Sudcovská a zákonná koncentrácia v praxi

Od počiatku účinnosti Civilného sporového poriadku už uplynula pomerne dlhá doba. Bola však dostatočná na to, aby sa slovenským súdom podarilo vyrovnať s novými pravidlami koncentrácie konania? Postupne zverejňované súdne rozhodnutia signalizujú, že niektoré ustanovenia o koncentrácii v praxi problém nepredstavujú; ich výklad je naprieč jednotlivými súdmi v podstate jednotný. Nájdu sa však aj normy, ktoré rôzne krajské súdy aplikujú rozdielne. Trend vývoja rozhodovacej činnosti je do veľkej miery možné predvídať vďaka rozhodnutiam Najvyššieho či Ústavného súdu SR. Hoci sa k interpretácii niektorých noriem pre krátkosť času ešte nestihli vyjadriť, v určitých otázkach na ich názor môžeme aspoň usudzovať z rozhodnutí, v ktorých sa vyslovili k súvisiacim záležitostiam.

Článok podrobne analyzuje problematiku sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania, a to najmä s dôrazom na zmapovanie aktuálnej rozhodovacej činnosti slovenských súdov. Pri použití záverov prijatých judikatúrou sa snaží pre potreby advokátskej a súdnej praxe zrozumiteľne zhrnúť, v ktorých konkrétnych okamihoch súdy konanie spravidla koncentrujú. Poukazuje aj na to, že vo vzťahu k rôznym prostriedkom procesného útoku a obrany sa môžu okamihy koncentrácie líšiť. V neposlednom rade sa zamýšľa nad tým, do akej miery a akým spôsobom sa možno proti nesprávnemu uplatňovaniu koncentrácie brániť.

Sudcovská koncentrácia konania

Inštitút sudcovskej koncentrácie konania upravený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej len „CSP“) kladie na sudcov pomerne vysoké nároky. Napriek tomu, že generálna klauzula pre jej uplatňovanie je zakotvená v ustanovení § 153 ods. 1 a ods. 2 CSP, procesný kódex obsahuje na ďalších miestach viacero ustanovení, ktoré súdom ponúkajú návod, kedy môžu k sudcovskej koncentrácii pristúpiť.