Práca, mzdy a sociálne veci – vec medzinárodná
Personálna a mzdová práca i agenda sa v praktickom živote dostávajú stále viac a viac do vzťahov s medzinárodnými právnymi predpismi. Okrem Zákonníka práce, zákonov z oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a ďalších právnych predpisov musíme v rozhodovaní rešpektovať, aplikovať a realizovať aj medzinárodné pramene pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, medzinárodné dohovory, pakty, medzinárodné zmluvy či súdne rozhodnutia európskych súdov. Rozvíjanie nových kontaktov, organizovanie výroby a práce so zahraničím i voľný pohyb pracovných síl vyžadujú v personálnom riadení i v ďalších oblastiach práce a miezd poznať, rešpektovať a dodržiavať aj medzinárodné sociálne právo. Do sféry pôsobnosti medzinárodných sociálnych, pracovnoprávnych, súdnych, kontrolných a legislatívnych organizácií patrí aj regulácia sociálnych vzťahov, určovanie medzinárodných štandardov a medzinárodných noriem, ktoré vyjadrujú svetovú a európsku sociálnu i právnu kultúru. Pôsobenie medzinárodného práva a európskeho práva v praxi vyplýva z členstva v týchto organizáciách i z medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky, tiež i z medzinárodných ekonomických vzťahov, v ktorých vystupujú jednotlivé firmy a podnikatelia. Medzinárodné sociálne právo je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a tvorí súčasť právnych povinností všetkých, ktorí pracujú i v personálnej, mzdovej i v sociálnej oblasti.
Medzinárodné právo verejné a medzinárodné právo súkromné a procesné tvoria pramene práva aj v oblasti personalistiky, práce, miezd a sociálnych vecí. Aplikácia a realizácia mnohostranných medzinárodných zmlúv, dohovorov, paktov, konvencií i dvojstranných medzinárodných zmlúv, ktoré uzavrela Slovenská republika v sociálnej oblasti, vyplýva z medzinárodnoprávneho postavenia nášho štátu v medzinárodných organizáciách a z postavenia Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva.
Pôsobenie medzinárodnoprávnych predpisov, zmlúv, paktov, konvencií, medzinárodných chárt atď. ustanovuje medzinárodné právo verejné, ktorého súčasťou je i právo medzinárodných organizácií a medzinárodné zmluvné právo. V roku 1969 bol prijatý medzinárodný Viedenský dohovor o zmluvnom práve, ktorý vstúpil do platnosti pre Česko – Slovensko dňa 28. augusta 1987 a bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 15/1988 Zb.
Medzinárodné právo súkromné a procesné upravuje postup a ustanovenia, ktorými sa spravujú občianskoprávne, obchodné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom. Uvedené právne odvetvie upravuje tiež právne postavenie cudzincov, ustanovuje postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich. Základným právnym predpisom v tejto oblasti je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje postup pri určení právneho poriadku, ktorý sa má použiť pri spravovaní občianskoprávnych, obchodných, pracovných a iných podobných vzťahov s medzinárodným prvkom. Tento zákon tiež upravuje právne postavenie cudzincov a ustanovuje postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich. Okrem tohto prameňa medzinárodného práva sa v personálnej a mzdovej práci uplatňujú medzinárodné zmluvy, predpisy o postavení cudzincov a o azyle (tzv. cudzinecké a azylové právo) atď.
Pramene medzinárodného práva sa stávajú súčasťou nášho právneho poriadku po ich ratifikácii a vyhlásení v Zbierke zákonov. Jedinou výnimkou sú nariadenia Európskej únie, ktoré platia a vstupujú do nášho právneho poriadku bez osobitnej aplikácie alebo bez ich osobitného prijatia (pozri k tomu zákon č. 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie v znení ďalších predpisov).
Medzinárodná zmluva nadobúda platnosť spôsobom a dňom určeným v jej ustanoveniach alebo iným spôsobom podľa pravidiel medzinárodného práva. Právnu úpravu pôsobenia medzinárodnoprávnych dokumentov obsahuje zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V Zbierke zákonov, okrem Ústavy Slovenskej republiky, ústavných a ostatných zákonov Národnej rady Slovenskej republiky, nariadení vlády Slovenskej republiky, vyhlášok, výnosov a opatrení ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy atď., sa vyhlasujú medzinárodné zmluvy, ako i rozhodnutia medzinárodných orgánov a medzinárodných organizácií, o ktorých Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky rozhodlo, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov. V súlade s ustanoveniami § 2 citovaného zákona o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (v citovanom zákone o Zbierke zákonov sa tak uplatňuje zásada, ktorá pôsobí od čias rímskeho práva, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“). Rovnaký princíp nevyvrátiteľnej právnej domnienky platí o všetkom, čo bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie podľa citovaného zákona o Úradnom vestníku Európskej únie. Spôsob vyhlásenia medzinárodnej zmluvy z oblasti medzinárodnej sociálnej legislatívy spočíva v tom, že sa v Zbierke zákonov uverejní oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí medzinárodnej zmluvy, ktoré obsahuje jej úplné znenie alebo údaj o tom, kde možno do rozhodnutia nazrieť, ako aj údaje dôležité na jej vykonávanie, najmä deň nadobudnutia platnosti zmluvy pre Slovenskú republiku.
Ktoré medzinárodné organizácie tvoria medzinárodné sociálne právo v oblasti práce, miezd a sociálnych vecí pôsobiace aj v Slovenskej republike?
Organizácia Spojených národov
Základnými dokumentmi Organizácie Spojených národov (OSN, www.un.org), ktoré ovplyvňujú medzinárodné sociálne právo sú najmä:
- Charta OSN (pozri Vyhlášku č. 30/1947 Zb. o charte Spojených národov a štatúte Medzinárodného súdneho dvora dohodnutých dňa 26. júna 1945 na konferencii Spojených národov o medzinárodnej organizácii konanej v San Franciscu), ktorá medzi základné ciele uviedla aj uskutočňovanie medzinárodnej súčinnosti riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru. OSN bude pracovať pre vyššiu životnú úroveň, plnú zamestnanosť a podmienky pre hospodársky a sociálny pokrok a rozvoj. Charta zriadila Hospodársku a sociálnu radu (Economic and Social Council – ECOSOC, www.un.org/docs/ecosoc), ktorá koordinuje hospodársku, sociálnu, kultúrnu a zdravotnícku agendu OSN a ktorá vytvorila, okrem iných, aj komisie pre sociálny rozvoj, ľudské práva, postavenie žien atď. Charta ustanovila tiež pravidlá hospodárskej a sociálnej spolupráce.
- Všeobecná deklarácia ľudských práv(10. december 1948) nemá charakter prameňa práva, obsahuje základný svetový dokument ľudských práv („Ústava Zeme“), slobodu, rovnosť a bratstvo, zákaz diskriminácie, slobody pohybu a vysťahovania, právo na azyl, slobodu združovania a zhromažďovania, sociálne istoty, právo na sociálne zabezpečenie, právo na uspokojenie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nevyhnutných na dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti, právo na prácu, právo na slobodnú voľbu zamestnania, právo na odmenu za prácu, právo na odpočinok a zotavenie, právo na sociálnu starostlivosť atď.
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (publikované vo Vyhláške ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach). V oblasti sociálnych a hospodárskych práv v personálnej práci, v mzdovej oblasti a v sociálnom zabezpečení obidva pakty ustanovujú svetové sociálne štandardy rovnosti mužov i žien pri používaní hospodárskych a sociálnych práv, uznávajú právo na prácu, ktoré zahŕňa právo každého na príležitosť zarábať si na živobytie svojou prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo prijme a urobí príslušné kroky na ochranu tohto práva. Medzi základné sociálne a ekonomické práva patrí právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a na sociálne zabezpečenie, na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, právo na oslobodenie od hladu, na dosiahnutie najvyššej dosažiteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia a právo každého na vzdelanie. V oblasti kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov je záväzkom štátu, zmluvnej strany paktu zabezpečiť právo každého na zakladanie odborových organizácií a právo pristupovať do odborových organizácií podľa vlastného výberu, podliehajúce iba stanovám príslušnej odborovej organizácie, na uplatňovanie a ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ustanovuje ďalej právo odborov zakladať národné i medzinárodné odborové organizácie, právo na slobodnú odborovú činnosť, právo na štrajk za predpokladu, že sa uskutočňuje v súlade so zákonmi príslušnej krajiny atď. OSN vyvíja aktivity aj v ďalších oblastiach sociálnej sféry (odstraňovanie diskriminácie, práva dieťaťa, ochrana migrantov, rodín, organizovanie svetových programov, sociálnych summitov atď.).
Kontrolu dodržiavania uvedených dokumentov OSN zabezpečujú Komisia pre ľudské práva (Charta OSN) a Výbor pre ľudské práva pre oblasť Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (národné správy o dodržiavaní záväzkov z paktu, komunikácia medzi Výborom a členským štátom, posudzovanie oznámenia jedného štátu na iný štát o neplnení záväzkov, posudzovanie oznámenia od jednotlivcov, podliehajúcich jurisdikcii štátu, zmluvnej strany Paktu). V oblasti sociálnych a ekonomických práv predkladajú štáty správy o prijatých opatreniach generálnemu tajomníkovi OSN a posudzuje ich Hospodárska a sociálna rada. Od roku 1987 v jej rámci pôsobí Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorý prispieva k uplatňovaniu Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach hodnotením národných správ a expertíz špecializovaných agentúr OSN vrátane Medzinárodnej organizácie práce.
Medzinárodná organizácia práce
Medzinárodná organizácia práce (International Labour Organization – ILO) ako svetová tripartitná medzinárodná organizácia vytvára komplexnú medzinárodnoprávnu základňu v oblasti pracovného a sociálneho zákonodarstva na svete. Vznikla na základe XIII. časti (články 387 – 427) Versailleskej zmluvy v roku 1919. Pôsobí ako špecializovaná organizácia OSN, ktorá presadzuje sociálnu spravodlivosť a medzinárodné rešpektovanie ľudských, občianskych, hospodárskych a sociálnych práv. Je rozhodujúcim medzinárodnoprávnym subjektom v kreovaní medzinárodných pracovných štandardov, prostredníctvom dohovorov a odporúčaní ustanovuje minimálne štandardy základných pracovných práv, poskytuje technickú pomoc členským štátom, podporuje rozvoj organizácií zamestnávateľov a zamestnancov. Podľa najnovších údajov (5. október 2006) tvorilo túto svetovú organizáciu spolu 179 členských štátov.
V rámci jednotlivých aktivít Medzinárodnej organizácie práce (MOP, www.ilo.org) sa realizujú Program dôstojnej práce MOP, Program globálnej zamestnanosti, Miléniová deklarácia MOP, Deklarácia MOP o základných zásadách a právach pri práci a jej následné opatrenia (1998), medzinárodné pracovné normy, Tripartitná deklarácia zásad pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku MOP, Spravodlivá globalizácia. Výhody pre všetkých (Svetová komisia pre sociálnu dimenziu globalizácie) atď. Program dôstojnej práce MOP má právne aspekty v uplatňovaní personálnej práce v rámci individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, pretože obsahuje uplatňovanie štyroch kategórií základných zásad a práv pri práci (sloboda združovania a účinné uznanie práva kolektívne vyjednávať, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, účinné zrušenie detskej práce a odstránenie diskriminácie v zamestnaní a v povolaní). V oblasti personálnej práce a podnikovej sociálnej politiky treba upozorniť na programy MOP v oblasti spoločenskej zodpovednosti podnikov (Corporate Social Responsibility – CSR), ktoré sa presadzujú aj v rámci Európskej únie a Slovenskej republiky.
Základnými prameňmi medzinárodného pracovného práva a medzinárodného sociálneho práva sú medzinárodné Dohovory MOP a Odporúčania MOP. Dohovor MOP je multilaterálnou medzinárodnou zmluvou, v súčasnosti eviduje MOP (www.ilo.org./ilolex) 187 dohovorov prijatých od roku 1919. MOP zároveň eviduje 7 424 ratifikácií dohovorov MOP jednotlivých členských štátov. Podľa údajov MOP Slovenská republika ratifikovala 67 dohovorov, v súčasnosti je Slovenská republika viazaná 64 dohovormi.
Orgánmi MOP sú Generálna konferencia MOP (Medzinárodná konferencia práce), Správna rada Medzinárodného úradu práce (v jej rámci pôsobí šesť výborov, napríklad Výbor pre slobodu združovania, Výbor pre právne otázky a medzinárodné normy, Výbor pre zamestnanie a sociálnu politiku atď.) a Medzinárodný úrad práce so sídlom v Ženeve (Švajčiarsko). Kontrolný mechanizmus MOP je veľmi efektívnym systémom, ktorý núti členské štáty vytvárať podmienky pre dôsledné plnenie záväzkov z medzinárodných dohovorov a odporúčaní MOP. Členský štát podáva výročné správy o plnení záväzkov z ratifikovaných dohovorov. Na MOP sa môžu obracať zástupcovia zamestnávateľov i zástupcovia zamestnancov s námietkami na stav realizácie ratifikovaného dohovoru, Správna rada v tomto prípade požiada vládu príslušnej krajiny o vyhlásenie, v prípade negatívnej reakcie vlády sa námietky a vyhlásenie môžu zverejniť. Tretím kontrolným mechanizmom je sťažnosť štátov navzájom o nezabezpečení uspokojivého vykonávania ratifikovaného dohovoru. Zriadenie vyšetrovacej komisie v takýchto prípadoch môže pôsobiť na odstránenie prípadných nedostatkov, v prípade negatívnej reakcie sa použije mechanizmus uverejnenia správy o porušení záväzkov. V prípade zásadného rozporu postojov príslušnej vlády a záverov Vyšetrovacej komisie možno predložiť spor až na prerokovanie Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu.
Osobitný kontrolný systém je v ochrane odborových práv a slobôd prostredníctvom tripartitného Výboru pre odborové slobody (Výbor pre slobodu združovania). V rámci MOP pôsobí Výbor nezávislých expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní (Aplikačný výbor). Systém kolektívnych sťažností, osobné intervencie reprezentantov MOP a ďalšie mechanizmy smerujú k odstraňovaniu príčin porušovania záväzkov z ratifikovaných dohovorov.
Rada Európy
Rada Európy (Council of Europe – CoE, www.coe.int) je najväčšou medzinárodnou európskou organizáciou, ktorá sa podieľa na ochrane a rozvoji ľudských práv a slobôd, na rozvíjaní princípov parlamentnej demokracie a právneho štátu, vystupuje aj ako tvorca európskej sociálnej legislatívy (používa sa termín „Pracovné právo Rady Európy“). Pôsobí na európskom kontinente od roku 1949, v súčasnosti združuje 46 európskych štátov a má sídlo v Štrasburgu (Francúzsko). V oblasti sociálnych a ekonomických práv má Rada Európy nezastupiteľný význam, pretože tvorí pramene európskeho medzinárodného sociálneho práva, vytvára kontinentálne medzinárodné štandardy v sociálnej i právnej oblasti a presadzuje spoločné hodnoty v rozličných kultúrach.
V čase od svojho založenia boli v Rade Európy prijaté základné európske medzinárodnoprávne akty, od roku 1957 pôsobí Európsky kongres miestnych a regionálnych samospráv, od 18. septembra 1959 začína pôsobiť Európsky súd pre ľudské práva (prvé verejné pojednávanie v histórii tohto súdu sa uskutočnilo v roku 1960). Od roku 1990 pôsobí ako vedecký a odborný autoritatívny orgán ústavného a právneho vývoja v členských štátoch Rady Európy tzv. Benátska komisia. Rada Európy prijala vyše dvesto medzinárodných právnych aktov. Orgánmi Rady Európy sú Výbor ministrov, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, výbory a podvýbory, generálny tajomník Rady Európy atď. Z dôležitých dokumentov možno uviesť dokument rady Európy „Revidovaná stratégia sociálnej kohézie“ (2004), dokumenty v oblasti národnostných menšín a menšinových jazykov, ochrany osobných údajov, Európsky kódex sociálneho zabezpečenia atď.
Základným medzinárodnoprávnym dokumentom Rady Európy je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokoly, ktoré na tento Dohovor nadväzujú (Rím, 1950), ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku (Oznámenie č. 209/1992 Zb.). Uvedený Dohovor má často prívlastok „Európsky dohovor“ a z hľadiska personálnej práce, mzdovej a pracovnoprávnej agendy obsahuje okrem iných aj základné európske právne hodnoty, a to záväzok zmluvných strán dodržiavať ľudské práva, zákaz otroctva a nútenej práce (v praxi sa tieto historicky relatívne prekonané formy objavujú v skrytej a „inovovanej“ podobe), právo na spravodlivé súdne konanie (osobitným problémom sú tzv. prieťahy v konaní aj v pracovnoprávnych veciach a v sociálnych záležitostiach), právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (vrátane ochrany osobných údajov), sloboda zhromažďovania, sloboda združovania a zákaz diskriminácie. Uvedené hodnoty a ľudské práva a slobody môžu byť predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý vznikol práve na základe Európskeho dohovoru spolu s Európskou komisiou pre ľudské práva.
Európska sociálna charta Rady Európy (Turín, 18. október 1961) tvorí so svojím revidovaným variantom (Revidovaná Európska sociálna charta Rady Európy, 3. máj 1996, Štrasburg) základ európskeho práva v oblasti sociálnych práv a ekonomických práv. Spolu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie Rada Európy tvorí európske sociálne právo a s Medzinárodnou organizáciou práce vytvárajú systém medzinárodného sociálneho práva. Katalógy sociálnych a ekonomických práv Európskej sociálnej charty priamo a bezprostredne regulujú obsah personálnej práce, mzdové otázky, pracovné a sociálne právne vzťahy: právo na prácu, právo na riadne pracovné podmienky, právo na primeranú odmenu, ktorá pracovníkovi a jeho rodine zabezpečí dôstojnú životnú úroveň, právo na slobodné združovanie a na kolektívne vyjednávanie, vrátane práva na štrajk, právo na osobitnú právnu ochranu detí, mladistvých, žien, právo na poradenstvo pri voľbe povolania, na vhodné podmienky na odborné vzdelávanie, právo na zdravie, právo na sociálne zabezpečenie, ochrana rodiny a ochrana migrujúcich pracovníkov.
Slovenská republika ratifikovala Európsku sociálnu chartu a vstúpila tak do kontrolného mechanizmu Rady Európy. Jeho súčasťou je spravodajský mechanizmus, členské štáty podávajú správy o uplatňovaní ustanovení Charty Európskemu výboru pre sociálne práva (European Committee of Social Rights – ECSR), ktorý ich posudzuje, hodnotí členské štáty z hľadiska ich prístupov k Charte a vydáva tzv. rozhodnutia. Od roku 1998 sa v Rade Európy uplatňuje aj systém kolektívnych sťažností, v ktorých sa môžu odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov a nevládne organizácie obracať so sťažnosťami o porušení ustanovení Európskej sociálnej charty na Európsky výbor pre sociálne práva, ktorý vytvára tzv. precedentné (sudcovské) právo nezávislých expertov. Európsky výbor pre sociálne práva každých päť rokov bude hodnotiť členskú krajinu Rady Európy z hľadiska dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z Európskej sociálnej charty (www.coe.int/T/E/Human Rights/Esc). V roku 2003 Európsky výbor konštatoval v šestnástich prípadoch nesúlad slovenského právneho poriadku s ustanoveniami Európskej sociálnej charty Rady Európy. V oblasti sociálneho zabezpečenia prijala Rada Európy Dohovor o sociálnom zabezpečení (1953) a Európsky kódex sociálneho zabezpečenia (1964), ktorý nebol Slovenskou republikou dosiaľ ratifikovaný. Slovenská republika vypracúva Správy v súlade s ustanoveniami článku 21 Európskej sociálnej charty predkladané vládou Slovenskej republiky za príslušné obdobie o prijatých opatreniach s cieľom uviesť do platnosti prijaté ustanovenia Európskej sociálnej charty, ktorej ratifikačná listina bola uložená dňa 22. júna 1998 (pozri k tomu www.employment.gov.sk).
Rada Európy v sociálnej legislatíve úzko spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou práce a s Európskou úniou (Európska únia vo svojich zmluvných a právnych dokumentoch akceptuje právne normatívne akty Rady Európy).
Môže sa podnikateľ zo Slovenska dostať pred medzinárodnú kontrolu a pred medzinárodnú justíciu?
Z uvedeného rozboru pôsobenia medzinárodného sociálneho práva (medzinárodného pracovného práva a medzinárodného práva sociálneho zabezpečenia) vyplýva, že vstup príslušného štátu do medzinárodného právneho poriadku ovplyvňuje aj relatívne nezávislé podnikateľské subjekty. Kontrolné mechanizmy MOP, Rady Európy, Európskej únie (o jej pôsobení v sociálnej oblasti prinesieme rozbor v budúcom pokračovaní nášho seriálu) dokumentujú, spolu s vnútroštátnymi ochrannými mechanizmami a súdmi, aj možné medzinárodné vyšetrovanie a medzinárodnú súdnu ochranu. Prehľady uvedených kontrolných a súdnych mechanizmov prinášajú tisíce prípadov z Európy a z celého sveta o tom, že rozhodovanie manažérov a zamestnávateľov môže mať aj celosvetový dosah a ohlas a môže byť predmetom vykonateľných medzinárodnoprávnych rozhodnutí.
Medzinárodné organizácie v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, ktoré netvoria sociálnu legislatívu
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Cooperation and Development – OECD, www.oecd.org) prijala medzinárodne platné štandardy pre liberalizáciu medzinárodných investícií, pohybu kapitálu a služieb. V sociálnej oblasti má členstvo Slovenskej republiky v OECD nezastupiteľný význam, okrem ekonomických výhod sa v našich podmienkach aplikujú medzinárodné zmluvné dokumenty OECD, rozhodnutia a odporúčania smerujúce k rozvoju krajiny v globálnej ekonomike. Jednou z podmienok členstva v tejto exkluzívnej organizácii je i kompatibilita legislatívy členského štátu so „Súborom rozhodnutí, odporúčaní a ostatných platných dokumentov OECD“. V personálnej praxi v rámci svojej pôsobnosti prijala OECD Odporúčanie v oblasti politiky týkajúcej sa pracovných síl ako prostriedku podpory hospodárskeho rastu, Odporúčanie k zásadám politiky týkajúcej sa zamestnanosti a pracovných síl, Štúdia OECD o medzinárodnom obchode a o základných medzinárodných normách o práci, Správa o odporúčaniach OECD v oblasti zamestnaneckých stratégií (2005), Program OECD pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť.
V hospodárskej a v sociálnej oblasti pôsobia v rámci OECD Poradný výbor odborov OECD (TUAC), Poradný výbor podnikateľov OECD, Riaditeľstvo pre vzdelanie, zamestnanosť, prácu a sociálne veci (DEELSA), Výbor pre zamestnanosť, prácu a sociálne veci (Employment, Labour and Social Affairs Committee – ELSAC), Riadiaci výbor programu miestneho hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, Výbor pre vzdelávanie, Výbor pre hospodársku politiku, Výbor pre ekonomické prehľady, Výbor pre verejnú správu, Investičný a dôchodkový výbor atď. (pozri k tomu www.mzv.sk).
Na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sú uvedené štúdie OECD (Správa o migračných tokoch v krajinách OECD, Štatistika o porovnaní migrácie v členských krajinách OECD, Vývoj a perspektíva na trhoch práce v členských krajinách OECD, Štatistiky OECD v oblasti nezamestnanosti vo veku 15 – 64 rokov, www.employment.gov.sk).
Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia – MASZ (International Social Security Association – ISSA, www.issa.int) vznikla dňa 4. októbra 1927 v Bruseli, jej cieľom je podpora systémov sociálneho zabezpečenia, ich odborného spravovania a rozvoja, výmena skúseností a porovnávanie systémov sociálneho zabezpečenia vo svetovom priestore. MASZ združuje ako svetová organizácia oficiálne národné inštitúcie sociálneho zabezpečenia, jej sídlom je Ženeva (Švajčiarsko). Praktický význam má štúdium odborných aktivít MASZ, pôsobenie stálych technických komisií, v roku 1999 sa v Bratislave konala 2. svetová technická konferencia „Demografické trendy a globalizácia: Výzvy pre sociálne zabezpečenie“ (pozri k tomu www.socpoist.sk). Pre oblasť teórie i praxe sociálneho zabezpečenia majú význam odborné publikácie MASZ, a to International Social Security Review a Trends in Social Security (obidve periodiká vychádzajú 1x za štvrťrok) a dvojročné periodikum Programy sociálneho zabezpečenia vo svete (Social Security Programs Throughout the World) so svetovým prehľadom systémov sociálneho zabezpečenia.
Svetové fórum sociálneho zabezpečenia sa uskutoční v rámci 29. Valného zhromaždenia Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia v dňoch 10. až 15. septembra 2007 v Moskve.
Riadnym členom MASZ je Sociálna poisťovňa, pridruženým členom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Medzinárodná asociácia priemyselných vzťahov (International Industrial Relations Association – IIRA, www.ilo.org/iira) vznikla v roku 1966 s cieľom medzinárodnej výmeny a rozvoja poznatkov o priemyselných vzťahoch, vytvorenia platformy pre konfrontáciu akademických a praktických poznatkov. Asociácia združuje národné asociácie priemyselných vzťahov, na medzinárodnej úrovni vytvára priestor na spoluprácu odborníkov, na výmenu poznatkov z oblasti medzinárodného vedeckého výskumu, na technickú a odbornú pomoc, na vydávanie publikácií a organizáciu svetových a regionálnych kongresov. V septembri 2006 sa v Lime (Peru) uskutočnil 14. Svetový kongres IIRA k problematike postavenia sociálnych partnerov, organizácie práce a nových technológií (jednotlivé okruhy kongresu sa zaoberali sociálnym dialógom, ekonomickými slobodami a priemyselnými vzťahmi, ľudskými zdrojmi, manažmentom a novými druhmi pracovných vzťahov, produktívnou zamestnanosťou a vzdelávaním, politikami sociálnej ochrany, integráciou a slobodným obchodom atď.) a k problematike dynamiky zamestnaneckých vzťahov v Európe (www.iiraeurope07.org). V Slovenskej republike nepôsobí národná organizácia priemyselných vzťahov, v tejto oblasti možno inšpirovať záujemcov o uvedenú problematiku na kreovanie takejto národnej inštitúcie.
Medzinárodná spoločnosť pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia (International Society for Labour Law and Social Security) so sídlom v Ženeve (Švajčiarsko, pozri www.asociacion.org.ar/ISLLSS) bola založená v Bruseli v roku 1958. Jej cieľom je prispieť k rozvoju národných a medzinárodných systémov pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, k ich porovnávaniu a spolupráci na expertnej úrovni.
V podmienkach Slovenskej republiky pôsobí Slovenská spoločnosť pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia, ktorá v súčasnosti pripravuje svoj vstup za člena Medzinárodnej spoločnosti pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia.
Okrem uvedených medzinárodných organizácií priamy alebo nepriamy dosah na sociálnu sféru a na sociálnu legislatívu majú ďalšie medzinárodné orgány a organizácie, napríklad Európska hospodárska komisia OSN, Rada pre ľudské práva OSN (Human Rights Council – HRC), európske a svetové organizácie sociálnych partnerov atď.
Prehľad vybraných dohovorov MOP v oblasti personalistiky, miezd, platov a sociálneho zabezpečenia
(úplný prehľad všetkých dohovorov a odporúčaní, ich chronologický, vecný a tematický prehľad a Zoznam dohovorov MOP, ktorými je Slovenská republika viazaná, ktoré ratifikovala a vypovedala, ako aj čas a časové úseky na vypovedanie predmetných dohovorov obsahuje internetová stránka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky www.employment.gov.sk, Európska únia a medzinárodné vzťahy)
Ďalšie vybrané dohovory MOP v oblasti práce, miezd a sociálnych vecí
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov MOP, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce,
Dohovor MOP č. 26 z roku 1928 o postupe pri určovaní minimálnej mzdy, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 439/1990 Zb.,
Dohovor MOP č. 34 z roku 1933 o agentúrach zamestnania za úhradu, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 440/1990 Zb.,
Dohovor MOP č. 88 z roku 1948 o organizácii služieb zamestnanosti, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 17/1991 Zb.,
Dohovor MOP č. 95 z roku 1949 o ochrane miezd, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 411/1991 Zb.,
Dohovor MOP č. 99 z roku 1951 o mechanizme určovania minimálnej mzdy v poľnohospodárstve, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 470/1990 Zb.,
Dohovor MOP č. 100 z roku 1951 o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 450/1990 Zb.,
Dohovor č. 102 z roku 1952 o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 461/1991 Zb.,
Dohovor MOP č. 122 z roku 1964 o politike zamestnanosti, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 490/1990 Zb.,
Dohovor MOP č. 128 z roku 1967 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 416/1991 Zb.,
Dohovor MOP č. 130/1969 o lekárskej starostlivosti a dávkach v chorobe, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 537/1990 Zb.,
Dohovor MOP č. 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 32/1998 Z. z.,
Dohovor MOP č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pri práci a o pracovnom prostredí, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 20/1989 Zb.,
Dohovor MOP č. 160 z roku 1985 o pracovných štatistikách, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 144/1988 Zb.,
Dohovor MOP č. 173/1992 o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ratifikovaný a vyhlásený pod č. 240/1999 Z. z. atď.
Dokumenty Rady Európy, pôsobiace v právnom poriadku Slovenskej republiky v personálnej práci, v mzdovej a v sociálnej oblasti
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokoly na tento Dohovor nadväzujúce, (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.209/1992 Zb.),
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 102/1999 Z. z. o Protokole č. 11 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, meniacom kontrolný systém založený Dohovorom,
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte (s prílohou oficiálneho prekladu Európskej sociálnej charty),
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 330/1998 Z. z. o Dodatkovom protokole k Európskej sociálnej charte (s prílohou oficiálneho prekladu Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte),
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 228/2003 Z. z. o prijatí Európskej dohody vzťahujúcej sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva,
Dohovor Rady Európy č. 108 z 28. januára 1981 o ochrane osôb s ohľadom na automatizované spracovanie osobných údajov (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 49/2001 Z. z. o pristúpení k Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a k dodatkom k tomuto dohovoru),
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 20/2005 Z. z. o prijatí Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov atď.
Upozornenie:
V 3. pokračovaní rubriky Pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia – Európa a prax budeme venovať pozornosť Európskej únii, jej sociálnemu programu a prinesieme Prehľad všeobecne záväzných normatívnych právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v sociálnej oblasti.
Autor: doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies