Ods. 1:
Na podanie žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany je aktívne legitimovaná fyzická aj právnická osoba, ktorá (nad rámec predpokladov podľa uznesenia § 6 zákona) kumulatívne spĺňa dve podmienky:
1) Má status podnikateľa:
Podnikateľom sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 a ustanovenia § 23 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka rozumie:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri (t. j. aj tzv. podnikatelia podľa formy, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti založené za iným než podnikateľským účelom v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka),
b) osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (advokáti, daňoví poradcovia, lekári, tlmočníci, notári a pod.),
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov,
e) zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí.
2) Centrum jej hlavných záujmov sa nachádza na území Slovenskej republiky:
Definícia centra hlavných záujmov vychádza z ustanovenia čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 o insolvenčnom konaní. V zmysle generálnej klauzuly ide o miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. Podľa vyvrátiteľnej právnej domnienky obsiahnutej v nariadení sa za centrum hlavných záujmov právnickej osoby považuje Slovenská republika v prípade, že v nej má registrované sídlo; fyzická osoba musí mať podľa domnienky v Slovenskej republike miesto podnikania. Domnienka sa však (analogicky k pravidlám pre insolvenčné konanie podľa nariadenia) uplatní, len ak osoba nepreniesla sídlo (resp. miesto podnikania) na územie Slovenskej republiky počas troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti. S ohľadom na uvedené by teda nemali mať nárok na poskytnutie dočasnej ochrany osoby, ktoré síce majú na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, ale podnikateľskú činnosť reálne vykonávajú v inom štáte.
Ods. 2:
Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona obsahuje taxatívne vymedzenie osôb, ktoré nemôžu úspešne žiadať o dočasnú ochranu, ani keby spĺňali ostatné podmienky pre jej poskytnutie; pravidlá pre riešenie finančných ťažkostí uvedených inštitúcií sú upravené príslušnými právnymi predpismi osobitným spôsobom.