Prípady diskriminácie sú v bežnom živote, žiaľ, pomerne častým javom. Často ani nevieme rozoznať, či konanie, s ktorým sme sa stretli, je konaním diskriminačným a aké dôsledky z takéhoto konania môžu plynúť. Môže ísť o prípady, kedy štátne, verejné inštitúcie, úrady, zdravotnícke zariadenia, poskytovatelia služieb a tovarov školy či firmy, hoci aj nevedomky, zaobchádzajú s osobami z rôznych dôvodov inak. Ochrana pred diskrimináciou je súčasťou Ústavy Slovenskej republiky, ktorá stanovuje, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Diskriminácia úzko súvisí s pojmom rovnosť ako základným ľudským právom vyjadrujúcim požiadavku, aby sa s nositeľmi ľudských práv zaobchádzalo rovnako.
Kľúčovými prvkami záruky rovnakých príležitostí pre všetkých má byť zamestnanie a povolanie. Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch je nežiaducim javom, ktorý sťažuje zvýšenie životnej úrovne a kvality života, ekonomickú a sociálnu súdržnosť a solidaritu. V pracovnoprávnych vzťahoch je preto nutné dôsledne dbať na to, aby nedochádzalo k diskriminačnému konaniu.
I. Právna úprava zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch
Všeobecne je zásada rovnakého zaobchádzania ako jeden zo základných pilierov demokratických štátov vrátane členských štátov Európskej únie upravená v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v antidiskriminačných smerniciach Európskej únie, v Ústave Slovenskej republiky, v antidiskriminačnom zákone a v osobitných právnych predpisoch.
Z LEGISLATÍVY
Zákaz diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch v práve Európskej únie reguluje už samotná Zmluva o fungovaní Európskej únie v čl. 157, podľa odseku ktorého: „Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.“
Všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní upravuje Smernica Rady 2000/78/ES, účelom ktorej je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Smernicou Rady 2000/43/ES bola zavedená zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, ktorá sa v oblasti pracovného práva uplatňuje na všetky osoby, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, pracovné podmienky vrátane mzdy a prepustenia, prístup k odbornému vzdelávaniu, účasť v organizáciách zastupujúcich pracovníkov alebo zamestnávateľov a v akýchkoľvek profesijných organizáciách. Nemožno opomenúť ani Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania.
K normám, ktoré sa premietli implementáciou smerníc EÚ upravujúcich zásadu rovnakého zaobchádzania v našom právnom poriadku, patrí čl. 6 veta prvá Zákonníka práce, podľa ktorého: „Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.“
Zásade rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami podľa citovaného ustanovenia podlieha rovnosť príležitostí vo vzťahu k prístupu k zamestnaniu a k pracovným podmienkam, ktoré zahŕňajú právo na rovnakú odmenu, rovnoprávne podmienky vo vzťahu k pracovnému postupu, odbornému vzdelávaniu, ako aj napr. rovnoprávne podmienky pri prepúšťaní z pracovného pomeru.
Z LEGISLATÍVY
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).“xx
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Zákonníka práce: „V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“
Zákonník práce v nadväznosti na Antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu z dôvodov podľa Zákonníka práce v oblastiach:
- prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania,
- výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania,
- prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania,
- členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.
Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:
Diskriminácia pri výkone práce
Autor: JUDr. Jozef Lukajka, PhD. Mgr. Dagmar Huťanová
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies