Nový zákon o ochrane spotrebiteľa – prehľad najdôležitejších zmien

Zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) ruší a nahrádza doterajšie predpisy upravujúce oblasť ochrany spotrebiteľa. Ruší sa najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľaZákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) a zákon č. 102/2014 Z. z.Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravoval predaj tovaru a poskytovanie služieb na diaľku a mimo prevádzkových priestorov. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nový zákon o ochrane spotrebiteľa neobsahuje právnu úpravu bezpečnosti výrobkov, ktorá sa vyčlenila do osobitného zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkovZákon č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Okrem významnej novelizácie zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zákon o ochrane spotrebiteľa novelizuje dvadsaťdva ďalších právnych predpisov. V niektorých prípadoch ide o úpravu terminológie či zmenu sankčných a dohľadových ustanovení, do viacerých právnych predpisov z oblasti finančných služieb sa tiež dopĺňa právna úprava vybavovania reklamácií, resp. sťažností spotrebiteľov. Významnejšie zmeny boli uskutočnené v zákone o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľaZákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone o dohľade nad finančným trhomZákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone o energetikeZákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporovZákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zmena terminológie a nové vymedzenie kľúčových pojmov

Zákon o ochrane spotrebiteľa zjednocuje používanú terminológiu, keď namiesto duality pojmov dodávateľ podľa Občianskeho zákonníka a predávajúci podľa zákona č. 250/2007 Z. z. zavádza jednotný pojem obchodník, ktorý vychádza z terminológie nových právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa. V rámci ustanovení o spotrebiteľskej kúpnej zmluve obsiahnutých v Občianskom zákonníku je obchodník naďalej označený ako predávajúci a spotrebiteľ ako kupujúci, zachováva sa teda tradičné označenie zmluvných strán v súkromnoprávnom kódexe.

Novým je aj pojem tovar, ktorý pre oblasť ochrany spotrebiteľa nahrádza doteraz používaný pojem výrobok. Pojem tovar je definovaný ako akákoľvek hmotná hnuteľná vec; tovarom je aj elektrina, voda alebo plyn, ktoré sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a hmotný nosič, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu, najmä CD, DVD, USB kľúč a pamäťová karta. Aj v tomto prípade terminológia, ako aj definícia tohto pojmu vychádza z legislatívy EÚ.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019) V prípade elektriny, vody alebo plynu, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, ale sú dodávané na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke plynu alebo zmluvy o dodávke vody, nejde o tovar. Sú však zahrnuté v definícii pojmu produkt, a preto sa na ne budú vzťahovať všetky ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa z vecného hľadiska vzťahujú na produkty, okrem zákonom stanovených výnimiek. Medzi produkty zákon o ochrane spotrebiteľa ďalej zaraďuje tovar, službu vrátane digitálnej služby, digitálny obsah, nehnuteľnosť, teplo, práva a záväzky.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v rámci ustanovení o spotrebiteľskej kúpnej zmluve je používaný termín vec, čím sa zachováva terminológia používaná v Občianskom zákonníku. Na účely všeobecnej bezpečnosti sa v zákone o všeobecnej bezpečnosti výrobkov používa pojem výrobok.

Zákon o ochrane spotrebiteľa takisto nahradil doteraz používaný termín elektronický obsah novým pojmom digitálny obsah. Tento pojem vychádza zo smernice (EÚ) 2019/770Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019) a vo vnútroštátnom práve je definovaný v novom čl. 119a Občianskeho zákonníka spolu s ďalšími súvisiacimi pojmami digitálna služba, digitálne plnenie a vec s digitálnymi prvkami. Pojem trvanlivý nosič sa nahrádza pojmom trvanlivé médium bez obsahovej zmeny tohto pojmu. Namiesto pojmu združenie zákon o ochrane spotrebiteľa právnickú osobu založenú alebo zriadenú na účely ochrany spotrebiteľa označuje ako spotrebiteľská organizácia.

Nové vymedzenie pojmov obchodník a spotrebiteľ

Zákon o ochrane spotrebiteľa neobsahuje definície pojmov obchodník a spotrebiteľ, prostredníctvom svojho § 1 ods. 1 odkazuje na ich vymedzenie v § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa tak na účely zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka budú uplatňovať rovnaké definície zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy s rovnakými definičnými znakmi.

Autor: JUDr. Zuzana Kvetková