Oznámenie č. 240/1999 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o Dohovore Medzinárodnej organizácie práce o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa č. 173 z roku 1992

Čiastka 102/1999
Platnosť od 25.09.1999
Uzavretie zmluvy 23.06.1992
Ratifikácia zmluvy 09.09.1998
Rozhodnutia súdov 1
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť 8. júna 1995 v súlade s článkom 16 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 24. septembra 1999 v súlade s článkom 16 ods. 3.

240

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. júna 1992 na 79. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa č. 173.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 1151 z 1. júla 1998 a predseda vlády Slovenskej republiky ho v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky ratifikoval 9. septembra 1998. Ratifikačná listina bola zaregistrovaná u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce v Ženeve 24. septembra 1998.

Dohovor nadobudol platnosť 8. júna 1995 v súlade s článkom 16 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 24. septembra 1999 v súlade s článkom 16 ods. 3.

Pri uložení ratifikačnej listiny Slovenská republika vyhlásila v súlade s článkom 3 ods. 1, že prijíma len záväzky II. časti dohovoru.

Slovenská republika v súlade s článkom 4 ods. 2 vylúčila z aplikácie dohovoru tieto kategórie zamestnancov:

- zamestnancov zamestnávateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia,

- zamestnancov zamestnávateľa, ktorým je štátna príspevková organizácia,

- zamestnancov zamestnávateľa, ktorým je obec.

DOHOVOR 173

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa č. 173 z roku 19921)

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom 79. zasadnutí 3. júna 1992,

zdôrazňujúc dôležitosť ochrany nárokov pracovníkov2) pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a pripomínajúc v tejto veci ustanovenia článku 11 Dohovoru o ochrane miezd z roku 1949 a článku 11 Dohovoru o odškodňovaní pracovníkov (pri úrazoch) z roku 1925,

berúc na vedomie, že od prijatia Dohovoru o ochrane miezd z roku 1949 sa prikladá väčší význam obnove platobne neschopných podnikov a že s ohľadom na sociálne a hospodárske dôsledky platobnej neschopnosti by sa malo, pokiaľ je to len možné, usilovať o obnovu podnikov a o zabezpečenie zamestnania,

berúc na vedomie, že od prijatia vyššie uvedených noriem došlo k významnému vývoju v práve a v praxi mnohých členov,3) čo zlepšilo ochranu nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, a berúc do úvahy, že je na čase, aby konferencia prijala nové normy o nárokoch pracovníkov,

rozhodnúc prijať niektoré návrhy o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, čo je štvrtý bod programu zasadnutia, a

určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,

prijíma4) dvadsiateho tretieho júna tisícdeväťstodeväťdesiatdva tento dohovor, ktorý možno uvádzať aj ako Dohovor o ochrane nárokov pracovníkov (platobná neschopnosť zamestnávateľa)5) z roku 1992.

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

1. Na účely tohto dohovoru výraz „platobná neschopnosť“ sa vzťahuje na situácie, keď sa podľa vnútroštátneho práva a praxe začalo súdne konanie o majetku zamestnávateľa s cieľom kolektívne uspokojiť jeho veriteľov.

2. Na účely tohto dohovoru môže člen rozšíriť výraz „platobná neschopnosť“ aj na iné situácie, ak sa nároky pracovníkov nemôžu vyplatiť z dôvodu finančnej situácie zamestnávateľa, napríklad keď sa výška majetku zamestnávateľa ukázala ako nedostatočná pri zdôvodnení začatia súdneho konania z dôvodu platobnej neschopnosti.

3. Rozsah, v ktorom majetok zamestnávateľa podlieha súdnemu konaniu podľa odseku 1, upravujú vnútroštátne zákony, predpisy alebo prax.

Článok 2

Ustanovenia tohto dohovoru sa vykonajú prostredníctvom zákonov alebo predpisov, alebo akýmkoľvek iným spôsobom zodpovedajúcim vnútroštátnej praxi.

Článok 3

1. Člen, ktorý ratifikuje tento dohovor, prijíma buď záväzky II. časti o ochrane nárokov pracovníkov prednostným spôsobom, alebo záväzky III. časti o ochrane nárokov pracovníkov prostredníctvom záručnej inštitúcie, alebo záväzky oboch častí. Svoju voľbu uvedie vo vyhlásení, ktoré pripojí k ratifikácii.

2. Člen, ktorý si najskôr vybral len II. časť alebo len III. časť tohto dohovoru, môže neskoršie vo vyhlásení adresovanom generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce rozšíriť svoj súhlas aj na inú časť.

3. Člen, ktorý prijal záväzky oboch častí tohto dohovoru, môže po konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov6) obmedziť aplikáciu III. časti na niektoré kategórie pracovníkov a na niektoré odvetvia hospodárskej činnosti. Také obmedzenia sa presne uvedú vo vyhlásení o prijatí.

4. Člen, ktorý súhlasil iba s obmedzeným uplatnením záväzkov obsiahnutých v III. časti v súlade s odsekom 3, má vo svojej prvej správe podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce7) uviesť dôvody obmedzenia svojho súhlasu. V následných správach má poskytnúť informácie o akomkoľvek rozšírení ochrany podľa III. časti tohto dohovoru na ďalšie kategórie pracovníkov alebo na ďalšie odvetvia hospodárskej činnosti.

5. Člen, ktorý prijal záväzky II. a III. časti tohto dohovoru, môže po konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov vylúčiť z aplikácie II. časti tie nároky, ktoré sa chránia podľa III. časti.

6. Prijatie záväzkov II. časti tohto dohovoru členom8) zahŕňa ipso iure skončenie jeho záväzkov podľa článku 11 Dohovoru o ochrane miezd z roku 1949.

7. Člen, ktorý prijal len záväzky III. časti tohto dohovoru, môže vo vyhlásení adresovanom generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce oznámiť skončenie svojich záväzkov podľa článku 11 Dohovoru o ochrane miezd z roku 1949, ak sa vzťahujú na tie nároky, ktoré sa chránia podľa III. časti.

Článok 4

1. Okrem výnimiek uvedených v odseku 2 a prípadných obmedzení špecifikovaných v súlade s článkom 3 ods. 3 tento dohovor sa vzťahuje na všetkých zamestnancov a na všetky odvetvia hospodárskej činnosti.

2. Príslušný úrad môže po konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov vylúčiť z II. časti, z III. časti alebo z oboch častí dohovoru špecifické kategórie pracovníkov, najmä verejných zamestnancov, z dôvodu osobitnej povahy ich pracovnoprávneho vzťahu, alebo ak existujú iné druhy záruk priznávajúce im ochranu, ktorá sa rovná ochrane priznanej v dohovore.

3. Člen, ktorý využil výnimky uvedené v odseku 2, má vo svojich správach podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce7) poskytnúť informácie o týchto výnimkách a ich príslušné zdôvodnenie.

DRUHÁ ČASŤ

OCHRANA NÁROKOV PRACOVNÍKOV PREDNOSTNÝM SPÔSOBOM

Chránené nároky

Článok 5

Pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa sa nároky pracovníkov vyplývajúce z ich zamestnania chránia prednostným spôsobom tak, že sa vyplatia z majetku platobne neschopného zamestnávateľa skôr, ako sa neprivilegovaným veriteľom vyplatí ich podiel.

Článok 6

Prednostné právo sa vzťahuje aspoň

a) na nároky pracovníkov na mzdu za určené obdobie, ktoré nie je kratšie ako tri mesiace pred platobnou neschopnosťou alebo pred skončením zamestnania,

b) na nároky pracovníkov z dôvodu platenej dovolenky za prácu vykonávanú v priebehu roka, v ktorom došlo k platobnej neschopnosti alebo ku skončeniu zamestnania, a za predchádzajúci rok,

c) na nároky pracovníkov na dlžné sumy patriace pri iných druhoch platenej neprítomnosti v práci v určenom období, ktoré nie je kratšie ako tri mesiace pred platobnou neschopnosťou alebo pred skončením zamestnania,

d) na odstupné, ktoré pracovníkom patrí pri skončení ich zamestnania.

Obmedzenia

Článok 7

1. Vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu obmedziť ochranu prednostných nárokov pracovníkov na určenú sumu, ktorá nie je nižšia, ako je sociálne prijateľná hranica.

2. Ak sa prednostná ochrana nárokov pracovníkov takto obmedzí, podľa potreby sa upraví určená suma tak, aby sa zachovala jej hodnota.

Poradie zvýhodnenia

Článok 8

1. Vnútroštátne zákony alebo predpisy priznajú nárokom pracovníkov vyššie poradie zvýhodnenia ako väčšine ostatných prednostných nárokov, a to najmä nárokom štátu a systému sociálneho zabezpečenia.

2. V prípade, keď nároky pracovníkov ochraňuje záručná inštitúcia v súlade s III. časťou tohto dohovoru, môžu takto chránené nároky mať nižšie poradie zvýhodnenia ako nároky štátu a systému sociálneho zabezpečenia.

TRETIA ČASŤ

OCHRANA NÁROKOV PRACOVNÍKOV PROSTREDNÍCTVOM ZÁRUČNEJ INŠTITÚCIE

Všeobecné zásady

Článok 9

Ak zamestnávateľ pre svoju platobnú neschopnosť nemôže pracovníkom vyplatiť nároky vyplývajúce z ich zamestnania, zabezpečí ich vyplatenie záručná inštitúcia.

Článok 10

Pri uplatňovaní tejto časti dohovoru môže člen po konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov prijať vhodné opatrenia, aby sa zabránilo možnému zneužitiu.

Článok 11

1. Organizácia, vedenie, činnosť a financovanie inštitúcií zaručujúcich mzdy sa upravia podľa článku 2.

2. Predchádzajúci odsek nemá brániť členovi, aby v súlade so svojou osobitou povahou a potrebami povolil poisťovacím spoločnostiam poskytovať ochranu podľa článku 9, ak poskytnú dostatočné záruky.

Nároky chránené
prostredníctvom záručnej inštitúcie

Článok 12

Nároky pracovníkov chránené podľa tejto časti dohovoru zahŕňajú aspoň

a) nároky pracovníkov na mzdu za určené obdobie, ktoré nie je kratšie ako osem týždňov pred platobnou neschopnosťou alebo pred skončením zamestnania,

b) nároky pracovníkov z dôvodu platenej dovolenky za prácu vykonávanú za určené obdobie, ktoré nie je kratšie ako šesť mesiacov pred platobnou neschopnosťou alebo pred skončením zamestnania,

c) nároky pracovníkov na dlžné sumy patriace pri iných druhoch platenej neprítomnosti v práci za určené obdobie, ktoré nie je kratšie ako osem týždňov pred platobnou neschopnosťou alebo pred skončením zamestnania,

d) odstupné, ktoré pracovníkom patrí pri skončení ich zamestnania.

Článok 13

1. Nároky chránené podľa tejto časti dohovoru možno obmedziť na určenú sumu, ktorá nie je nižšia, ako je sociálne prijateľná hranica.

2. Ak sa chránené nároky takto obmedzia, podľa potreby sa upraví určená suma tak, aby sa zachovala jej hodnota.

Záverečné ustanovenia

Článok 14

Tento dohovor reviduje Dohovor o ochrane miezd z roku 19499) v rozsahu danom vo vyššie uvedenom článku 3 ods. 6 a 7, ale neuzatvára dohovor z roku 1949 pre ďalšie ratifikácie.

Článok 15

Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 16

1. Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ.

2. Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.

3. Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 17

1. Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Také vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2. Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a nepoužije právo vypovedať ho v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na ďalších desať rokov a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 18

1. Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2. Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 19

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.

Článok 20

Vždy, ak to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za potrebné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.

Článok 21

1. Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo sčasti, potom, ak nový dohovor neustanoví inak,

a) ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure za následok okamžité vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 17, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,

b) odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť prístupný ratifikácii zo strany členov.

2. Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a terajšom obsahu pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 22

Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu sedemdesiateho deviateho zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené dvadsiateho tretieho júna 1992.

Na dôkaz toho sme pripojili svoje podpisy dvadsiateho piateho júna 1992:

prezident konferencie

H. Nascimento Rodrigues

generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce

M. Hansenne

Text dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou pôvodného textu, ktorý podpísal prezident Medzinárodnej konferencie práce10) a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

Overená, presná a kompletná kópia.

Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:

Francis Maupain v. r.

právny poradca Medzinárodného úradu práce

Anglické znenie dohovoru

Francúzske znenie dohovoru

Poznámky pod čiarou

1) V tomto oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa uvádza slovenský preklad pôvodného textu dohovoru; v prílohe k tomuto oznámeniu sa uvádza pôvodný text dohovoru v anglickom jazyku a vo francúzskom jazyku v súlade s článkom 22 dohovoru, ako aj v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce prijala 23. júna 1992 aj Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa č. 180 z roku 1992, ktoré dopĺňa Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa č. 173 z roku 1992. Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce ako druh medzinárodných pracovných noriem členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce neratifikujú, a ani ich tieto odporúčania nezaväzujú, pretože odporúčania nie sú druhmi zmlúv, najmä podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969, porov. č. 15/1988 Zb. V súlade so zákonom o Zbierke zákonov Slovenskej republiky uvedenom v prvej vete tejto poznámky sa odporúčania Medzinárodnej organizácie práce nezverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce v súlade s článkom 19 ods. 6 písm. d) Ústavy Medzinárodnej organizácie práce (XIII. časť Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojenými i združenými a Nemeckom a Protokol podpísané vo Versailles 28. júna 1919, porov. č. 217/1921 Zb. v znení neskorších úprav) okrem záväzku predložiť odporúčanie príslušnému orgánu alebo orgánom, do ktorých právomoci dané odporúčanie patrí, sa zaväzujú, že oboznámia generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce vo vhodnom čase podľa požiadaviek Správnej rady Medzinárodného úradu práce so stavom práva a praxe v ich krajine, ak ide o záležitosti, ktorými sa dané odporúčanie zaoberá. Cieľom prijatia príslušného odporúčania Medzinárodnej organizácie práce Generálnou konferenciou Medzinárodnej organizácie práce je okrem iného najmä ponúknuť členom (členským štátom) Medzinárodnej organizácie práce úpravu vymedzených pracovných vzťahov a záležitostí (vecí) alebo úpravu vymedzených sociálnych vzťahov a záležitostí (vecí) v takom rozsahu, takým spôsobom a takými prostriedkami, ako sa to uvádza v príslušnom odporúčaní. Slovenská republika je členom Medzinárodnej organizácie práce od 22. januára 1993.

2) Anglický text tohto dohovoru používa termín „workers“ – „pracovníci“ s výnimkou uvedenou v článku 4 dohovoru. Francúzsky text tohto dohovoru používa termín „travailleurs“ – „pracovníci“ s výnimkou uvedenou v článku 4 dohovoru. Anglický text tohto dohovoru používa v článku 4 ods. 2 termín „public employees“ – „verejní zamestnanci“. Francúzsky text tohto dohovoru používa v článku 4 ods. 2 „les agents publics“ – „verejní zamestnanci“. Pracovnoprávne predpisy platné v Slovenskej republike nepoužívajú termín „pracovníci“, ale používajú termín „zamestnanci“ v súlade s článkom I prvým bodom a článkom VIII zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

3) Členských štátov Medzinárodnej organizácie práce.

4) V súlade s článkom 19 ods. 2 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce (XIII. časť Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojenými i združenými a Nemeckom a Protokol podpísané vo Versailles 28. júna 1919, porov. č. 217/1921 Zb. v znení neskorších úprav) dohovor Medzinárodnej organizácie práce sa prijíma dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných a hlasujúcich delegátov na príslušnom zasadnutí v priebehu Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Hlasovanie delegátov na 79. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce pri prijímaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane nárokov pracovníkov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa č. 173 z roku 1992 na plenárnom zasadnutí konferencie 23. júna 1992: 293 za prijatie dohovoru, 52 proti, 48 sa zdržalo hlasovania. V súlade s článkom 21 Rokovacieho poriadku Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce sa pri hlasovaní delegátov o dohovore všetky hlasy za a proti spočítajú, pritom sa neberú do úvahy hlasy, ktorými sa delegáti zdržali hlasovania.

5) V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa pri názvoch príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce používa úplný názov dohovoru, ako aj jeho skrátený názov.

6) Najreprezentatívnejšie organizácie zamestnávateľov a najreprezentatívnejšie organizácie pracovníkov v podmienkach Slovenskej republiky sú organizácie, ktoré vznikli tak, že zamestnávatelia a zamestnanci (pracovníci) využili právo slobody združovať sa ustanovené v článkoch 29 a 37 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a v zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ako aj využitím ustanovení Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948, porov. č. 489/1990 Zb. a bod 28 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce, Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949, porov. č. 470/1990 Zb. a bod 33 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri vymedzení podmienok zamestnávania vo verejnej službe č. 151 z roku 1978 (Slovenská republika tento dohovor neratifikovala). Zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov na účely zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) č. 106/1999 Z. z. sú tí zástupcovia, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 2 citovaného zákona.

7) XIII. časť Mierovej zmluvy medzi mocnosťami spojenými i združenými a Nemeckom a Protokol podpísané vo Versailles 28. júna 1919, porov. č. 217/1921 Zb. v znení neskorších úprav.

8) Slovenská republika prijala záväzky len II. časti tohto dohovoru, čo má za následok skončenie jej záväzkov podľa článku 11 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane miezd č. 95 z roku 1949, porov. č. 411/1991 Zb., redakčné oznámenie o oprave chyby v č. 411/1991 Zb. uverejnené v čiastke 19 z roku 1992 Zb. a bod 32 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

9) Dohovorom je Slovenská republika viazaná, porov. č. 411/1991 Zb., redakčné oznámenie o oprave chyby v č. 411/1991 Zb. uverejnené v čiastke 19 z roku 1992 Zb. a bod 32 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

10) V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa používa okrem názvu Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce aj skrátený názov Medzinárodná konferencia práce.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené