C-123/17 Nefiye Yön proti Landeshauptstadt Stuttgart.
Z odôvodnenia
Článok 7 rozhodnutia č. 2/76 z 20. decembra 1976, prijatého Asociačnou radou zriadenou na základe Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej, pričom v mene Spoločenstva bola uzatvorená, schválená a potvrdená rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963, sa má vykladať v tom zmysle, že také opatrenie vnútroštátneho práva, o aké ide vo veci samej, zavedené v období od 20. decembra 1976 do 30. novembra 1980, ktoré podmieňuje udelenie povolenia na pobyt na účely zlúčenia rodiny pre štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí sú rodinnými príslušníkmi tureckého pracovníka s legálnym pobytom v dotknutom členskom štáte, tým, aby títo štátni príslušníci získali pred vstupom na vnútroštátne územie vízum na účely uvedeného zlúčenia, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle tohto ustanovenia. Takéto opatrenie pritom možno odôvodniť dôvodmi spadajúcimi do účinnej kontroly prisťahovalectva a riadenia migračných tokov, avšak možno ho pripustiť len za predpokladu, že podmienky jeho vykonávania nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies