, terajších i potenciálnych podnikateľov v poľnohospodárstve a pod. Tento problém dostáva verejný aspekt, badateľný v postojoch dotknutých osôb.

Uvedený problém sa násobí obmedzenými kapacitami justície, notárov a štátnej správy, ktoré môžu tejto veci venovať. Určitý problém je aj použitie prísne formalizovaných postupov v súdnom konaní na veci často nesporné. Celkove sú tieto postupy náročné na čas a náklady. Nevyvážené sú postupy pri vydávaní notárskeho osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. a č. 323/1992 Zb.

Rozsah nezrovnalostí v evidencii pozemkového vlastníctva presahuje stav bežných rozdielov v tej miere, že nie sú zvládnuteľné štandardnými postupmi v rámci katastrálneho či súdneho konania alebo doterajších špeciálnych administratívnych konaní tak, aby znamenali v prijateľnom čase významný posun v celoštátnom meradle. Súbežné vykonávanie týchto procedúr vedie k neefektívnemu triešteniu síl príslušných orgánov, zaťažených navyše aj inými verejnosťou požadovanými naliehavými úlohami.

3. Konštrukcia katastra nehnuteľností ako univerzálneho evidenčného nástroja v zásade zodpovedá požiadavkám trhového hospodárstva. Aby však mohol plniť svoje funkcie ohľadne pozemkov, je potrebné dobudovať jeho údajovú základňu. V extraviláne ju treba prakticky nanovo založiť s využitím doterajších archívnych neaktualizovaných evidenčných diel, podľa ich stavu v jednotlivých skupinách katastrálnych území, a to aj s uplatnením náhradných postupov na preukazovanie pozemkového vlastníctva.

Účelom navrhovanej úpravy je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami.

S ohľadom na účel a dôvody konania sa bude začínať z úradnej iniciatívy, podľa rozpočtovo zabezpečeného harmonogramu.

Návrh pokiaľ možno zachováva jestvujúce inštitúty a dopĺňa ich len v nevyhnutnej miere, vrátane pôsobnosti orgánov štátnej správy.

4. Sústredenie dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim v katastrálnom území do jedného elaborátu vytvára vhodnú možnosť na ich zúžitkovanie a na odbúranie značnej časti tzv. nedoložených právnych vzťahov úradným potvrdením nesporných prípadov. V značnej časti ide o historicky podmienené skutočnosti, kedy prevod, resp. samotné vlastníctvo je medzi stranami, resp. vôbec v miestnych pomeroch nepochybné, ale nemožno ho doložiť spôsobilou listinou, napr. pre nedodržanie predpísaných úradných procedúr, pre zmeny v predpisoch o vydržaní, pre spôsob dedičského konania, poškodenie alebo stratu operátu evidencie, nedostatky v úradnom konaní a pod. Odhaduje sa, že tzv. nedoložené vzťahy sa v priemere týkajú 20 až 45 % pozemkov v katastrálnom území.

5. Popri neporiadkoch v evidencii pozemkového vlastníctva je kardinálnym problémom jeho extrémna rozdrobenosť, či už ide o veľkosť pozemku, rozsah spoluvlastníckych práv k tomu istému pozemku, rozptyl pozemku toho istého vlastníka v prírode a pod. V jednotlivých prípadoch je predmetom vlastníctva (spoluvlastníctva pri reálnom rozdelení) nepatrná výmera plochy i hodnota (často menej ako 1 MC ), nie je zriedkavé, že spoluvlastnícky podiel je technicky len obtiažne vyčísliteľný. Priemerná výmera pozemku v extraviláne je 0, 45 ha s priemerným počtom 12-15 spoluvlastníkov. Dôvody tohto javu sú historické (napr. už k začiatku 20. storočia hospodáril v porovnateľnej veľkostnej skupine roľník na území dnešnej SR na dvojnásobnom počte pozemkov ako roľník na území terajšej ČR). Majú povahu hospodársku i právnu, napr. v dedičskom práve, ktoré sa následne premietlo aj do reštitúcií. Zastavenie tohto pokračujúceho trendu a ...