Praktické riziká lízingových zmlúv

Lízing (angl. leasing) je formou podnikania, ktorého podstatou je prenájom výrobkov a výrobných prostriedkov na určité obdobie.

V podmienkach rozvoja kapitalistického trhu bol lízing aplikovaný od 40. rokov minulého storočia pri financovaní a užívaní železničných vagónov vo Veľkej Británii. Prvou registrovanou lízingovou spoločnosťou bola „Birmingham Wagon Company“, založená v roku 1855. V období druhej svetovej vojny bol lízing nástrojom financovania strategickej pomoci USA spojencom (Pulz, J. et al. 1995. Výkladový slovník leasingu).

Na Slovensku došlo k určitému využitiu lízingu, najmä lízingu zo zahraničia, v podmienkach centrálne plánovanej československej ekonomiky. Išlo predovšetkým o dovozový lízing pri obstarávaní jednotlivých strojov a technologických liniek s využitím sprostredkovateľských a poradenských služieb ČSOB a s dohľadom vtedajšej Štátnej banky Československa a Federálneho ministerstva financií. Lízing sa podieľa na modernizácii výrobnej základne, na ekonomickej reštrukturalizácii a na celkovom ekonomickom rozvoji (Pulz, J. et al. 1995. Výkladový slovník leasingu).

K vytvoreniu skutočného lízingového trhu a k prudkému rozvoju povahy a kvality ponúkaného lízingového produktu došlo až v podmienkach trhovej ekonomiky. K rozvoju domáceho lízingu tak došlo až po zmene politického režimu v roku 1989 a liberalizácii zákonov v smere uznania súkromného vlastníctva pri obchodnom využívaní výrobných prostriedkov sa otvorili dvere pre používanie lízingu i na našom území.

Lízing je charakterizovaný ako proces, pri ktorom môže fyzická alebo právnická osoba získať určitý dlhodobý majetok, za ktorý sa zaväzuje zaplatiť zmluvne dohodnuté, pravidelné a daňovo uznateľné platby.

Takáto fyzická alebo právnická osoba je ako nájomca príjemcom služby alebo majetku na základe nájomnej zmluvy a prenajímateľ je vlastníkom majetku. Vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom sa nazýva prenájom a môže to byť na dobu určitú alebo neurčitú tzv. doba lízingu.

Za normálnych okolností môže nájomca so svojím majetkom slobodne robiť čo chce, vrátane zničenia alebo odovzdania majetku do nájmu v zmysle platnej zmluvy.

Doba nájmu môže byť pevná, pravidelná alebo môže byť stanovená ako neurčitá.

• Ak je nájom na určité časové obdobie, končí automaticky a bez oznámenia musí byť doba nájmu poskytnutá, a to aj v prípade neexistencie právnej požiadavky.
• Pevná dĺžka nájmu môže byť podmienená, v takom prípade trvá do niektorej špecifikovanej udalosti, ako je napríklad smrť určitého jedinca.
• Pravidelný nájom je taký, ktorý sa obnovuje automaticky, obvykle raz za mesiac alebo týždeň.

I. Zmluva o kúpe prenajatej veci verzus lízingová zmluva

A. Zmluva o kúpe prenajatej veci

Zmluva o kúpe prenajatej veci je ako zmluvný typ ustanovená v § 489 a nasl. Obchodného zákonníka.

Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.

• Uplatnenie práva na kúpu prenajatej veci

a) Ak nájomca je oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci počas platnosti nájomnej zmluvy, doručením písomného oznámenia o uplatnení tohto práva v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci nájomná zmluva zaniká, aj keď bola dojednaná na určitú dobu.

b) Ak je nájomca oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci po ukončení nájomnej zmluvy, zaniká toto právo, ak oprávnená strana neoznámi druhej strane písomne vôľu kúpiť prenajatú vec bez zbytočného odkladu po zániku nájomnej zmluvy.

• Vznik kúpnej zmluvy a určenie kúpnej ceny

Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy, vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana má postavenie kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.

Vznikom kúpnej zmluvy prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Zároveň platí, že nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy.

Ak v dojednaní nie je určená kúpna cena rozhodná pri využití práva prenajatú vec kúpiť a ani spôsob jej určenia, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu vo výške, v ktorej sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Na určenie kúpnej ceny nemá vplyv poškodenie alebo väčšie opotrebenie veci, za ktoré je zodpovedný nájomca. Kúpnu cenu je kupujúci povinný zaplatiť bez zbytočného odkladu po vzniku kúpnej zmluvy.

• Náležitosti kúpnej zmluvy

Podstatnými náležitosťami zmluvy o kúpe prenajatej veci, teda na to, aby zmluvné strany uzavreli túto zmluvu, predovšetkým sú:

a) presné označenie zmluvných strán,

b) presné označenie predmetu nájmu,

c) presné označenie predmetu budúcej kúpy,

d) právo voľby nájomcu kúpiť predmet zmluvy,

e) určenie doby, kedy môže nájomca svoje právo kúpiť prenajatú vec využiť.

V rámci zákonnej úpravy tohto zmluvného typu sú zmluvné strany povinné rešpektovať a neodchýliť sa iba od jediného ustanovenia, a to od ustanovenia § 493 Obchodného zákonníka, v ktorom je upravený prechod vlastníckeho práva a prechod nebezpečenstva škody na kúpenej veci, ktoré má kogentný charakter.

Zmluva o kúpe prenajatej veci môže byť uzavretá buď ako:

a) samostatná zmluva, keď sa účastníci nájomnej zmluvy dohodnú, že po uzavretí nájomnej zmluvy uzatvoria zmluvu, obsahom ktorej bude dohoda o práve nájomcu kúpiť predmet nájmu, alebo ako

b) súčasť nájomnej zmluvy, v ktorej priamo takúto opciu nájomcu dohodnú.

Predmetom zmluvy môžu byť jednotlivo určené veci, súbory vecí, veci hnuteľné i nehnuteľné. Keďže nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom Obchodný zákonník neupravuje, spravuje sa tento vzťah ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi nájomnú zmluvu.

• Vady prenajatej veci pri jej kúpe

Pre posudzovanie vád veci platí, že sú rozhodné vlastnosti, ktoré mala mať prenajatá vec. Lehoty na oznámenie vád kúpenej veci sa počítajú odo dňa, keď nájomca prevzal prenajatú vec. Ak vlastnícke právo k prenajatej veci neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej dobe, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.

Zmluva môže určiť, že po určitej dobe platnosti nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený nadobudnúť bezplatne vlastnícke právo k prenajatej veci, ak toto právo uplatní voči prenajímateľovi. Nadobúdateľ vlastníckeho práva podľa predchádzajúcej vety nie je oprávnený pri prenajatej veci uplatňovať jej vady s výnimkou právnych vád, ibaže je mu poskytnutá záruka za akosť.

Zmluva o kúpe prenajatej veci je teda taký zmluvný typ, ktorým sa nájomcovi umožňuje, aby prenajatú vec alebo súbor vecí v priebehu doby nájmu alebo po jej uplynutí na základe jeho jednostranného prejavu vôle nadobudol do svojho vlastníctva.

Zmluva o kúpe prenajatej veci je často mylne označovaná ako lízingová zmluva. Lízingovú zmluvu treba posudzovať ako zmluvu innominálnu, uzatváranú podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Zmluva o kúpe prenajatej veci je iba možnou časťou lízingovej operácie, ktorá spravidla zahŕňa viac zmlúv uzatváraných rôznymi subjektmi a nemusí byť spojená a viazaná na právo nájomcu kúpiť predmet nájmu.

Zmluva o kúpe prenajatej veci nie je absolútnym obchodným záväzkom, a preto účastníci zmluvy musia spĺňať podmienky vyžadované v ustanovení § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý v uvádzanom ustanovení určuje, kedy sa záväzkové vzťahy riadia podľa Obchodného zákonníka. Poprípade si účastníci zmluvy musia režim Obchodného zákonníka dohodnúť. (Obchodný zákonník, komentovaná časť predpisu, JUDr. Andrea Cehláriková a spol.)

B. Lízingová zmluva

Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník neupravuje lízingovú zmluvu ako samostatný zmluvný typ. V prípade lízingovej zmluvy ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Lízingová zmluva je väčšinou obsiahnutá v jednej listine zároveň s kúpnou zmluvou, kde zmluvnými stranami sú predávajúci (dovozca, výrobca predmetu lízingu a pod.) a kupujúci predmetu prenájmu, ktorý je zároveň lízingovým prenajímateľom. Zmluvnými stranami lízingovej zmluvy potom sú teda lízingový prenajímateľ a lízingový nájomca.

Pri lízingovej zmluve nebezpečenstvo škody prechádza na lízingového nájomcu spravidla už od okamihu prevzatia predmetu lízingu. Uvedené je väčšinou obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou lízingovej zmluvy.

• Účel lízingovej zmluvy

Účelom lízingovej zmluvy je umožniť lízingovému nájomcovi užívať predmet lízingu po dojednanú dobu jeho trvania za odplatu. Predmet lízingu je zo strany lízingového prenajímateľa zakúpený len s týmto cieľom podľa výberu lízingového nájomcu a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania lízingu umožniť lízingovému nájomcovi odkúpiť predmet lízingu za podmienok stanovených v lízingovej zmluve. Podľa devízového zákona sa finančný lízing považuje za finančný úver.

• Náležitosti lízingovej zmluvy

a) Preambula, teda akýsi úvod, ktorý môže znieť aj v nasledovnom zmysle:

Finančným lízingom sa pre účely lízingovej zmluvy rozumie prenechanie predmetu lízingu nájomcovi na dohodnutú dobu za odplatu do užívania, pričom po uplynutí tejto doby a pri splnení dohodnutých podmienok má nájomca právo na kúpu predmetu finančného lízingu za dohodnutú cenu. Prenajímateľ predmet finančného lízingu získa do svojho vlastníctva na základe žiadosti nájomcu a pre jeho potrebu, resp. predmet finančného lízingu už prenajímateľ má vo svojom vlastníctve. Nájomca nenadobúda vlastnícke právo k predmetu finančného lízingu okamihom odovzdania a prevzatia predmetu finančného lízingu, vlastníkom je naďalej prenajímateľ. Po splnení dohodnutých podmienok má nájomca právo na kúpu predmetu finančného lízingu za dohodnutú cenu, teda právo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu finančného lízingu;

b) identifikácia prenajímateľa a nájomcu (názov, adresa, sídlo, meno a priezvisko fyzickej osoby, bydlisko, DIČ);

c) predmet lízingu a jeho popis;

d) cena predmetu, výška lízingovej splátky a kúpna cena pri riadnom ukončení lízingovej zmluvy;

e) identifikácia prvej zvýšenej splátky alebo zálohy na nájomné, zálohy na kúpnu cenu;

f) deň odovzdania predmetu;

g) dátum ukončenia zmluvy;

h) splátkový kalendár, príp. zmena lízingových splátok;

i) spôsob platenia poistného;

j) predčasné ukončenie zmluvy;

k) dane a poplatky;

l) opravy a technické zhodnotenie, užívanie predmetov, vlastnícke práva, údržba a ošetrovanie predmetu;

m) penále z omeškania;

n) zmluvné pokuty za porušenie podmienok;

o) ukončenie lízingovej zmluvy;

p) záverečné ustanovenia;

q) dátum platnosti a dátum účinnosti zmluvy.

O prevzatí predmetu lízingovej zmluvy je spísaný zápis alebo preberací protokol.

Lízingová zmluva má z hľadiska doby platnosti obvykle 2 časti:

1) neodvolateľná alebo nezrušiteľná doba: doba potrebná na amortizáciu prenajatého predmetu môže byť zrušená iba v prípade neplatenia nájomného alebo úpadku nájomcu,

2) zvyšná doba: počas nej je možné nájom predĺžiť alebo priamo odkúpiť zmluvný predmet od prenajímateľa.

Lízingová zmluva je zo strany lízingového nájomcu spravidla nevypovedateľná po celú dobu trvania zmluvy. Lízingový nájomca od nej nemôže odstúpiť, predčasné ukončenie je väčšinou viazané na dohodu s lízingovým prenajímateľom a poplatky. Čo sa týka prechodu vlastníctva k predmetu lízingu, lízingové zmluvy väčšinou odkazujú na ustanovenia kúpnej zmluvy, ktorá je následne uzavieraná po ukončení doby trvania lízingu.

• Ukončenie lízingovej zmluvy

Ak nie je v zmluve dohodnuté inak, lízingová zmluva končí:

a) uplynutím doby, na ktorú bol lízing dojednaný,

b) prevodom vlastníctva na nájomcu,

c) dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom (napríklad pri predčasnom splatení),

d) trvalým vylúčením predmetu z činnosti a zaplatením všetkých splátok,

e) ďalším prenájmom.

Ukončením zmluvy sa nájomník nezbavuje povinnosti uhradiť dosiaľ nezaplatené splátky za dobu, na ktorú bola zmluva uzatvorená, a tiež výdavky prenajímateľa na ukončenie zmluvy a odobranie predmetu, úroky z omeškania, zmluvné pokuty a náhradu škody.

• Odstúpenie lízingovej spoločnosti od zmluvy

Lízingová spoločnosť môže od zmluvy odstúpiť v prípade, ak:

• nájomca neplatí lízingové splátky,
• bolo s nájomcom začaté konkurzné alebo vyrovnávacie riadenie alebo ak inak ukončil podnikateľskú činnosť,
• dodávateľ odstúpil od kúpnej zmluvy ešte pred dodaním predmetu,
• nájomca porušuje lízingovú zmluvu podstatným spôsobom,
• nájomca premiestnil sídlo alebo bydlisko mimo SR.

Autor: JUDr. Zuzana Petriganová