Podnikanie v cestnej nákladnej doprave

Problematika podnikania vodiča cestnej nákladnej dopravy nie je v právnom poriadku SR upravená jedným právnym predpisom. V tomto článku si priblížime, aké má dopravca možnosti foriem podnikania a o aké právne predpisy sa musí oprieť.

V praxi je nutné rozlíšiť, či ide o dopravcu (vodiča):

- ako SZČO, ktorý je zároveň podnikateľom v cestnej doprave alebo

- podniká formou právnickej osoby, alebo

- či vodič vykonáva činnosť vodiča ako zamestnanec,

či vykonáva

- medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu alebo

- vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu.

Prevádzkovanie cestnej dopravy upravuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších právnych predpisov, ktorý s účinnosťou od 1.4.2019 v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pojem prevádzkovanie cestnej dopravy ako „podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené.“

Nosný problém v tejto oblasti je výška odmeny dopravcu za vykonanú prácu. Z tohto hľadiska sa odvíja aj forma, ktorú si dopravca pri svojom podnikaní alebo pôsobení zvolí. Výrazný rozdiel je najmä medzi vodičmi, ktorí vykonávajú prácu ako živnostník alebo SZČO, kde ich odmena je podstatne vyššia ako pri vodičoch pracujúcich na pracovnú zmluvu.

Právny problém: V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy sa závislá práca, najmä pracovný pomer, nahrádza prácou na živnosť. Práca zamestnanca nazývaná aj závislá práca môže byť v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník prác vykonávaná len v pracovnom pomere. Zákonník práce výslovne zakazuje, aby sa závislá práca nahrádzala akýmkoľvek zmluvným obchodno-právnym či občiansko-právnym vzťahom. Ide o protiprávnu činnosť a v prípade dokázania hrozí zamestnávateľovi aj živnostníkovi pokuta a ďalšie sankcie. Závislá práca sa prácou na živnosť často nahrádza z dôvodu šetrenia na odvodoch zamestnávateľa, keďže pre zamestnávateľa je zamestnanec stále nákladnejším spôsobom zabezpečenia práce v porovnaní s tým, ak mu prácu dodá ako službu živnostník alebo SZČO. Za určitých okolností je však situácia výhodnejšia pre obidve strany, teda pre „zamestnávateľa“ aj „živnostníka“, avšak právne predpisy takúto spoluprácu (spoluprácu obsahujúcu znaky závislej práce) zakazujú.

Tento právny problém si bližšie ešte rozoberieme nižšie v texte, pretože v tejto oblasti je veľký rozdiel, či dopravca podniká ako SZČO s licenciou alebo živnostník.

Výška odmeny za vykonanú prácu zostala stále dosť rozdielna, napriek tomu, že ide výlučne len o vodičov pracujúcich na pracovnú zmluvu. Pri prieskume medzi vodičmi v roku 2020 až 30% podiel vodičov získava odmenu za vykonanú prácu v rozmedzí od 696 eur do 700 eur v hrubom, priemerná hrubá mesačná odmena pri vodičoch pracujúcich na pracovnú zmluvu je 1 300 eur a najvyššia hrubá odmena bola uvedená v dvoch prípadoch vo výške 1 500 eur, čo predstavovalo 20% zo všetkých opýtaných. Z tohto výskumu vyplynulo, že pri výške ceny práce nie vždy musí byť problém forma, ktorou vodič nakoniec vykonáva danú činnosť, ale obratnosť zamestnávateľa, či vie zohnať kvalitnú a dobre ohodnotenú prácu pre svojich zamestnancov. Týmto výskumom som chcela zistiť, že akú má pre nich výhodu práca na pracovnú zmluvu. Polovica zamestnancov v tom nevidela žiadnu výhodu. Jedna štvrtina v tom videla nutnosť byť v pracovnom pomere, pretože práca na živnosť je už explicitne zo zákona zakázaná. Posledná štvrtina v pracovnom pomere vidí výhodu mať istotu a v tom, že všetky poplatky platí zamestnávateľ.

Nová právna úprava: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2020/1055 z 15. júla 2020 prinieslo zmeny nariadení (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2012, ktoré bolo nutné aplikovať do právneho systému SR. Zásadná zmena je, že dopravca má povinnosť mať licenciu Spoločenstva pre vozidlá aj nad 2,5t do 3,5 t v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Vo vnútroštátnej cestnej doprave zostáva aktuálne v právnom poriadku SR stále podnikanie pod voľnou živnosťou s názvom Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla.

Dopravcovia, ktorí prevádzkujú medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu do 3,5t, sú povinní si od 21.2.2022 na túto činnosť vybaviť licenciu Spoločenstva (tzv. eurolicencia).

Aj keď sú nariadenia EÚ pravidelne novelizované a prispôsobujú sa realite na trhu, v niektorých krajinách dostatočne nechránia trh pred konkurenciou zo strednej a východnej Európy. Z tohto dôvodu krajiny zavádzajú vlastné riešenia.

Veľmi dôležitou otázkou sú problémy zamestnanosti a sociálne otázky dopravnej politiky v EÚ. Rozdiely existujú v sociálnej oblasti vodičov, kde v západnej časti EÚ je profesia vodiča v mzdách výrazne vyššia ako v strednej a východnej časti EÚ. Jednotlivé štáty vyvíjajú národnými predpismi tlak na zvyšovanie miezd v medzinárodnej cestnej doprave, aby znížili konkurenčný tlak na nižšie ceny dopravcov nachádzajúcich sa v strednej a východnej časti Európskej únie. Tieto problémy, ktoré sa vyskytujú na trhu cestnej nákladnej dopravy, sú spôsobené predovšetkým nekonzistentným mzdovým zaťažením a rozdielnou úrovňou priemerných miezd v členských štátoch EÚ.

Právne formy podnikania v cestnej doprave a ich podmienky

Ako je na úvod uvedené, prevádzkovanie cestnej dopravy v našom právnom poriadku upravuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších právnych predpisov, ktorý s účinnosťou od 1.4.2019 v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pojem prevádzkovanie cestnej dopravy ako „podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené.“

Pojem dopravné služby je preto potrebné chápať v súvislosti s tým, či ide o osobnú cestnú dopravu alebo nákladnú cestnú dopravu.

V prípade podnikania v nákladnej cestnej doprave sa dopravnými službami označujú najmä preprava tovaru, živých zvierat a tým súvisiace služby. Prevádzkovateľa v cestnej doprave nazývame dopravca. Na to, aby sa právnická alebo fyzická osoba mohla stať dopravcom, musí splniť viacero podmienok. Tá hlavná podmienka je, že musí získať povolenie prevádzkovateľa cestnej dopravy.

Jedinou správnou zákonnou možnosťou je teda prevádzkovanie na základe zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov:

- medzinárodnej prepravy tovaru vozidlom s celkovou hmotnosťou vrátane prívesu od 2,5 t,

- vnútroštátnej prepravy tovaru vozidlom s celkovou hmotnosťou vrátane prívesu od 3,5 t.

Poznámka: Vnútroštátna preprava tovaru do 3,5 ton môže byť naďalej vykonávaná podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) pod voľnou živnosťou Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla.

Dopravca (vodič) si vyberá formu:

- ako SZČO, ktorá je zároveň podnikateľom v cestnej doprave alebo

- podniká formou právnickej osoby, alebo

- či vodič vykonáva činnosť vodiča ako zamestnanec zamestnávateľa (dopravcu).

Aktuálne okresné úrady (v sídle kraja), odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií na základe žiadosti o povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa vydávajú tieto typy povolení v nákladnej cestnej doprave:

- prevádzkovateľ nákladnej cestnej dopravy nad 3,5 t,

- prevádzkovateľ nákladnej cestnej dopravy do 3,5 t.

Forma vykonávania práce pre dopravcu SZČO alebo pre spoločnosť závisí hlavne od druhu vykonávanej práce.

Podnikateľ v oblasti dopravy môže využiť ktorúkoľvek z právnych foriem, ktoré ponúka slovenská legislatíva. Najčastejšie sa rozhoduje medzi podnikaním formou SZČO alebo spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podmienky vydania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy sa riadia zákonom č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.

Právny rámec vodiča dopravcu ako samostatne zárobkovej činnej osoby

Jedným zo spôsobov, akým môže dopravca vykonávať svoju činnosť dopravcu, je forma SZČO, teda fyzická osoba – podnikateľ. Vodič ako samostatne zárobkovo činná osoba je vodič, ktorý je zároveň podnikateľom v cestnej doprave, čiže povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (resp. licencia Spoločenstva), podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, je na jeho meno a on je zároveň dopravcom.

Je nutné brať do úvahy fakt, že podnikateľ môže fakturovať len to, čo je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu je získanie povolenia a licencií Spoločenstva nevyhnutnou podmienkou na začatie podnikania v doprave. V prípade, ak podnikateľ začne prevádzkovať dopravné služby bez príslušného povolenia, dopúšťa sa priestupku, v určitých prípadoch dokonca trestného činu.

Pri prevádzkovaní dopravnej činnosti platilo pravidlo, že podnikateľ aj ako SZČO podnikajúci v cestnej nákladnej doprave musel byť zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Dňa 22.10.2019 NR SR schválila návrh zákona č. 390/2019 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Išlo o novelu Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1.10.2020, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do viacerých sfér v oblasti obchodného práva. Táto novela okrem iného zaviedla aj to, že s účinnosťou od 1.10.2020 sa do obchodného registra už nezapisujú žiadne fyzické osoby.

Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov v znení platnom do 30. 9. 2020 totiž upravoval v § 5 ods. 3 povinnosť prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo ods. 2 zapísať sa do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti povolenia alebo licencie Spoločenstva. Následne mal vymazať z obchodného registra registrový súd v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 768s ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka vybrané zapísané osoby, medzi ktorými sú aj osoby, ktoré sa podľa predpisov účinných od 1. októbra 2020 do obchodného registra nezapisujú.

Podrobnejšie definovanie SZČO v cestnej doprave upravuje § 10 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave. Tieto ustanovenia o mobilných zamestnancoch v cestnej doprave sa vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činných vodičov. Samostatne zárobkovo činný vodič na účely tohto zákona je osoba, ktorej hlavnou činnosťou na základe povolenia na vykonávanie cestnej dopravy je preprava osôb alebo tovaru na cestách zmluvne uskutočňovaná pre iného v nájme alebo za úhradu a ktorá:

- má právo pracovať pre seba a nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou ani iným druhom závislého pracovného vzťahu,

- môže voľne organizovať rozhodujúce pracovné činnosti a jej príjem závisí priamo od vyprodukovaného zisku a

- môže slobodne, individuálne alebo v spolupráci s inými samostatne zárobkovo činnými vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.

Právny rámec vodiča dopravcu ako právnickej osoby

Pri prevádzkovaní dopravnej spoločnosti už neplatí pravidlo, že každý podnikateľ – dopravca musí byť zapísaný v príslušnom Obchodnom registri Slovenskej republiky. Platí to len pri právnických osobách, pri SZČO už nie.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka podnikateľom, ktorý by mohol pôsobiť (aj v cestnej doprave), je podľa tohto zákona:

- osoba zapísaná v obchodnom registri,

- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (táto možnosť je pre vnútroštátnu dopravu možná len do 3,5 t a pre medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu právne nepoužiteľná),

- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (tu patrí aj oblasť cestnej dopravy podľa zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave).

Dopravca má možnosť vybrať si právnu formu právnickej osoby.

Typy obchodných spoločností:

- osobné spoločnosti – osobná účasť spoločníkov na vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale nie kapitálové vklady (verejná obchodná spoločnosť – v.o.s.),

- kapitálové spoločnosti – spoločníci vložia určitý kapitálový vklad do podnikania, ale na obchodné vedenie spoločnosti môžu splnomocniť úplne iné osoby (spoločnosť s ručením obmedzeným – s.r.o., akciová spoločnosť – a.s., jednoduchá spoločnosť na akcie – j.s.a.),

- zmiešané spoločnosti – u nás komanditná spoločnosť (má dva typy spoločníkov – postavenie ako vo v.o.s. a ako v s.r.o.).

Stručne si priblížime iba spoločnosť s ručením obmedzeným. Je to spoločnosť, ktorá je v cestnej nákladnej doprave najrozšírenejšia a najvhodnejšia. Je to tým, že podnikanie v doprave je čiastočne rizikové a v prípade nehody alebo porušenia povinností spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov svojím majetkom s.r.o. Pri porovnaní so živnosťou alebo SZČO, kde za porušenie povinností podnikateľ ako fyzická osoba ručí celým svojím majetkom, je s.r.o. vo výhode.

Pri výbere právnej formy je potrebné okrem bežných faktorov, ktoré platia pre tieto právne formy bez ohľadu na predmet podnikania, zohľadňovať jedno špecifikum nákladnej dopravy. Pri prevádzkovaní dopravnej spoločnosti sa často prepravujú tovary vysokej hodnoty, s čím sú spojené nezanedbateľné riziká. Obmedzené ručenie v s.r.o. je preto najväčšou výhodou. S.r.o. môže založiť jedna osoba, ktorá však nemôže byť jediným zakladateľom vo viac ako troch spoločnostiach. Obchodným vedením môžu spoločníci poveriť úplne iné osoby – konateľov. Ak by teda spoločník spĺňal všetky zákonné podmienky vedúceho dopravy a spoločnosť všetky podmienky dopravnej spoločnosti, môže si táto osoba založiť s.r.o. s jedným spoločníkom, ktorý je zároveň aj konateľom a aj vedúcim dopravy.

Právny rámec vodiča zamestnanca

Všetky právne formy zvolené pre cestnú nákladnú dopravu môžu uzatvárať pracovný pomer, teda zamestnávať zamestnancov pre potreby výkonu činnosti dopravcu. Právny rámec zamestnanca, teda aj vodiča zamestnanca je upravený a sa riadi v slovenskom právnom poriadku 2 predpismi:

- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje všeobecne všetky pracovno-právne vzťahy,

- zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Zároveň je potrebné uviesť, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.

Zákonník práce v § 96 rieši osobitne aj nároky v prípade pracovnej pohotovosti, ktorá môže byť buď na pracovisku zamestnanca, alebo mimo pracoviska. Keďže však ide o vodičov nákladnej dopravy, ich nároky počas pracovnej pohotovosti upravuje § 4 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave.

Zákonom č. 177/2018 Z. z. bola prijatá novela zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, účinná od 1.1.2019. Touto novelou bola stanovená nová povinnosť Inšpektorátom práce. V § 37 ods. 3 sa vložilo písmeno h), ktoré znie: Inšpektorát práce uloží dopravnému podniku pokutu od 1 659 eur do 16 596 eur, ak „h) neuzatvoril s vodičom, ktorý vykonáva pre neho dopravné činnosti v cestnej doprave, pracovný pomer, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča“.

Všeobecne platí, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. V danom prípade môže ísť aj o porušovanie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý definuje nelegálne zamestnávanie. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.

UPOZORNENIE: Z vyššie uvedených právnych predpisov je zrejmé, že ak má dopravca vodiča zamestnanca, má aj povinnosť mať uzatvorenú pracovnú zmluvu. Inak sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania.

Dopravca ako zamestnávateľ je povinný predložiť kontrolnému orgánu všetky doklady týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu zamestnanej osoby – t. j. pracovnú zmluvu a pod. Na to, aby kontrolný orgán vykonal preverenie stavu, sa nevyžaduje súhlas osoby, ktorej sa kontrola dotýka.

Voľná živnosť v cestnej nákladnej doprave kontra závislá práca

Príloha zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) uvádza 2 voľné živnosti týkajúce sa dopravy.

Voľná živnosť – Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla

V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy vodiči vykonávajú činnosť vodičov v osobnej a nákladnej cestnej doprave na základe voľnej živnosti:

- Poskytovanie služieb osobného charakteru s rozsahom oprávnenia zahrnujúcim poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla.

Uvedenú živnosť je možné použiť na činnosti spočívajúce v poskytovaní osobnej služby majúcej charakter obsluhy (vedenia) cudzieho motorového vozidla a nie na činnosť spočívajúcu v preprave osôb, zvierat, vecí alebo zásielok dopravcom na základe zmluvy o preprave podľa vypracovaného prepravného poriadku a tarify alebo podľa dohodnutej trasy.

Pri podnikaní na voľnú živnosť „Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla“ však živnostenské oprávnenie bolo vydané ale následne nebolo správne v praxi cestnej dopravy aplikované.

UPOZORNENIE: V zmysle vyššie uvedeného samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá disponuje živnostenským oprávnením „Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla“, nemôže na základe tohto oprávnenia vykonávať činnosť:

- vodiča nákladného vozidla nad 2,5 t pre dopravnú spoločnosť, ktorá vykonáva medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu a ani

- vodiča nákladného vozidla nad 2,5 t pre dopravnú spoločnosť, ktorá vykonáva vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu,

tzn. činnosť spočívajúcu v preprave osôb, zvierat, vecí alebo zásielok dopravcom.

V zmysle vyššie uvedeného samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá disponuje živnostenským oprávnením „Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla“, môže na základe tohto oprávnenia vykonávať iba činnosť:

- spočívajúcu v poskytovaní osobnej služby majúcej charakter obsluhy (vedenia) cudzieho motorového vozidla.

Voľná živnosť – Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla

Dopravcovia môžu vykonávať vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu vykonávanú vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t na základe voľnej živnosti Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Nad 3,5 si musia vybaviť povolenie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

Závislá práca

Práca zamestnanca (závislá práca) môže byť v zmysle Zákonníka práce vykonávaná len v pracovnom pomere. Zákonník práce výslovne zakazuje, aby sa závislá práca nahrádzala akýmkoľvek zmluvným obchodno-právnym či občiansko-právnym vzťahom.

Činnosť vodiča môže spĺňať znaky závislej práce podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Vodiči týmto spôsobom menia svoj pracovno-právny status na obchodný vzťah, napriek tomu, že tieto fyzické osoby (vodiči) vykonávajú tú istú prácu ako vodiči – zamestnanci. V mnohých prípadoch sa takýmto spôsobom vodiči (zamestnanci) formálne zmenia na podnikateľov (samostatne zárobkovo činných vodičov), a to aj napriek skutočnosti, že nedošlo k naplneniu základných charakteristík podnikania.

RIEŠENIE: Títo vodiči si budú musieť vybaviť povolenie na dopravu, ktoré bude vydané konkrétne na ich meno. Tým sa stanú sami dopravcami.

Jedným z dôvodov takého riešenia medzi dopravcami je veľmi nízka administratívna záťaž. K vybaveniu voľnej živnosti totižto nie je nutné žiadne špecifické vzdelanie, len splnenie všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti, ktoré musí spĺňať každý, kto chce získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti sú:

- dosiahnutie veku 18 rokov,

- spôsobilosť na právne úkony,

- bezúhonnosť.

Ak by sme chceli porovnať živnosť a podnikanie ako s.r.o., čo sa týka podnikania, tak pri živnosti je to určite rýchlejší začiatok podnikania, možnosť výberu uplatňovania výdavkov, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia, uplatňovanie paušálnych výdavkov. Za nevýhodu sa dá považovať ručenie celým svojím majetkom.

Autor: JUDr. Zuzana Otáhalová, PhD.