Komentár k zákonu o finančnej kontrole a audite

K § 1 

Normatívny právny akt vychádza z transpozície európskeho práva a nenadväzuje na zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, keďže oba zákony upravujú odlišné oblasti kontrol, postupy, procesné stránky kontroly a výstupy. Tento zákon teda predstavuje primárny akt pre účely výkonu kontroly vo finančnej aj v nefinančnej oblasti. Povinne podľa neho (výlučne podľa ustanovení § 20 až 27 zákona) postupujú orgány kontroly (hlavní kontrolóri obcí, miest a vyšších územných celkov a tiež miestni kontrolóri). Rovnako tiež štátni kontrolóri pri finančných kontrolách a, samozrejme, vecne zodpovední zamestnanci na dennej báze pri výkone základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly (pri poskytovaní dotácií, grantov a transferov, a to spravidla najčastejšie pri vyúčtovaní). Zákon upravuje zásadnú pôsobnosť v oblasti čerpania európskych prostriedkov, ktoré sa overujú základnou finančnou kontrolou a pred poskytnutím alebo po ich poskytnutí administratívnou finančnou kontrolou. Následne je s ohľadom na ciele kontrol vykonávaná finančná kontrola na mieste alebo audit (vládny alebo vnútorný podľa charakteru poskytovateľa, respektíve prijímateľa).

Pravidlá, ciele a spôsoby vykonávania finančnej kontroly, ako upravuje ustanovenie § 1 ods. 1 zákona, sa viažu aj na procesnú stránku výkonu administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu (vnútorný audit a vládny audit). Finančná kontrola sa nedotýka iba financií (verejných prostriedkov), ale aj cieľov, ktoré bližšie definuje ustanovenie § 6 ods. 1 a nasl. tohto zákona (pozn.: dodržiavanie zákonnosti, zmluvnej správnosti, postupovanie podľa vnútorných aktov a smerníc, či vystavených rozhodnutí alebo podmienok poskytovania alebo používania verejných prostriedkov). Platí teda, že overujeme aj majetkové úkony, pohyby a prevody majetku a tiež zmluvy či dohody, alebo dodatky, a to aj v prípade, ak nemajú charakter príjmu alebo výdavku.

V tejto úvodnej časti by som dodal, že predmetný zákon upravuje aj samotný postup výkonu kontroly (administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste). Naopak, pri základnej finančnej kontrole tento postup je veľmi všeobecný, formálny a neupravuje v ustanoveniach § 7 bližšie podrobnosti samotného výkonu základnej finančnej kontroly.

Odsek 2 priamo definuje vybrané normatívne právne akty, na ktoré sa pravidlá v zmysle tohto zákona nevzťahujú, a to najmä zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Dodal by som, že naopak, niekoľko osobitných normatívnych právnych aktov upravuje postup kontroly práve v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. (kontrola v školskej správe, verejné obstarávanie, samosprávne zákony, zákon o sociálnych službách, zákon o majetku obcí, štátny majetok a pohľadávky, rozpočtové pravidlá územnej samosprávy a rozpočtové pravidlá verejnej samosprávy).

Zákon neupravuje pojem verejné prostriedky, pričom definíciu verejných prostriedkov nájdeme v rozpočtových pravidlách – v ustanovení § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého verejné prostriedky teda predstavujú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii a prostriedky poskytnuté z rozpočtu Európskej únie na vykonávanie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.