Rozhodovanie v režime infozákona s aspektom na ochranu autorských práv

Zámerom textu je poukázať na osobitosti rozhodovacieho, a to najmä odvolacieho procesu, ktorý je v režime infozákona špecifický, pričom dôraz je venovaný osobitnej kategórii žiadostí o informácie, ktorými sú žiadosti o poskytovanie duševného vlastníctva. 

Autori: JUDr. Ondrej Beracka
Dátum publikácie: 22. 6. 2021



tt_zamknute-dokumenty

Odvolanie voči nesprístupneniu informácie

Celý proces riešenia poskytnutia informácie, na ktorý sa vzťahuje zákon NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (v ďalšej časti iba „infozákon“), vychádza z princípu, že žiadosť o informáciu sa musí vybaviť do ôsmich (8) pracovných dní, a to aj za predpokladu, že sa táto lehota predĺži (iná lehota sa viaže na žiadosti nevidiacej osoby). Na rozdiel od iných správnych konaní, na ktoré sa aplikuje správny poriadok [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov], pri poskytovaní žiadosti o informácie je nastavený predpoklad vydania rozhodnutia cez § 18 ods. 3 infozákona nasledovne:

 

„Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.“

Čiže bez toho, aby vôbec prišlo k vykonaniu úkonu, tak kvôli nečinnosti povinnej osoby, ktorá buď neposkytne informáciu, alebo nevydá rozhodnutie o nesprístupnení, obe v zákonom stanovenej lehote, nastúpi fikcia vydaného rozhodnutia o nesprístupnení. Toto rozhodnutie sa však nevydáva, jeho predpoklad existencie je daný priamo zákonom. A je potrebné upozorniť, že v mnohých prípadoch povinných osôb sa neustále zastáva názor, že tým je agenda vybavená, je dané rozhodnutie o nesprístupnení. Takýto pohľad je však nesprávny, pretože fiktívne rozhodnutie je z povahy svojej existencie a absencie všetkých náležitostí rozhodnutia, ako je výrok, jeho správne, úplné, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, považované za akt nulitný. Je však voči nemu podľa infozákona prípustné odvolanie a je taktiež preskúmateľné súdom. V praxi sa odporúča, aby sa aj voči fiktívnemu rozhodnutiu podalo odvolanie, na tento moment pamätá aj znenie § 19 infozákona, pretože tým sa spustí proces posúdenia zo strany nadriadeného orgánu, ktorý ak dospeje k záveru, že ide o fiktívne (nulitné) rozhodnutie, zruší ho a vec vráti na nové prerokovanie infožiadosti na prvostupňový orgán.

Oveľa bežnejšia by sa mala stať situácia, v rámci ktorej sa vydá rozhodnutia o nesprístupnení informácie, čo je zákonom predpokladaný spôsob vybavenia žiadosti, ak sa jej vyhovieť nedá (informácie k dispozícii povinná osoba nemá a nemá ani vedomosť o inej osobe, ktorá by ich mala k dispozícii). Ak teda povinná osoba vyhodnotila obsah žiadosti ako taký, že jej vyhovieť nevie (nemá informácie k dispozícii) alebo nemôže (nastupuje výnimka z povinnosti informáciu poskytnúť), musí konečné rozhodnutie s odkazom na správny poriadok vychádzať z jeho znenia § 46 a 47, ktoré definujú, ako má byť rozhodnutie vydané a aké má mať náležitosti.

Článok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:

Rozhodovanie v režime infozákona s aspektom na ochranu autorských práv

 

 

Súvisiace dokumenty

Súvisiace odborné články

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.