Zásada „Trikrát a dosť“
Nad rámec uvedeného však najvyšší súd konštatuje nesprávnosť premisy obvineného, že zmenou právnej kvalifikácie skutku by v jeho prípade došlo k pominutiu obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody v zmysle zásady „trikrát a dosť" vymedzenej v § 47 ods. 2 Tr. zák. Totiž pre uplatnenie tohto ustanovenia je rozhodujúce, že súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin, ktorýkoľvek (nie za ten istý trestný čin z hľadiska právnej subsumpcie) z taxatívneho výpočtu ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., pričom súd predtým dvakrát odsúdil tohto páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody za niektorý z trestných činov vymedzených v tomto ustanovení, ktorých sa dopustil hoci aj v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. Inak povedané, táto podmienka bude naplnená aj vtedy, ak sa páchateľ dopustí zakaždým iného trestného činu zaradeného do výpočtu § 47 ods. 2 Tr. zák.