K možnostiam zmien písomných obchodnoprávnych zmlúv ústnou formou

Flexibilita a pokiaľ možno čo najnižšie náklady – to sú dva faktory, ktoré zásadne ovplyvňujú úspech v podnikateľskom prostredí. Snaha o urýchlené reflektovanie na dodatočné požiadavky zmluvného partnera však často prináša aj negatíva. Pomerne bežne sa napríklad stáva, že rozsah či povaha písomne dojednaných práv a povinností sa mení len ústnou dohodou. Kedy však môže byť takáto dohoda o zmene záväzku platná?

Tento článok sa zaoberá otázkou, za akých podmienok možno dosiahnuť zmenu písomnej zmluvy uzatvorenej v obchodnoprávnom režime aj ústne či konkludentným spôsobom. Závery obsiahnuté v príspevku sa opierajú o judikatúru českých a slovenských súdov.

Možnosti zmeny zmluvy ovplyvňujú zákonné požiadavky na jej formu

Jednou z náležitostí platného právneho úkonu je aj dodržanie jeho požadovanej formy.

Túto náležitosť prejavu vôle pre oblasť obchodnoprávnych zmlúv rámcovo upravujú najmä odsek 2 ustanovenia § 263 a § 272 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.^{Zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, ďalej len „Obchodný zákonník"} Ide o kogentné ustanovenia,^{V zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka} z ktorých vyplýva, že pri uzatvorení obchodnoprávnej zmluvy sa obligatórne vyžaduje písomná forma v nasledujúcich prípadoch:

1. pokiaľ tak výslovne stanoví zákon a
2. keď o uzatvorenie zmluvy v písomnej forme požiada aspoň jedna zo strán ešte pri rokovaní o jej uzatvorení.

Odpoveď na otázku, či musí byť aj základná zmluva, ktorej sa má týkať zmena, uzatvorená písomne, je podľa časti judikatúry^{Konkrétne stanoviská súdov sú bližšie špecifikované v ďalšej časti článku.} dôležitá pre posúdenie, či je možná jej modifikácia aj inou než práve písomnou formou.

Prehľad prípadov, v ktorých písomnú formu zmluvy či dohody vyžaduje Obchodný zákonník

Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu napríklad v prípade nasledujúcich zmlúv:

• dohoda o podriadení záväzku režimu Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 2),
• dohoda strán o tom, že obsah časti ich záväzku dodatočne určí súd alebo určitá osoba (§ 269 ods. 3 a § 291),
• zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (§ 289 a nasl.),
• zmluva obsahujúca záväzok podriadenosti (§ 408a),
• dohoda o nadobudnutí vlastníctva ešte pred dodaním tovaru (§ 444) alebo až po jeho dodaní – tzn. dohoda o výhrade vlastníckeho práva (§ 445),
• zmluva o predaji podniku^{Dohoda si v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka okrem písomnej formy vyžaduje aj osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.} (§ 476 a nasl.),
• zmluva o kúpe prenajatej veci (§ 489 a nasl.),
• licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva (§ 508 a nasl.),
• zmluva o nájme dopravného prostriedku (§ 630 a nasl.),
• zmluva o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 a nasl.),
• zmluva o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl.),
• zmluva o tichom spoločenstve (§ 673 a nasl.),
• zmluva o otvorení akreditívu (§ 682 a nasl.),
• zmluva o bežnom účte (§ 708 a nasl.),
• zmluva o vkladovom účte (§ 716 a nasl.),
• dojednanie o obmedzení predaja (§ 742 a nasl.),
• zmluva o výhradnom predaji (§ 745 a nasl.).^{Obchodný zákonník ďalej vyžaduje písomnú formu aj pre pomerne veľa zmlúv uzatvorených podľa jeho druhej časti (ide o zmluvy súvisiace so vzťahmi v obchodných spoločnostiach a družstvách). Uvedenú skupinu zmlúv tento článok v zásade ponecháva stranou, a to jednak preto, že pokiaľ ide o zmluvné typy upravené Obchodným zákonníkom, týka sa judikatúra použitá v príspevku zmlúv podľa jeho tretej časti a jednak tiež preto, lebo pre niektoré možnosti zmien písomných zmlúv je dôležité aj ustanovenie § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré sa na zmluvy podľa druhej časti Obchodného zákonníka nevzťahuje.}

Okrem zmluvných typov upravených Obchodným zákonníkom sa požiadavka obligatórnej písomnej formy aplikuje tiež na zmluvy či dohody, ktoré možno v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka klasifikovať ako obchodnoprávne, ale ich písomnú formu vyžadujú iné zákony; v podnikateľských vzťa­hoch je napríklad veľmi frekventovaným prípadom dohoda o zmluvnej pokute^{Obligatórnu písomnú formu pre dojednanie zmluvnej pokuty stanovuje ustanovenie § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).} či zmluva o nájme nebytových priestorov.^{Pozri ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.}

Práve v súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute bolo judikatúrou prijaté stanovisko, ktoré je využiteľné aj pre posúdenie splnenia požiadavky písomnej formy dohôd či zmlúv. V zmysle uvedeného stanoviska platí, že ak je dojednanie, pre ktorého platnosť sa vyžaduje písomná forma, obsiahnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach podnikateľaV zmysle ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka. ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami (a na právny vzťah oboch strán teda dosahujú len prostredníctvom odkazu v zmluve), nemalo by to postačovať na platný vznik záväzku plynúceho z predmetného dojednania.^{Pozri najmä bod 78 a 79 uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 10. 2023, sp. zn. 2Obdo/37/2022 (k tomu treba zároveň upozorniť aj na odlišné stanovisko Najvyššieho súdu SR k rozhodcovskej doložke, ktoré však bolo zároveň prijaté za čiastočne rozdielnych okolností – bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010}

Podmienky, ktoré musí spĺňať požiadavka strany o uzatvorenie zmluvy v písomnej forme

Ako už bolo uvedené vyššie, ďalším okruhom zmlúv, ktorých platnosť si vyžaduje...

Autor: Mgr. Barbora Magočová