Tento príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia vedeckovýskumného projektu APVV 19-0050: Trestnoprávna ochrana slobody.
Miloš Deset
Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
Katedra trestného práva a kriminológie
Úvod
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorým generálny prokurátor môže rušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní vydané orgánmi činnými v trestnom konaní. Využijúc tento mimoriadny opravný prostriedok, generálny prokurátor môže zrušiť aj uznesenie o vznesení obvinenia (tak ako sa to stalo aj v niektorých medializovaných prípadoch). Takéto rozhodnutie má však hneď niekoľko trestnoprocesných dôsledkov. Okrem toho, že sa podistým zasahuje do určitej stability trestného konania a právnej istoty, zrušením obvinenia sa ďalej o. i. vylučuje trestné stíhanie voči konkrétnej osobe (je možné iba trestné stíhanie vo veci) a taktiež sa vylučuje väzobné trestné stíhanie, keďže osoba, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, už nie je obvinená. Tieto trestnoprocesné dôsledky takéhoto rozhodovania generálneho prokurátora preto zákonite podnietili diskusie odbornej i laickej verejnosti o možnej novelizácii § 363 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo „TP“). Cieľom tohto príspevku je preto nielen analyzovať príslušnú právnu úpravu, ale aj preskúmať možnosti prípadnej novelizácie právnej úpravy tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Hlavným dôvodom právnej úpravy opravných prostriedkov je úvaha, že akékoľvek rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov môže byť nesprávne i z objektívneho hľadiska, pretože i napriek snahe o čo najkvalitnejšiu úpravu jednotlivých štádií trestného konania a pri snahe dotknutých orgánov o vecne správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie môže dôjsť, vzhľadom k zložitosti a komplikovanosti skutkových i právnych otázok, k chybám a nedostatkom, ktoré potom ovplyvňujú správnosť účinného rozhodnutia.
Opravné konanie sleduje zámer zvýšiť záruky pri rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní a súdov v tom smere, aby každé rozhodnutie bolo v súlade s požiadavkou zákonnosti a spravodlivosti.
Z hľadiska účelu opravného konania rozlišujeme:
a) všeobecný účel, ktorým je základný cieľ trestného konania, t. j. zabezpečiť, aby trestný čin bol náležite zistený a páchateľ podľa zákona spravodlivo potrestaný; v opravnom konaní veľakrát ide aj o preverenie zákonnosti a správnosti postupu dotknutých orgánov a zaistenie čo najúčinnejšej ochrany zákonných záujmov a práv nielen pre obžalovaných, ale i všetkých ostatných osôb zúčastnených na konaní,
b) bezprostredný účel, ktorým je preskúmanie konkrétneho rozhodnutia a v prípade jeho nesprávnosti náprava rozhodnutia v záujme účastníkov konania,
c) širší účel, ktorý je jedným z najvýznamnejších prostriedkov, ktorým sa uskutočňuje preverovanie rozhodovania prvoinštančných orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov, umožňuje zovšeobecnenie zistených poznatkov a zabezpečuje jednotný výklad zákonov.Jalč, A.: Opravné konanie. In Šimovček, I. a kolektív: Trestné právo procesné. 3. prepracované a doplnené vydanie. Plzeň: 2019, s. 305
Takto vymedzený účel opravného konania sa, samozrejme, vzťahuje aj na mimoriadny opravný prostriedok, ktorému je venovaná pozornosť v tomto príspevku, a tým je zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Tento mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu právoplatných chýb právoplatných rozhodnutí alebo chybných postupov v konaniach, ktoré predchádzali právoplatným rozhodnutiam. Ide o chyby, ktoré museli existovať už v čase, keď rozhodnutia boli urobené; sú teda spravidla zrejmé zo spisu o veci.
Tento príspevok je písaný v čase, keď sa o zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní v slovenskej spoločnosti vedie intenzívna diskusia, a to na laickej aj odbornej úrovni. Pozornosť, ktorá sa tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku venuje, je do istej miery prirodzená, keďže sa dotýka aj, takpovediac, ostro sledovaných prípadov s politickým kontextom. Avšak odhliadnuc od tejto skutočnosti, pretože sa nechceme zaoberať politikou, ale právom a predmetnú tematiku analyzovať výsostne na odbornej úrovni, sa domnievame, že tento mimoriadny opravný prostriedok si zasluhuje odbornú pozornosť, a to hneď z viacerých dôvodov; predovšetkým z dôvodu pomerne rozsiahlej uplatniteľnosti tomto mimoriadneho opravného prostriedku generálnym prokurátorom, ktorá pramení z pomerne „voľnej“ príslušnej trestnoprocesnej úpravy, najmä ak si ju porovnáme s príslušnou trestnoprocesnou úpravou zvyšných dvoch mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolanie a obnova konania), ktorá je o poznanie konkrétnejšia. Pri mimoriadnych opravných prostriedkoch totiž v zásade platí, že by sa mali využívať len výnimočne, pretože sa nimi rozhoduje o právoplatných rozhodnutiach, čím sa zasahuje do stability trestného konania. Pri mimoriadnych opravných prostriedkoch by sa preto malo veľmi citlivo a starostlivo posudzovať aspekt právnej istoty a stability trestného procesu, samozrejme, vo vzťahu k zákonnosti. Je pritom zrejmé, že zákonnosť a spravodlivosť trestného procesu nemožno obetovať stabilite trestného procesu a právnej istote. No aj napriek tomu sa domnievame, že otázka výnimočnosti používania mimoriadnych opravných prostriedkov, a to vrátane zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, je absolútne namieste, pretože na nápravu chýb (skutkových, právnych, procesných) by mali slúžiť riadne opravné prostriedky ešte pred aplikáciou mimoriadnych (odhliadnuc od zákonných výnimiek).
Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti a využijúc predovšetkým metódu analýzy a metódu komparácie, tento príspevok sa nezameriava len na preskúmanie príslušnej právnej úpravy zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, ale zaoberá sa aj možnosťami novelizácie tejto úpravy.
Niekoľko poznámok k trestnoprocesnej úprave
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži predovšetkým na nápravu právnych chýb právoplatných rozhodnutí alebo chybného postupu konania, ktoré predchádzalo právoplatnému rozhodnutiu. Ide o chyby, ktoré musia existovať už v čase, keď rozhodnutie bolo urobené; sú teda spravidla zrejmé zo spisu o veci.Jalč, A.: Opravné konanie. In Šimovček, I. a kolektív: Trestné právo procesné. 3. prepracované a doplnené vydanie. Plzeň: 2019, s. 305
Zavedením mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní (od 1. 1. 2006) sa o. i. výrazne posilnila právomoc generálneho prokurátora. Tento mimoriadny opravný prostriedok má za cieľ odstraňovať nezákonnosť v prípravnom konaní ako rozhodnutí, tak aj konania, ktoré takémuto rozhodnutiu predchádzalo. Podľa dôvodovej správy k TP bolo zámerom prijatia tejto úpravy odbremeniť súdy od napravovania nezákonnosti v prípravnom konaní, nad ktorého zákonnosťou dohliada prokurátor.
Dočítajte článok až do konca, zostáva vám ešte . Celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
Aktuálne otázky zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
Autor: doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies