3. Nadobudnutie a prevod obchodného podielu podnikajúcou fyzickou osobou alebo právnickou osobou

3.1 Nadobudnutie a prevod obchodného podielu – účasti na obchodnej spoločnosti, podnikajúcou fyzickou osobou alebo právnickou osobou z hľadiska dane z príjmov 

3.1.1 Nadobudnutie obchodného podielu 

Ako už bolo uvedené, v čase vkladu sa u vkladateľa žiadne rozdiely v ocenení nezdaňujú, ale pri odpisovaní vloženého majetku sa vychádza zo vstupnej ceny definovanej v § 25 ZDP. 

Ak ide o vec zahrnutú do obchodného majetku, za vstupnú cenu sa považuje: 

• zostatková cena v prípade odpisovaného majetku [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP], resp. 
• obstarávacia cena, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania [§ 25 ods. 1 písm. g) ZDP]. Hmotný a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania je taxatívnym spôsobom vymenovaný v § 23 ZDP. 

Ak by fyzická osoba používala napr. budovu na podnikanie a po vyradení z obchodného majetku by ju vložila do obchodnej spoločnosti, podľa § 25 ods. 1 písm. f) ZDP za vstupnú cenu sa v takomto prípade považuje zostatková cena odpisovaného majetku u vkladateľa pri vyradení v dôsledku jeho vkladu do obchodnej spoločnosti. 

 PRÍKLAD č. 11: 

Pán Nemožný, ktorý individuálne podniká, v roku 2007 vyradil z obchodného majetku nehnuteľnosť (nebola ešte plne odpísaná) a vložil ju ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, ktorej sa stal spoločníkom. Ide tu o dve skutočnosti. Na jednej strane vyradenie majetku z obchodného majetku individuálne podnikajúcej fyzickej osoby, na druhej strane nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti. 

a) K vyradeniu majetku:  
Podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP za daňový výdavok sa nepovažuje zostatková cena vyradeného hmotného a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d) ZDP. V danom prípade nedochádza k predaju (aj keď sa majetok stane vlastníctvom právnickej osoby) ani k likvidácii, ani k vzniku škody v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobenej neznámym páchateľom. Zostatková cena tohto odpisovaného majetku sa nemôže zahrnúť do daňových výdavkov. Dodajme, že zároveň ani základ dane nezvyšujeme o túto zostatkovú cenu majetku. 
b) Druhou stránkou je samotný nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti. Za vstupnú cenu nehnuteľnosti sa v spoločnosti považuje v zmysle § 25 ods. 1 písm. f) ZDP zostatková cena odpisovaného majetku u vkladateľa pána Nemožného.
  

Pokiaľ by išlo o majetok (predtým) síce používaný v súvislosti s individuálnym podnikaním, ale z časového aspektu v prípade predaja by už príjem nepodliehal zdaneniu, za vstupnú cenu by sa považovala reprodukčná obstarávacia cena. Keďže ani zisk z predaja by sa už nezdanil, „nevadilo“ by, že prostredníctvom odpisov sa do výdavkov premietne vyššia než skutočná obstarávacia cena. Pripomeňme si, že od dane je oslobodený takýto príjem, ak k predaju dôjde po piatich rokoch od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku. Rozhodujúcim je teda moment vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku. Zdaní sa však príjem plynúci na základe zmluvy o budúcom predaji takejto nehnuteľnosti uzatvorenej do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od tohto dňa. 

Dodajme, že podľa § 23 ods. 2 písm. b) ZDP medzi majetok vylúčený z odpisovania patrí aj nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám. 

Nadobúdateľ obchodného podielu – kupujúci, ak individuálne podniká, vynaloženie týchto peňažných prostriedkov na obstaranie obchodného podielu nemôže zaúčtovať ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (ale ako nedaňový výdavok) a nemá nárok túto sumu zahrnúť do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov [pred pár rokmi to bolo aj priamo uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) ZDP] v čase ich vynaloženia. 

3.1.2 Prevod obchodného podielu 

Nadobúdateľ obchodného podielu – kupujúci, vynaloženie peňažných prostriedkov na obstaranie obchodného podielu nemôže zahrnúť do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v čase ich vynaloženia. Pochopiteľne, ak v budúcnosti svoj obchodný podiel prevedie, ako výdavok si uplatní obstarávaciu cenu podielu do výšky dosiahnutého príjmu. 

Tieto výdavky sa podľa § 19 ods. 2 písm. g) ZDP uplatňujú až pri predaji obchodného podielu, resp. zmenky, a to len do výšky príjmov z predaja posudzovaných za každý predaj jednotlivo.  

Nie je teda možné zohľadniť stratu z predaja konkrétneho obchodného podielu. Ak daňový subjekt odplatne prevedie v jednom zdaňovacom období dva odchodné podiely, jeden (označme ho „A“) so ziskom a druhý („B“) so stratou, zisk z prevodu obchodného podielu A nemôže znížiť o stratu z prevodu obchodného podielu B.  

V § 19 ods. 5 ZDPje uvedené, že za obstarávaciu cenu obchodného podielu sa považuje aj hodnota splateného peňažného a nepeňažného vkladu spoločníka spoločnosti vrátane emisného ážia alebo obstarávacia cena majetkovej účasti, ak podiel bol nadobudnutý inak ako vkladom. 

Za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. 

Obdobné ustanovenie bolo obsiahnuté v SZDP, avšak s tým, že za splatený vklad sa nepovažovalo zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. Keďže takto použitý zisk (na rozdiel od podielov na zisku skutočne vyplatených, resp. poukázaných spoločníkom) nepodliehal u spoločníka zdaneniu v čase zvýšenia základného imania, zdanený mohol byť až pri vyplatení vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, prípadne pri prevode obchodného podielu (ak sa na príjem z prevodu nevzťahovalo oslobodenie od dane).  

Keďže podľa nového ZDP sa už ani vyplatené podiely na zisku vykázanom za rok 2004 a nasledujúce roky nezdaňujú (nie sú predmetom dane), potom je logické, že pri ich použití na zvýšenie základného imania sa považujú za splatený vklad. Ak v budúcnosti niektorý zo spoločníkov svoj obchodný podiel prevedie, ako výdavok si odpočíta pôvodný vklad do spoločnosti (alebo obstarávaciu cenu zaplatenú za obchodný podiel), ako aj zvýšenie vkladu pri zvýšení základného imania zo zisku (vykázaného za roky 2004 a nasledujúce, keďže predtým podiely na zisku podliehali zdaneniu). Kvôli zabezpečeniu rovnakých podmienok by tento princíp mal byť premietnutý aj do § 8 ods. 7 ZDP, podľa ktorého sa pri príjmoch z prevodov obchodných podielov a členských práv za výdavok síce považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, ale nie je tam obsiahnutá formulácia, že za vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku za roky 2004 a nasledujúce po zdanení daňou z príjmov právnickej osoby. 

Ako už bolo uvedené, pri zdanení príjmu z prevodu obchodného podielu, ak vklad bol poskytnutý v nepeňažnej forme, je potrebné prihliadať na dikciu § 17 ods. 19 ZDP. Podľa citovaného ustanovenia súčasťou základu dane nie sú oceňovacie rozdiely z kapitálových účastí účtované ako náklady alebo výnosy, ak sa vzťahujú na vložený majetok, ktorý nadobúdateľ vkladu odpisuje zo zostatkovej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. f) alebo § 25 ods. 1 písm. g) ZDP.  

3.2 Nadobudnutie a prevod obchodného podielu – účasti na obchodnej spoločnosti, podnikajúcou fyzickou osobou alebo právnickou osobou z hľadiska dane z pridanej hodnoty 

Problematiku týkajúcu sa nadobudnutia a prevodu obchodného podielu je u platiteľov dane z pridanej hodnoty potrebné posudzovať z týchto hľadísk: 

• postup platiteľa dane pri splatení upísaného vkladu, 
• postup prijímateľa vkladu pri odpočítaní dane, 
• postup platiteľa dane pri prevode obchodného podielu. 

3.2.1 Splatenie upísaného vkladu 

Platiteľ DPH pri splatení vkladu do obchodnej spoločnosti postupuje podľa toho, či splatenie upísaného vkladu realizuje formou peňažnou alebo nepeňažnou.  

Splatenie upísaného vkladu peňažne 

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) vymedzuje predmet dane v § 2 ako dodanie tovaru a služby v tuzemsku, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru. Z hľadiska režimu DPH plnenie formou poskytnutia peňazí nie je definované ako zdaniteľný obchod. Vloženie peňažného vkladu platiteľom dane nie je predmetom DPH, hodnotu vloženého peňažného vkladu v daňovom priznaní neuvádza. 

Splatenie upísaného vkladu nepeňažne – vecou 

Z hľadiska určenia, či splatenie upísaného vkladu vecne je predmetom dane a podlieha dani, je rozhodujúce, čo je predmetom splatenia vkladu: 

• ak platiteľ dane vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva podnik alebo jeho časť tvoriacu samostatnú organizačnú zložku v súlade s § 476 – § 488 Obchodného zákonníka a nadobúdateľ je platiteľom dane alebo sa platiteľom dane stáva zo zákona dňom nadobudnutia podniku alebo jeho časti (§ 4 ods. 6 zákona o DPH), nepovažuje sa vloženie nepeňažného vkladu podľa § 10 ods. 1 za dodanie tovaru alebo služby; 
• vloženie nepeňažného vkladu (okrem vloženia podniku alebo jeho časti) je podľa zákona o DPH predmetom dane bez ohľadu na postavenie spoločnosti, do ktorej sa vklad realizuje (platiteľ, neplatiteľ). 

Platiteľ dane uplatňuje pri vložení nepeňažného vkladu daň, príp. oslobodenie od dane v závislosti od toho, čo je predmetom nepeňažného vkladu. 

Ak je predmetom nepeňažného vkladu napr. tovar, ktorý podľa zákona o DPH podlieha dani, platiteľ pri jeho vložení uplatní daň (10 % alebo 19 %). V prípade, že predmetom vkladu je osobný automobil, pri kúpe ktorého si platiteľ neodpočítal daň (§ 49 ods. 7 zákona o DPH), je vloženie nepeňažného vkladu oslobodené od dane podľa § 42 zákona o DPH. Podľa tohto ustanovenia sa daň pri predaji alebo darovaní osobného automobilu, u ktorého si platiteľ neodpočítal daň, neuplatňuje. Rovnako postupuje napr. aj vtedy, ak predmetom vkladu je tovar, pri kúpe ktorého si neodpočítal daň, lebo nakúpený tovar používal iba na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 – § 41. 

Predmetom vkladu rovnako môže byť plnenie, ktoré je z pohľadu zákona o DPH definované ako oslobodené, napr. nehnuteľnosť. V tomto prípade aplikuje platiteľ § 38 zákona o DPH. Ak je predmetom vkladu nehnuteľnosť viac ako päť rokov od prvej kolaudácie, je jej prevod oslobodený od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, príp. sa platiteľ môže rozhodnúť, že prevod nehnuteľnosti zdaní. Ak je predmetom vkladu budova do piatich rokov od prvej kolaudácie alebo stavebný pozemok, ich vloženie do obchodnej spoločnosti formou nepeňažného vkladu podlieha dani. 

Daňovú povinnosť pri vložení nepeňažného vkladu určí platiteľ podľa § 19 zákona o DPH podľa jednotlivých typov zdaniteľných obchodov. 

 PRÍKLAD č. 12: 

Spoločnosť A, platiteľ DPH, vložila nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti B. Predmetom nepeňažného vkladu bol počítač v cene uznanej pre účely splatenia vkladu s DPH 59 500 Sk, osobný automobil, u ktorého si platiteľ podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH neodpočítal daň, v cene 200 000 Sk a budova skolaudovaná v roku 1999 spolu s pozemkom v sume 4 500 000 Sk. 
Počítač a nehnuteľnosť prevzala spoločnosť B dňa 20. 8. 2007. Platiteľ dane splatením vkladu vecne v zásade dodal bezodplatne tovar a je povinný uplatniť daň: 

• dodanie počítača zdaní 19 % sadzbou dane – daň 9 500 Sk, 
• pri nákupe osobného automobilu si platiteľ dane neodpočítal daň, preto podľa § 42 zákona o DPH je dodanie osobného automobilu oslobodené od dane, 
• pri dodaní budovy spolu s pozemkom, na ktorom stojí, pričom uplynulo viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie, uplatní podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH režim oslobodenia od dane. 

Hodnotu nepeňažného vkladu s výnimkou osobného automobilu uvedie platiteľ dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2007, kedy dodal počítač, príp. kedy dal nehnuteľnosť do užívania, t. j. 20. 8. 2007, ak tento deň predchádzal zápisu do katastra. 
Prijímateľ vkladu si môže odpočítať daň z počítača v sume 9 500 Sk za predpokladu splnenia podmienok podľa § 49 – § 51 zákona o DPH. Funkciu faktúry preukazujúcej právo prijímateľa vkladu na odpočítanie dane môže v danom prípade plniť spoločenská zmluva za predpokladu, že obsahuje náležitosti podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH (zákon o DPH predpisuje náležitosti faktúry, nie jej formu). 
Účtovné hodnoty ku dňu splatenia vkladu boli nasledujúce: 

1. Počítač     30 000 Sk     
(obstaranie 40 000 Sk, oprávky 10 000 Sk) 
2. Osobný automobil    180 000 Sk     
(obstaranie 300 000 Sk, oprávky 120 000 Sk) 
3. Pozemok     1 000 000 Sk     
(obstaranie 1 mil. Sk, oprávky 0 Sk) 
4. Budova     3 260 000 Sk     
(obstaranie 4 000 000 Sk, oprávky 740 000 Sk) 

Účtovanie: 

 PRÍKLAD č. 13: 

Spoločnosť A, platiteľ DPH, splatila vklad do obchodnej spoločnosti B nepeňažne. Predmetom nepeňažného vkladu bola časť podniku (samostatná organizačná zložka), suma vkladu bola 5 mil. Sk. Obchodná spoločnosť B nebola platiteľom dane. 

Spoločnosť A hodnotu nepeňažného vkladu v sume 5 mil. Sk nezdanila. Predmetom nepeňažného vkladu bola časť podniku, jeho vloženie sa podľa § 10 ods. 1 zákona o DPH nepovažuje za dodanie tovaru alebo služby. Hodnotu nepeňažného vkladu platiteľ dane A v daňovom priznaní neuvádza. 

Spoločnosť B, nadobúdateľ vkladu, sa podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH stáva dňom nadobudnutia vkladu 4. 8. 2007 platiteľom dane. Spoločnosť B je povinná oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom dane (nadobudnutie časti podniku formou nepeňažného vkladu), do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa spoločnosť B stala platiteľom dane, vydať jej osvedčenie o registrácii a prideliť jej identifikačné číslo pre daň. 

3.2.2 Prevod obchodného podielu platiteľom dane 

Činnosti týkajúce sa obchodných podielov vrátane ich sprostredkovania sú finančnými činnosťami oslobodenými od dane podľa § 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na prevod obchodného podielu, ktorý môže byť odplatný alebo bezodplatný. 

Finančné činnosti patria medzi činnosti oslobodené od dane, ich dodanie (realizácia) má u platiteľa dane vplyv na výšku odpočítanej dane z tovarov a služieb nakúpených za účelom jeho podnikania, s výnimkou prípadov, ak ich platiteľ poskytuje príležitostne. Podľa § 50 ods. 2 písm. c) zákona o DPHdo koeficientu pre určenie pomernej výšky odpočítanej dane sa nezapočítavajú výnosy (príjmy) z finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne. 

Príležitostné transakcie zákon o DPH nedefinuje. Vo všeobecnosti za príležitostné transakcie je možné považovať napr. tie, ktoré nemajú charakter hlavnej činnosti platiteľa, netvoria značnú časť z celkového obratu platiteľa, platiteľ dane ich nevykonáva opakovane a pri ktorých platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady a súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov. 

 PRÍKLAD č. 14: 

Spoločnosť A, spoločnosť B a fyzická osoba C sú spoločníkmi v spol. s r. o. PLUS, pričom každý z nich vlastní 1/3 spoločnosti PLUS. 

Spoločnosť A, platiteľ DPH, previedla písomnou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť 20. augusta 2007, svoj obchodný podiel na jedného zo spoločníkov, spoločnosť B. Cena za prevod obchodného podielu dohodnutá písomnou zmluvou predstavovala sumu 250 000 Sk a spoločnosť B ju pri podpise zmluvy aj uhradila.  

Spoločnosť A uskutočnila zdaniteľný obchod oslobodený od dane a jeho cenu 250 000 Sk uvedie v riadku 06 daňového priznania. Do koeficientu pre určenie pomernej výšky odpočítanej dane z tovarov a služieb nakúpených za účelom podnikania platiteľ hodnotu tohto zdaniteľného obchodu neuvádza, pretože v danom prípade platiteľ dane poskytol finančnú službu oslobodenú od dane podľa § 39 zákona o DPH príležitostne. Poskytnutie finančnej služby oslobodenej od dane podľa § 39 zákona o DPH – prevod obchodného podielu, nemá v danom prípade vplyv na výšku odpočítanej dane (nekráti ju). 

Spoločnosť A, ako aj ostatní spoločníci nadobudla podiel splatením vkladu nepeňažne, na účte 062 má zaúčtovanú obstarávaciu cenu predmetného podielu v sume 100 000 Sk, na účte 415 – Oceňovacie rozdiely sumu 25 000 Sk na strane D. Dôsledkom kúpy podielu od spoločníka spol. A sa spoločnosť B stane vlastníkom 2/3 spoločnosti PLUS. Túto skutočnosť vyjadrí v účtovníctve preúčtovaním podielu z účtu 062 na účet 061. 

Účtovanie: 

3.3 Nadobudnutie a prevod obchodného podielu – účasti na obchodnej spoločnosti, podnikajúcou fyzickou osobou alebo právnickou osobou z hľadiska účtovníctva  

Nadobudnutie obchodného podielu možno v zásade získať splatením vkladu pri vzniku spoločnosti alebo jeho kúpou. V závislosti na spôsobe nadobudnutia obchodného podielu sa v účtovníctve uplatnia nasledujúce postupy: 

3.3.1 Účtovanie nadobudnutia podielu 

3.3.1.1 Účtovanie nadobudnutia podielu splatením vkladu pri vzniku spoločnosti 

Postup v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov pri nadobudnutí podielu splatením upísaného vkladu je rozdielny oproti postupu podľa ZDP v prípade splatenia vkladu vecne. Ide o rozdielny postup pri určení ceny, z ktorej sa má odpisovať u prijímateľa vkladu majetok použitý na splatenie vkladu. 

V zmysle ZDP bol už postup podrobne rozobratý. 

V zmysle zákona o účtovníctve: 

Pri nepeňažnom vklade sa vykoná ocenenie v zmysle § 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve. Ak by bol vkladom hmotný majetok, ktorý sa u poskytovateľa vkladu účtovne odpisoval, nemala by takáto skutočnosť vplyv na vykonanie ocenenia predmetného majetku. Ocenením je reprodukčná obstarávacia cena, v prípade veci určenej pre splatenie vkladu cena veci uznaná pre účely vkladu, určená v znaleckom posudku. 

Postupy pri účtovaní: 

a) podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý upísaný vklad splatil peňažnou formou: 

• výdaj prostriedkov v hotovosti alebo z účtu, 
• výdavky nezahrnované do základu dane celkom, 
• stĺpec obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, 
• vyhotovenie karty dlhodobého finančného majetku; 

b) podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve, ktorý upísaný vklad splatil vecne, napríklad dlhodobým hmotným majetkom: 

• na karte dlhodobého hmotného majetku sa vykoná zápis o jeho vyradení z dôvodu použitia na splatenie vkladu, 
• vyhotovenie karty dlhodobého finančného majetku v ocenení uznanom na splatenie vkladu; 

c) podnikateľ – fyzická osoba, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a podnikateľ – právnická osoba v prípade splatenia upísaného vkladu peňažnou formou: 

d) podnikateľ – fyzická osoba, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a podnikateľ – právnická osoba v prípade splatenia upísaného vkladu vecne, napr. DHM: 

*    u fyzickej osoby sa použije účet 491, u právnickej osoby účet 415 

**    ak ide o prijímateľa vkladu – platiteľa DPH, použije sa účet 343, u neplatiteľa účet 042 

3.3.1.2 Účtovanie nadobudnutia obchodného podielu kúpou 

a) podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý nadobudol obchodný podiel v spoločnosti kúpou: 

• výdaj prostriedkov v hotovosti alebo z účtu, 
• výdavky nezahrnované do základu dane celkom, 
• stĺpec obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, 
• vyhotovenie karty dlhodobého finančného majetku; 

b) podnikateľ – fyzická osoba, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a podnikateľ – právnická osoba v prípade splatenia vkladu peňažnou formou:  

3.3.2 Účtovanie o prevode obchodného podielu 

a) podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva 

• príjem prostriedkov v hotovosti alebo na účet, 
• príjem nezahrnovaný do základu dane celkom, 
• ostatné príjmy, 
• vyradenie finančnej investície z karty dlhodobého finančného majetku. 

Uvedené účtovanie vychádza zo zásady, že príjem z prevodu obchodného podielu síce nevstupuje do čiastkového základu dane podľa § 6 ZDP, o ktorom sa v peňažnom denníku účtuje, ale zdaneniu podlieha, a to v zmysle § 8 ZDP. 

b) podnikateľ – fyzická osoba, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a podnikateľ – právnická osoba: 

*    u fyzickej osoby sa použije účet 491, u právnickej osoby účet 415 

Autor: Ing. Anna Jurišová, Ing. Jana Turóciová, Ing. Valéria Jarinkovičová, JUDr. Ľubomír Šima