
Základné druhy zrážok zo mzdy
Zrážky zo mzdy zamestnanca môže zamestnávateľ vykonať na základe vopred určených pravidiel, nikdy nie svojvoľne. Hlavným zákonom, v ktorom sú tieto pravidlá zadefinované, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).
Pracovnoprávna úprava v § 131 Zákonníka práce rozlišuje tri základné skupiny zrážok:
- prednostné – podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce,
- ďalšie povinné zrážky – podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce
- ďalšie zrážky – podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré zamestnávateľ môže vykonávať len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Prednostné zrážky – tento typ zrážok zamestnávateľ vykonáva zo mzdy zamestnanca prednostne bez súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej osobitnými predpismi (napr. zákon o zdravotnom poistení, zákon o sociálnom poistení, zákon o dani z príjmov) a následne ich odvádza príslušným inštitúciám, voči ktorým si zároveň plní oznamovacie a evidenčné povinnosti.
Ide o tieto zrážky:
- poistné na sociálne poistenie,
- preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie,
- nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie,
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov, ak povinnosť vykonať tento druh zrážok pre zamestnávateľa vyplýva zo zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej s príslušnou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
- preddavok na daň alebo daň, nedoplatok preddavku na daň, daňový nedoplatok, nedoplatok, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Ďalšie povinné zrážky – tento typ zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy zamestnanca až po zrazení prednostných zrážok, a to jednostranne a bez súhlasu zamestnanca. Ide o tieto zrážky:
- preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
- sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, o výkon rozhodnutia ide napr. vtedy, ak povinný (zamestnanec) nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený (veriteľ) má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo na súdny výkon rozhodnutia,
- peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, napr. môže ísť o peňažnú pokutu uloženú správnym orgánom v priestupkovom konaní,
- neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
- nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
- náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
- náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
- náhradu mzdy podľa § 142 ods. 5 alebo jej časť, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok,
- sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.
Ďalší obsah príspevku:
Zrážky zo mzdy zamestnanca a poradie zrážok
I. Základné druhy zrážok zo mzdy
II. Dohoda o zrážkach zo mzdy
III. Mechanizmus výpočtu zrážok zo mzdy
Autor: Ing. Martina Švaňová
Súvisiace právne predpisy ZZ SR