Ukončenie niektorých exekúcií

Komentár k právnej úprave o starých exekúciách účinnej od 1. 1. 2020.

Autori: JUDr. Jakub Ulaher, PhD., LL.M.
Dátum publikácie: 30. 9. 2019


tt_okuliare_spravodlivosť

Od 1. januára 2020 nadobudne účinnosť právna úprava zavedená zákonom č. 233/2019 Z. z. –  o ukončení niektorých exekučných konaní.

Komentár k § 1 z. č. 233/2019 Z. z.

 

Ods. 1: Prijatie komentovaného zákona bolo predkladateľom odôvodnené potrebou vysporiadať sa s veľkým množstvom (cca 2,6 milióna – údaj podľa Centrálneho registra exekúcií, pričom podľa údajov súdneho manažmentu by ich malo byť až 3,2 milióna) tzv. starých exekúcií (pozri presnú definíciu v  ods. 2), ktoré len „ležia“ na exekučných súdoch. Pritom sa dlhodobo od povinných nedarí nič vymôcť a napriek tomu sa ani exekúcia nezastavila. Uvedený problém nebol vyriešený ani veľkou novelou Exekučného poriadku (č. 2/2017 Z. z.), ktorou došlo k elektronizácii exekučného konania a jeho sústredeniu na jediný exekučný súd – Okresný súd Banská Bystrica. Exekúcie začaté pred 1. 4. 2017 sa totiž dokončia podľa zákona účinného do 31. 3. 2017 (§ 243h Exekučného poriadku), teda tie ostali na dovtedajších exekučných súdoch.

Hoci asi najviac komunikovaným a vnímaným dôvodom zastavenia exekúcie bolo uplynutie tzv. rozhodnej doby, zákon ponúka aj niektoré ďalšie dôvody na zastavenie starej exekúcie (napr. ak oprávnený zanikol bez právneho nástupcu – pozri dôvody v § 2 ods. 1).

Predkladateľ komentovaného zákona tiež uviedol, že bez osobitného „ad hoc“ legislatívneho zásahu by súdy staré exekúcie ukončovali cca 12 rokov. Významným faktom tiež má byť, že podľa názoru časti aplikačnej praxe exekúciu možno pre nemajetnosť zastaviť, len ak s tým oprávnený súhlasí; ten však nemá dôvod súhlasiť z dôvodu obavy pred hradením trov exekúcie.

Komentovaný zákon de facto počítal s tým, že niektorým oprávneným sa už nebude chcieť podávať opätovne návrh na vykonanie exekúcie. Zákon č. 233/2019 Z. z. totiž nie je „exekučnou amnestiou“ v tom pravom zmysle; pohľadávky oprávnených nezanikajú, len sa ex lege zastaví ich doterajšie exekučné vymáhanie. Majú však možnosť exekučne ich vymáhať znova (§ 9), pričom však musia počítať s ďalšími nákladmi (minimálne súdny poplatok za vydanie nového poverenia, trovy v prípade, ak nová exekúcia nebude pre oprávneného úspešná) a s potrebou nového preukázania exekučného titulu. Takýto nový návrh sa však už bude spravovať podmienkami aktuálne účinnej právnej úpravy Exekučného poriadku. Predkladateľ komentovaného zákona odhaduje reálnu vymožiteľnosť starých exekúcií na úrovni 10 %.

Uvedené komplikácie tak majú motivovať oprávnených, aby dôsledne zvážili, či sa im oplatí začínať nové exekučné konanie. V prípade súkromných subjektov práva je to na ich rozhodnutí. Subjekty verejného práva, resp. subjekty, ktoré nakladajú s verejnými zdrojmi (štát, územná samospráva, ale napr. aj zdravotné poisťovne), však zrejme budú minimálne z dôvodu opatrnosti podávať maximum návrhov opätovne. Sú totiž povinné využívať všetky možnosti na ochranu svojich práv a tieto včas uplatňovať [napr. § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí alebo § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu].

Predkladateľ zvolil vzhľadom na de facto jednorazovú povahu týchto opatrení úpravu v osobitnom zákone a nešiel cestou novelizácie Exekučného poriadku. Prostredníctvom odkazu v § 10 ods. 1 však komentovaný zákon odkazuje aj na použitie Exekučného poriadku, ak zákon č. 233/2019 Z. z. neustanovuje inak.

 

Celé znenie komentára k zákonu č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní nájdete v produkte EPI komentáre.

 

Autor: JUDr. Jakub Ulaher, PhD., LL.M.

Súvisiace dôvodové správy

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené