Zbierka stanovísk a rozhodnutí NSS SR č. 2/2022

Najvyšší správny súd zverejnil v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR č. 2/2022 nasledovné rozhodnutia (14/2022 ZNSS - 22/2022 ZNSS):

Odmietnutie správnej žaloby majúcej šikanózny charakter

Spisová značka: 6 Svk 14/2021
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší správny súd SR
Dátum rozhodnutia: 23. 2. 2022

I. Výnimku zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), bližšie vyjadrené ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie.

II. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi sankčný nástroj „trestajúci“ zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k aplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí pravidlo „v pochybnostiach v prospech“, teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné zase dosahujú intenzitu „obyčajnej“ nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti).

Zneužitie práva na informácie 

Spisová značka: 5 Sžik 5/2020
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší správny súd SR
Dátum rozhodnutia: 31. 3. 2022

zverejnené v Zbierke rozhodnuti NSS SR č. 2/2022 pod číslom 15/2022 ZNSS

I. Odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu.

II. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.

III. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.

Prípustnosť správnej žaloby proti rozhodnutiam športových organizácií v sporoch podľa zákona o športe

Spisová značka: 8 Sžk 16/2020
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší správny súd SR
Dátum rozhodnutia: 16. 12. 2021

zverejnené v Zbierke rozhodnuti NSS SR č. 2/2022 pod číslom 16/2022 ZNSS

Športové zväzy majú pri riadení súťaží v jednotlivých športoch postavenie súkromnoprávnych subjektov, ktoré organizujú záujmovú činnosť, avšak nedisponujú pritom osobitnou právomocou v oblasti verejnej správy. Športový zväz nevykonáva verejnú moc nad účastníkom súťaže, ktorá by mu bola zverená zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov či všeobecne záväzným predpisom. Účastník súťaže sa dostáva do právneho vzťahu s jej organizátorom práve dobrovoľnou účasťou v súťaži, pričom tento vzťah vzniká na zmluvnom základe.

Súkromnoprávne spory, akým je aj spor o výklad a aplikáciu pravidiel športovej súťaže, patria do právomoci civilných súdov v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 1 a § 3 Civilného sporového poriadku.

Sponzoring a režim DPH

Spisová značka: 2 Sžfk 31/2019
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší správny súd SR
Dátum rozhodnutia: 31. 1. 2022

zverejnené v Zbierke rozhodnuti NSS SR č. 2/2022 pod číslom 17/2022 ZNSS

Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby.

Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.

Dôkazné bremeno v daňovom konaní

Spisová značka: 1 Sžfk 10/2020
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší správny súd SR
Dátum rozhodnutia: 24. 2. 2022

zverejnené v Zbierke rozhodnuti NSS SR č. 2/2022 pod číslom 18/2022 ZNSS

I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.

II. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu.

III. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.

Iný zásah – pozastavenie prevádzky hazardných hier 

Spisová značka: 2 Sžk 20/2019
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší správny súd SR
Dátum rozhodnutia: 26. 1. 2022

zverejnené v Zbierke rozhodnuti NSS SR č. 2/2022 pod číslom 19/2022 ZNSS

Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) vety pred bodkočiarkou Správneho súdneho poriadku ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu, ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo spoľahlivo odlíšil procesný postup a jeho výsledok.

Preto ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu pre naplnenie úloh verejnej správy, tak neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu ako spravidla odôvodneného a formalizovaného výsledku správneho konania.

Iný zásah – zmena skutkového stavu 

Spisová značka: 4 Sžk 28/2021
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší správny súd SR
Dátum rozhodnutia: 14. 12. 2021

zverejnené v Zbierke rozhodnuti NSS SR č. 2/2022 pod číslom 20/2022 ZNSS

I. V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd s odkazom na § 135 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ocitá v postavení skutkového súdu a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností pojednávanej veci a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval.

II. Ak nastane v priebehu správneho súdneho konania o negatórnej zásahovej žalobe zmena skutkového stavu, je správny súd povinný pripustiť zmenu žalobného návrhu zo strany žalobcu, t. j. zo žaloby negatórnej na žalobu určovaciu (deklaratórnu). Uvedené má svoj význam aj pri negatórnej zásahovej žalobe počas konania, o ktorej sa už iný zásah skončil.

Účinky zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu

Spisová značka: 5 Svk 4/2021
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší správny súd SR
Dátum rozhodnutia: 24. 2. 2022

zverejnené v Zbierke rozhodnuti NSS SR č. 2/2022 pod číslom 21/2022 ZNSS

I. Kasačná sťažnosť v zásade nemá odkladný účinok a napadnuté rozhodnutia správnych súdov sú právoplatné a vykonateľné. Ak správny súd zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy, žalovaný je povinný riadiť sa takýmto rozsudkom a podľa právnych názorov v ňom vyslovených v ďalšom konaní postupovať, i keď proti nemu bola podaná kasačná sťažnosť.

II. V prípade, že správne rozhodnutie v dôsledku zrušenia zrušujúceho rozsudku správneho súdu obživne (i), pričom ale na podklade takto zrušeného zrušujúceho rozsudku správneho súdu už bolo vydané nové správne rozhodnutie (ii), správny súd musí, a to aj mimo žalobných či kasačných bodov, vždy prihliadať na existenciu prekážky založenej rešpektom k princípu ne bis in idem, a neskoršie vydané správne rozhodnutie v tej istej veci musí v princípe zrušiť bez vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému orgánu verejnej správy, a to bez ohľadu na to, že porušenie tohto princípu bolo prípadne mimo vplyvu žalovaného. Vždy je však potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti rozhodovanej veci tak, aby boli šetrené a vzájomne vyvažované princípy právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.

Uspokojenie žalobcu (§ 101 SSP)

Spisová značka: 7 S 87/2019
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 24. 5. 2021

zverejnené v Zbierke rozhodnuti NSS SR č. 2/2022 pod číslom 22/2022 ZNSS

I. Cieľom procesného inštitútu uspokojenia žalobcu je postup správneho súdu, ktorým prenechá ochranu verejných subjektívnych práv na žalovaný správny orgán za predpokladu, že takáto možnosť existuje a žalovaný správny orgán to navrhne.

II. Ak z procesného návrhu žalovaného a taktiež z navrhovanej právnej úpravy, ktorá sa má aplikovať, vyplýva, že sám žalovaný správny orgán nedisponuje právomocou zrušiť svoje meritórne rozhodnutie, ktorého sa domáha žalobca v odvolacom konaní, vydaním súhlasu s postupom, ktorý navrhuje žalovaný, nemôže dôjsť k uspokojeniu žalobcu, nakoľko samotné podanie podnetu v zmysle § 77 Daňového poriadku na nadriadený orgán nemôže spôsobiť uspokojenie žalobcu. Zároveň aj lehota uložená správnym súdom v zmysle § 101 ods. 2 Správneho súdneho poriadku nezaväzuje iné správne orgány rozhodnúť o právach žalobcu.

III. Napokon na kladné vybavenie podnetu v zmysle § 77 Daňového poriadku nie je právny nárok a tak by žalobca nemal možnosť v rámci inštitútu uspokojenia žalobcu a lehôt tam ustanovených, chrániť svoje subjektívne práva aktívnym spôsobom. Inými slovami povedané, takýmto postupom by nemohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcu žalovaným tak, ako to predpokladá § 101 Správneho súdneho poriadku.

Celé znenia rozhodnutí, nájdete zaradené  v  EPI Rozhodnutiach súdov.  Prístup do produktu majú užívatelia so zakúpeným prístupom do EPI Právnych systémov Basic, Medium a Premium.

 

Autor: Najvyšší správny súd SR