Opitosť zamestnanca ako liberačný dôvod zamestnávateľa
Opitosť postihnutého zamestnanca, ktorá je dôvodom úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, je až taký stupeň alkoholického opojenia, ktoré znamená významnejšie zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti. Posúdenie opitosti je vecou odborného posúdenia. Zamestnávateľ by sa nemohol zbaviť zodpovednosti, ak by síce išlo o opitosť zamestnanca, ktorá by nespôsobila významnejšie zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti, alebo ak opitosť zamestnanca nebola príčinou pracovného úrazu. Z hľadiska danosti opitosti vo vzťahu k možnosti zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa nie je právne významné, kedy a akým spôsobom došlo k opitosti a či sa zamestnanec dostal do stavu opitosti sám. Či opitosť bola jedinou príčinou poškodenia zdravia, ako aj príčinná súvislosť, je otázkou posúdenia skutkového stavu. Zamestnávateľ musí tiež preukázať, že nemohol škode zabrániť. V prípade liberačného dôvodu podľa § 196 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce pri opitosti na rozdiel od úplného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa tieto okolnosti nemusia byť jedinou, ale jednou z príčin poškodenia zdravia a nevyžaduje sa podmienka, že zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.