K pojmu „vymáhaný nárok“ a k jeho splneniu pre účely určenia zníženej odmeny exekútora podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z.z.
I. Pokiaľ ide o pojem „vymáhaný nárok“, odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v 1. rade, že tento pojem zahŕňa nielen pohľadávku oprávneného, ale aj trovy exekútora. Práve z ust. § 61a ods. 1 EP vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať aj označenie vymáhaného nároku (pod písm. d), pričom vymáhaný nárok a vymáhaná povinnosť nie sú totožné pojmy. Označenie „vymáhaný nárok“ je uvedené aj v iných ustanoveniach, ako napr. § 61k , § 37 ods. 1, § 48 ods. 3 písm. g) EP ( a iné ustanovenia), či § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z .z., pričom z uvedených ustanovení nesporne vyplýva, že pod pojmom „vymáhaný nárok“ sa rozumie iba nárok oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu a trovy oprávneného v exekúcii a nie aj trovy exekútora. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že z ust. § 7 ods. 2 a ust. § 6 prvá veta Vyhlášky jednoznačne vyplýva, že základom na určenie odmeny exekútora je výška reálne vymoženého plnenia, a základ na určenie odmeny exekútora nemôže tvoriť samotná odmena exekútora.
II. Odvolací súd sa nestotožnil ani s obranou žalovaného v 1. rade, že v dôsledku neuhradenia celých trov exekúcie v sume XX.XXX,XX eura 10% odmeny SE), mal exekútor nárok na uhradenie ďalších trov v sume XX.XXX eura. Tento postup vylučuje znenie ust. § 7 ods. 2 Vyhlášky, ktoré hovorí len o vymáhanom nároku.