C-123/17 Nefiye Yön proti Landeshauptstadt Stuttgart.
Z odôvodnenia
Článok 7 rozhodnutia č. 2/76 z 20. decembra 1976, prijatého Asociačnou radou zriadenou na základe Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej, pričom v mene Spoločenstva bola uzatvorená, schválená a potvrdená rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963, sa má vykladať v tom zmysle, že také opatrenie vnútroštátneho práva, o aké ide vo veci samej, zavedené v období od 20. decembra 1976 do 30. novembra 1980, ktoré podmieňuje udelenie povolenia na pobyt na účely zlúčenia rodiny pre štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí sú rodinnými príslušníkmi tureckého pracovníka s legálnym pobytom v dotknutom členskom štáte, tým, aby títo štátni príslušníci získali pred vstupom na vnútroštátne územie vízum na účely uvedeného zlúčenia, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle tohto ustanovenia. Takéto opatrenie pritom možno odôvodniť dôvodmi spadajúcimi do účinnej kontroly prisťahovalectva a riadenia migračných tokov, avšak možno ho pripustiť len za predpokladu, že podmienky jeho vykonávania nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.