Nevymáhateľnosť úroku z omeškania
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. značka: 4Sžfk/50/2021 zo dňa 30. 6. 2022
Po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane povinný postupovať podľa osobitného zákona – zákona o konkurze (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná úprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex specialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia, ustupuje do úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa zákona o konkurze. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“.
Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v [§ 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze], ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné. Nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa [§ 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze] spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.
Započítanie pohľadávky za uloženie správneho deliktu voči pohľadávke na nadmerný odpočet DPH v konkurze
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. značka: 6Sžfk/7/2021 zo dňa 28. 2. 2022
Ustanovenia zákona o konkurze, podľa ktorých správca dane po vyhlásení konkurzu postupuje (§ 158 ods. 5 DP) a ktoré sú v pomere špeciality (majú prednosť) vo vzťahu k ustanoveniam DP, osobitne vymedzujú okruh pohľadávok (vrátane daňových nedoplatkov), ktoré sú z uspokojenia v konkurze vzhľadom na svoju povahu vylúčené (§ 100 ZKR). Jednou z kategórií pohľadávok takto vylúčených z uspokojenia v konkurze sú pohľadávky na zmluvných a mimozmluvných sankciách uložených po vyhlásení konkurzu [§ 100 ods. 2 písm. c) ZKR], pričom rozhodujúcou pre toto vylúčenie je sankčná povaha pohľadávky. Fakt, že aj pokuta uložená podľa ustanovení DP je daňou a v konkurze sa na ňu hľadí ako na pohľadávku, nemení jej sankčný charakter, ktorý je pri aplikácii [§ 100 ods. 2 písm. c) ZKR] rozhodujúci. Pohľadávka z rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu sankčnú povahu nepochybne má a preto aj keby ju sťažovateľ v konkurze riadne uplatnil, nebolo by možné ju započítať s pohľadávkou žalobcu na nadmerný odpočet DPH, pretože ide o pohľadávku na mimozmluvnej sankcii, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurze.
Vyplatenie odmien a prémií zamestnancovi ako odporovateľný právny úkon
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. značka: 5Obdo/8/2021, R 20/2023 zo dňa 30. 1. 2023
Vyplatenie odmeny a prémie zamestnancovi úpadcu má charakter právneho úkonu, ktorému možno odporovať žalobou o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Ako dôkaz nemožno označiť kompletné účtovníctvo; k rozsahu špecifikácie častí účtovníctva určených k dôkazu
Rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. značka: 31CoKR/7/2021 zo dňa 23. 2. 2022
...návrh žalovaného na vykonanie dokazovania vyžiadaním kompletného účtovníctva žalovaného za rozhodujúce obdobie týkajúce sa predmetnej žaloby od úpadcu je nekonkrétny a všeobecný a súd prvej inštancie správne uzavrel, že je vzhľadom na rozsah účtovnej dokumentácie úpadcu takýto dôkaz nevykonateľný, teda bolo úlohou žalovaného špecifikovať, ktoré konkrétne dokumenty majú slúžiť ako dôkaz, za aké konkrétne obdobie, kde sa predmetné účtovníctvo nachádza a od koho má súd predmetné účtovníctvo vyžiadať. Nie je reálne, aby vzhľadom na rozsah, súd zabezpečoval kompletné účtovníctvo úpadcu.
Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. značka: 4Obdo/82/2021, R 41/2022 zo dňa 28. 7. 2022
Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.
Zánik povinností správcu v konkurze vo vzťahu k Sociálnej poisťovni
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. značka: 9Sžsk/22/2021 zo dňa 25. 5. 2022
I. Správca (konkurznej) podstaty ako osobitný procesný subjekt existuje len počas konkurzného konania, resp. na základe § 102 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení ešte určitý čas po jeho skončení. Odvolaním správcu podstaty tento osobitný procesný subjekt v príslušnom konkurznom konaní zaniká. Práva a povinnosti, ktoré so správcom podstaty spájajú jednotlivé ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. (najmä právo nakladať s konkurznou podstatou podľa § 44, správa majetku úpadcu podľa § 86, právo prevádzkovať podnik podľa § 88, speňažovanie majetku podľa § 91), patria správcovi ako osobitnému procesnému subjektu konkurzného konania. Od tohto pojmu správcu však treba odlišovať samotnú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá v danom konkurznom konaní funkciu správcu vykonáva. Táto fyzická osoba alebo právnická osoba len vykonáva funkciu správcu, teda plní tie úlohy a oprávnenia, ktoré zákon s touto funkciou spája. Tieto úlohy a oprávnenia sa však nestávajú jej osobnými úlohami a oprávneniami, ale zostávajú úlohami a oprávneniami správcu ako osobitného procesného subjektu. Preto úlohy a oprávnenia správcu podstaty v konkurze, ale ani práva a povinnosti takéhoto správcu nevznikajú skôr než je správca v konkrétnom konkurznom konaní ustanovený podľa § 22 zákona č. 7/2005 Z. z. Rovnako tieto úlohy, oprávnenia, ale ani práva a povinnosti správcu nemôžu pretrvať dlhšie, než podľa § 102 ods. 4 cit. zák. táto funkcia v konkrétnom konkurznom konaní zanikne.
II. Od úloh, oprávnení, práv a povinností správcu podstaty ako osobitného procesného subjektu je potrebné odlišovať zodpovednosť správcu za škodu v zmysle § 12 zákona č. 8/2015 Z. z. Ako už bolo uvedené, pojem správcu podľa citovaného zákona je odlišný od pojmu správcu podstaty v konkrétnom konkurze. Zodpovednosť správcu za škodu podľa citovaného ustanovenia je tak zodpovednosťou konkrétnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bola ustanovená na výkon úloh a oprávnení správcu v konkrétnom konaní, za škodu, ktorú pri výkone týchto oprávnení a úloh spôsobila. Takáto zodpovednosť za škodu sa však podľa citovaného ustanovenia spravuje Občianskym zákonníkom a nerozhoduje o ňom žalovaná v nedávkovom konaní.
Správca konkurznej podstaty ako osobitný procesný subjekt
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. značka: 7Sžsk/23/2021 zo dňa 27. 4. 2022
Správca (konkurznej) podstaty ako osobitný procesný subjekt existuje len počas konkurzného konania, resp. na základe § 102 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v citovanom znení ešte určitý čas po jeho skončení. Odvolaním správcu podstaty tento osobitný procesný subjekt v príslušnom konkurznom konaní zaniká. Práva a povinnosti, ktoré so správcom podstaty spájajú jednotlivé ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. (najmä právo nakladať s konkurznou podstatou podľa § 44, správa majetku úpadcu podľa § 86, právo prevádzkovať podnik podľa § 88, speňažovanie majetku podľa § 91), patria práve správcovi ako osobitnému procesnému subjektu konkurzného konania. Od tohto pojmu správcu však treba odlišovať samotnú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá v danom konkurznom konaní funkciu správcu vykonáva. Táto fyzická osoba alebo právnická osoba len vykonáva funkciu správcu, teda plní tie úlohy a oprávnenia, ktoré zákon s touto funkciou spája. Tieto úlohy a oprávnenia sa však nestávajú jej osobnými úlohami a oprávneniami, ale zostávajú úlohami a oprávneniami správcu ako osobitného procesného subjektu. Preto úlohy a oprávnenia správcu podstaty v konkurze, ale ani práva a povinnosti takéhoto správcu nevznikajú skôr než je správca v konkrétnom konkurznom konaní ustanovený podľa § 22 zákona č. 7/2005 Z. z. Rovnako tieto úlohy, oprávnenia, ale ani práva a povinnosti správcu nemôžu pretrvať dlhšie, než podľa § 102 ods. 4 cit. zák. táto funkcia v konkrétnom konkurznom konaní zanikne.
Len v záujme úplnosti podaného výkladu kasačný súd dopĺňa, že od úloh, oprávnení, práv a povinností správcu podstaty ako osobitného procesného subjektu je potrebné odlišovať zodpovednosť správcu za škodu v zmysle § 12 zákona č. 8/2015 Z. z. Ako už bolo uvedené, pojem správcu podľa citovaného zákona je odlišný od pojmu správcu podstaty v určitom konkrétnom konkurze. Zodpovednosť správcu za škodu podľa citovaného ustanovenia je tak zodpovednosťou konkrétnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bola ustanovená na výkon úloh a oprávnení správcu v konkrétnom konaní, za škodu, ktorú pri výkone týchto oprávnení a úloh spôsobila.
Celé znenia rozhodnutí, nájdete zaradené v EPI Rozhodnutiach súdov. Prístup majú užívatelia so zakúpeným prístupom do EPI Právnych systémov Basic, Medium a Premium.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies