Nevyžiadaná komunikácia

Téma nevyžiadanej komunikácie je s GDPR veľmi úzko prepojená. Je to z toho dôvodu, že ak chce prevádzkovateľ odosielať správy, ktorých obsahom je priamy marketing, musí mať najprv vyriešenú otázku oprávnenosti spracovania kontaktov na dotknutú osobu. Toto upravuje GDPR. Pre spracovanie kontaktného údaja (v kontexte nevyžiadanej komunikácie e-mail, telefón) rovnako ako pre iné kategórie osobných údajov sa vyžaduje účel (v tomto kontexte zrejme priamy marketing) a právny základ (v tomto kontexte najskôr súhlas a/alebo oprávnený záujem).

Samotnú nevyžiadanú komunikáciu následne upravuje v rámci európskej legislatívy ePrivacy smernicahttps://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=celex:32002L0058 . Keďže ide o smernicu, táto je implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom o elektronických komunikáciáchZákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení (ďalej budeme používať len skratku zákon).

Ak teda má prevádzkovateľ záujem odosielať marketingovú komunikáciu, musí sa zaoberať oboma právnymi predpismi.

Na Slovensku je vecne príslušný na vykonanie kontroly v tejto veci Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Ak sa na Úrad pre ochranu osobných údajov obráti dotknutá osoba, že jej bola doručená marketingová správa, na doručenie takej správy nedala súhlas a ev. sa z odberu takého druhu správ nedá odhlásiť, tento podnet najskôr Úrad na ochranu osobných údajov odstúpi Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Nevyžiadaná pošta

Už z názvu typu zásielky je zrejmé, že je to pošta, ktorá adresáta obťažuje, zasahuje mu do súkromia. T.j. o taký typ komunikácie od prevádzkovateľa príjemca pošty nestál (nemá o ňu záujem).

Podľa zákona sa však myslí len pošta elektronická (t.j. nie odosielaná ako listová zásielka poštou. Tu na odosielanie bežnej pošty, ktorá má charakter marketingovej správy, napríklad letáky, sa vzťahuje GDPR a spracovanie adresy na doručovanie na tento účel.).

Je ňou textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa, ktorá sa zasiela prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým si ju príjemca vyzdvihne.

Verejnou sieťou sa v zmysle zákona myslí sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete.

Pôjde teda o telefonát, telefonát z automatu (bez ľudského zásahu), telefax, e-mail, SMS a MMS.

Priamy marketing verzus iné správy (napr. servisné)

Tento pojem je pre danú problematiku kľúčový. Definuje ho priamo zákon ako akúkoľvek formu prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslanú alebo prezentovanú prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom.

Toto je práve tá definícia, ktorá oddeľuje nevyžiadanú komunikáciu od iného typu správ, napr. tzv. servisných, teda od správ, ktoré je prevádzkovateľ oprávnený, ale často aj povinný posielať, aby informoval dotknuté osoby v rámci svojej činnosti. Nevyžiadanou poštou preto nie sú informácie o zatvorenej pobočke, o plnení zákonných alebo zmluvných povinností zo strany dotknutej osoby (napr. v prípade bánk, poisťovní, e-shopov pri spracovaní objednávky). Tieto servisné správy sa obvykle odosielajú na základe plnenia zákonnej povinnosti, plnenia zmluvy alebo oprávneného záujmu. Z ich odberu by sa z ich podstaty nemalo dať odhlásiť, a teda nemusia obsahovať tzv. unsubscribe link (link na možnosť odhlásiť sa z odberu).

Priamym marketingom je najčastejšie doručovanie newsletterov, informácií o produktoch (bežná reklama), informácie o benefitoch prevádzkovateľov, ponuka služieb a pod. Často sa sem radí aj vianočné prianie a akákoľvek kombinácia so servisnou správou, ktorá obsahuje aj marketingovú správu (reklamu).

Ustanovenie § 116 ods. 3 zákona

Ako sme uviedli vyššie, nevyžiadaná komunikácia je niečo, čo zasahuje do súkromia a obťažuje príjemcu správy. Je to dané tým, že takáto pošta zahlcuje schránku aj pozornosť dotknutých osôb. Súčasne sú tieto typy správ často phishingom a tak v záplave správ nemusíme podvod odhaliť a neuvážene klikneme na nebezpečný mail.

Z toho dôvodu zákon predpokladá, že dostať marketingovú správu bez nášho vopred udeleného súhlasu je a priori vylúčené§ 116 ods. 3 – Na účely priameho marketingu je dovolené používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty, služby SMS a služby MMS voči účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim preukázateľným súhlasom získaným pred kontaktovaním účastníka alebo užívateľa..

Týmto ustanovením sa tak v podstate do zákona dostáva aj opozitum, t.j. „vyžiadaná“ pošta.

Zákon plne ponecháva na zváženie dotknutej osoby či vôbec a od ktorého z prevádzkovateľov bude chcieť marketingovú komunikáciu dostávať. Sama sa teda buď prihlási na odber tohto typu správ, alebo iným spôsobom udelí súhlas na jej doručovanie.

Náležitosti súhlasu a povinnosti prevádzkovateľa

Podľa zákona by súhlas so zasielaním marketingovej komunikácie mal mať náležitosti presne podľa GDPRRecitál 32 GDPR – Súhlas by sa mal poskytnúť jasným prejavom vôle, ktorý je slobodným, konkrétnym, informovaným a jednoznačným vyjadrením súhlasu dotknutej osoby so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a to napríklad písomným vyhlásením vrátane vyhlásenia prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo ústnym vyhlásením. Mohlo by to zahŕňať označenie políčka pri návšteve internetového webového sídla, zvolenie technických nastavení služieb informačnej spoločnosti alebo akékoľvek iné vyhlásenie či úkon, ktorý v tomto kontexte jasne znamená, že dotknutá osoba súhlasí s navrhovaným spracúvaním jej osobných údajov. Mlčanie, vopred označené políčka alebo nečinnosť by sa preto nemali pokladať za súhlas. Súhlas by sa mal vzťahovať na všetky spracovateľské činnosti vykonávané na ten istý účel alebo účely. Ak sa spracúvanie vykonáva na viaceré účely, súhlas by sa mal udeliť na všetky tieto účely. Ak má dotknutá osoba poskytnúť súhlas na základe požiadavky elektronickými prostriedkami, požiadavka musí byť jasná a stručná a nemala by pôsobiť zbytočne rušivo na používanie služby, pre ktorú sa poskytuje.. Súhlas by mal jasne popisovať, kto ho dáva, komu ho dáva, na aký účel spracovania osobných údajov, mali by byť z neho zrejmé kategórie spracúvaných osobných údajov, lehota spracovania. Znenie súhlasu musí obsahovať možnosť kedykoľvek ho odvolať (pričom jeho odvolanie nemá vplyv na zákonnosť spracúvania osobných údajov pred jeho odvolaním) a uvádzať informačnú povinnosť pre dotknutú osobu aspoň odkazom na webové sídlo prevádzkovateľa.

Podľa zákona je prevádzkovateľ povinný...

Autor: JUDr. Paula Babicová