Odvodové a daňové aspekty zamestnávania cudzincov

Pracovnoprávne vzťahy medzi cudzincami pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú Zákonníkom práce.

Zamestnávanie občana členského štátu Európskej únie sa z pohľadu zamestnávateľa nelíši od zamestnávania slovenského zamestnanca. Zamestnávateľ pri zamestnávaní občana Európskej únie nemá špecifické povinnosti a postupuje ako pri zamestnávaní občanov Slovenskej republiky.

Podľa § 23b ods. 2 a 6 zákona o službách zamestnanosti má len informačnú povinnosť, t. j. prostredníctvom tzv. informačnej karty informovať príslušný úrad práce o nástupe a o skončení zamestnania do siedmich pracovných dní od dňa nástupu do zamestnania/odo dňa skončenia zamestnania.

Podľa § 2 ods. 1 písm. n) zákona o službách zamestnanosti štátny príslušník tretej krajiny je cudzinec, ktorý je príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie a osoba bez štátnej príslušnosti. Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky je ustanovené v § 21 až § 24 zákona o službách zamestnanosti.

Podľa § 21 zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľ môže zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý:

• je držiteľom modrej karty Európskej únie,
• má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,
• má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,
• má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,
• má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie,
• spĺňa podmienky podľa § 23a zákona.

Obsah príspevku: