Komentár k zákonu o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

K § 1 ods. 1

Zákon č. 54/2019 Z. z. je relatívne novým právnym predpisom, ktorý s účinnosťou k 1. 3. 2019 zrušil a nahradil dovtedy platný zákon č. 307/2014 Z. z. upravujúci základný rámec ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej aj ako „whistleblower“ alebo „oznamovateľ“) v Slovenskej republike. Zakotvením právnej úpravy ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa Slovenská republika zaradila medzi desiatku členských štátov EÚ majúcich vo svojich právnych poriadkoch súborné právne predpisy upravujúce ochranu whistleblowerov, túto skutočnosť konštatovala Európska komisia v dokumente: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Lepšia ochrana oznamovateľov na úrovni EÚ (ďalej ako „Oznámenie Komisie“, dostupné na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52018DC0214). Absencia pravidiel ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ viedla, aj v nadväznosti na Oznámenie Komisie, k prijatiu Smernice č. 2019/1937 upravujúcej minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich porušenia práva EÚ vo vymedzených oblastiach (čl. 2 ods. 1 Smernice č. 2019/1937). Z čl. 26 ods. 1 Smernice č. 2019/1937 vyplýva, že táto mala byť transponovaná do právnych poriadkov členských štátov do 17. 12. 2021. Členské štáty EÚ tak „dostali“ viac ako 2 roky (Smernica č. 2019/1937 nadobudla účinnosť 16. 12. 2019) na riadnu transpozíciu Smernice č. 2019/1937 do svojich právnych poriadkov. Slovenská republika túto lehotu nestihla. V legislatívnom konaní je novela zákona č. 54/2019 Z. z. s navrhovanou účinnosťou k 1. 5. 2022, ktorej cieľom je práve transpozícia Smernice č. 2019/1937. Aj vzhľadom na veľký objem pripomienok k návrhu novely zákona č. 54/2019 Z. z. bude zaujímavé sledovať, k akému dátumu dôjde k transpozícii Smernice č. 2019/1937 do slovenského právneho poriadku.

Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 54/2019 Z. z. (dostupné na internete: https://www.epi.sk/dovodova-sprava/dovodova-sprava-k-zakonu-c-54-2019-z--z.htm), cieľom prijatia novej právnej úpravy bolo prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti o.i. zriadením Úradu na ochranu oznamovateľov, priznaním postavenia subjektu trestného konania, rozšírením definície závažnej protispoločenskej činnosti, modifikáciou definície oznámenia, precizovaním úpravy poskytnutej ochrany a i. Uvedené sa premietlo do ust. § 1 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. vymedzujúceho predmet zákona č. 54/2019 Z. z. Zákon č. 54/2019 Z. z. upravuje tri oblasti definujúce rámec ochrany oznamovateľov v Slovenskej republike:

a) podmienky, za akých je oznamovateľovi protispoločenskej činnosti priznaná ochrana v pracovnoprávnom vzťahu. Na účely zákona č. 54/2019 Z. z. sa pod pojmom pracovnoprávny vzťah rozumie pracovný pomer, obdobný pracovný vzťah, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer [bližšie pozri komentár k ust. § 2 písm. e) zákona č. 54/2019 Z. z.];

Aby sa osoba považovala za oznamovateľa podľa zákona č. 54/2019 Z. z., predmetom jej oznámenia musí byť nahlásenie protispoločenskej činnosti. Legislatívnou skratkou „protispoločenská činnosť“ je súhrnne pomenovaná kriminalita a iná protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 583/2008 Z. z.

Kriminalita je v zmysle ust. § 3 písm. b) zákona č. 583/2008 Z. z. vymedzená ako konanie, ktoré je trestným činom, t. j. každé konanie, ktoré napĺňa znaky skutkových podstát trestných činov postihnuteľné ustanoveniami zákona č. 300/2005 Z. z.

Iná protispoločenská činnosť definovaná v ust. § 3 písm. c) zákona č. 583/2008 Z. z. v sebe zahŕňa:

· priestupky: zákon č. 372/1990 Zb. za priestupok považuje zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin (ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.);

· iné správne delikty: analogicky k definícii priestupku možno za iný správny delikt považovať zavinené konanie porušujúce/ohrozujúce záujem spoločnosti, ktoré je ako správny delikt vyslovene označené v osobitnom právnom predpise, ak nejde o priestupok alebo trestný čin;

· iné konanie, ktoré nenapĺňa znaky priestupku ani iného správneho deliktu, ale pôsobí negatívne na spoločnosť (napr. zhoršuje vzťahy na pracovisku);

b) práva a povinnosti osôb (oznamovateľa, zamestnávateľa, zodpovednej osoby) pri oznamovaní protispoločenskej činnosti a

c) zriadenie, postavenie, pôsobnosť úradu ako nového orgánu štátnej správy plniaceho úlohy na úseku ochrany whistleblowerov.

Rozhodnutie: Whistleblowing sa najčastejšie definuje ako akt člena organizácie (bývalého alebo súčasného), ktorým oznamuje nelegálne, podozrivé či nemorálne praktiky svojho zamestnávateľa osobám alebo inštitúciám, ktoré by mohli efektívne zakročiť. Whistleblower je teda osoba, ktorá nahlási (v rámci dotknutej organizácie alebo externého orgánu)alebo zverejní (na verejnosti) informácie o protiprávnom konaní (či inej protispoločenskej činnosti), ktoré získala v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktorá následne čelí alebo môže čeliť odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa, ktoré súvisia s jeho prácou (napríklad prepustenie z pracovného pomeru). Takto chápe whistleblowera (oznamovateľa) aj návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie zo dňa 23.4.2018, na ktorý poukazuje obžalovaný vo svojom odvolaní (ďalej len návrh Smernice o whistlebloweroch), ktorý ochranu oznamovateľov rozširuje nielen na „klasických“ zamestnancov, ale aj na iné osoby, ktoré môžu byť v podobnej pozícii (napríklad samostatne zárobkovo činné osoby pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, uchádzači o prácu), respektíve na osoby, ktoré sú v obdobnej pozícii, avšak nie je im poskytovaná odmena za vykonávanú prácu (napríklad dobrovoľníci, neplatení stážisti, konzultanti a podobne) (Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4To/52/2019, zo dňa 25. 6. 2019).