Osobný bankrot a jeho účinky so zameraním sa na pracovnoprávny vzťah

Následky vyhlásenia konkurzu zamestnávateľa na majetok dlžníka – zamestnanca, oddlženie formou určenia splátkového kalendára zamestnancovi.

Autori: JUDr. Petra Beznosková
Dátum publikácie: 11. 10. 2019


Osobný bankrot je médiami, ako aj širokou verejnosťou používaný termín označujúci situáciu, kedy sa dlžník – fyzická osoba (vrátane fyzickej osoby – podnikateľa) – oddlží rozhodnutím konkurzného súdu (pozn.: okresný súd v sídle kraja), ktorý buď vyhlási na jeho majetok konkurz, alebo mu určí splátkový kalendár. Od prijatia novely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) účinnej od 1. 3. 2017 využili možnosť oddlženia tisíce fyzických osôb.

Na inštitút oddlženia, tak ako je upravený v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z., existujú protichodné názory, lebo najmä veritelia neprijali zjednodušený spôsob „zbavenia sa dlhov“ svojich dlžníkov s radosťou. Na druhej strane platobne neschopní dlžníci (pozn.: dlžník – fyzická osoba je v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok) prijali túto šancu ako možnosť začať odznovu, bez dlhov. Aby sa mohol dlžník domáhať oddlženia, jeho majetok musí byť nižší ako jeho dlhy, musí sa voči nemu viesť aspoň jedno exekučné/vykonávacie konanie a od posledného vyhlásenia konkurzu/určenia splátkového kalendára uplynulo viac ako 10 rokov. Zákon č. 7/2005 Z. z. rozoznáva dve formy oddlženia, a to oddlženie konkurzom a oddlženie splátkovým kalendárom.

NEPREHLIADNITE

Najpodstatnejší rozdiel medzi týmito formami oddlženia spočíva v tom, že zatiaľ čo pri konkurze sa majetok dlžníka speňaží (v prípade, ak dlžník vlastní nehnuteľnosť, ktorá sa v konkurze predá, dlžníkovi bude vyplatená tzv. nepostihnuteľná hodnota obydlia v hodnote 10 000 eur), pri oddlžení formou splátkového kalendára si dlžník „vykúpi“ svoj majetok tak, že spláca svoje dlhy formou splátok počas obdobia piatich rokov. Uspokojenie nezabezpečených veriteľov (t. j. veriteľov, ktorí nemajú zabezpečenú svoju pohľadávku majetkom dlžníka) nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky a zároveň sa musí splátkovým kalendárom dosiahnuť uspokojenie nezabezpečených veriteľov aspoň o 10 % vyššie, ako by sa dosiahlo pri vyhlásení konkurzu (pozri ust. § 168c ods. 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z.).

I. Následky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka – zamestnanca

V zmysle ust. § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. súd v uznesení o vyhlásení konkurzu zbaví dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené, teda ak bude po speňažení majetku dlžníka uspokojená pohľadávka veriteľa len na 20 %, vo vzťahu k zvyšným 80 % je dlžník svojho dlhu zbavený a tento dlh je dlhom nevymáhateľným.

Ust. § 166a zákona č. 7/2005 Z. z. medzi pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze, zaraďuje peňažné pohľadávky:

  • ktoré vznikli pred rozhodným dňom, t. j. pred vyhlásením konkurzu,
  • ktoré vzniknú v budúcnosti, ak bude za dlžníka platiť jeho dlhy ručiteľ/spoludlžník a
  • ktoré vzniknú v súvislosti s vypovedaním zmluvy/odstúpením od zmluvy, napr. odstupné.

Článok je skrátený, celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Osobný bankrot a jeho účinky so zameraním sa na pracovnoprávny vzťah

 

Autor: JUDr. Petra Beznosková

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené