Nový zákon o riešení hroziaceho úpadku

Dňa 17. júla 2022 nadobúda účinnosť právna úprava zakotvujúca nový formalizovaný proces, vďaka ktorému budú môcť dlžníci riešiť svoje finančné ťažkosti už v štádiu, kedy im úpadok ešte len hrozíIde o zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v texte ďalej len „zákon“).. Transparentný postup ekonomického ozdravenia podnikov bude využiteľný pri hroziacej platobnej neschopnosti. V súvislosti s odvracaním nebezpečenstva insolvencie kladie nový zákon dôraz najmä na zvýšenú súčinnosť dlžníka s veriteľmi; úspešnosť preventívnych procesov zabraňujúcich úpadku sa snaží maximalizovať vytvorením právneho rámca využitia profesionálnych poradcov.

Nový predpis nahrádza právnu úpravu zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach. Inštitút dočasnej ochrany síce zostáva do značnej miery zachovaný, ale po novom bude len jedným z nástrojov uľahčujúcich odvrátenie úpadku dlžníka. Zákonom je zároveň realizovaná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 do slovenského právneho poriadku.

1. Situácie, v ktorých je zákon pre dlžníkov využiteľný

Nová právna úprava zakotvuje procesy určené pre riešenie:

1) hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti

Procesy regulované zákonom sú využiteľné len v prípade hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. V súlade s uvedeným zákon zároveň novelizuje aj definíciu hroziaceho úpadku vo všeobecnom predpise upravujúcom konkurz a reštrukturalizáciuZákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej tiež len „ZoKR“); po novom dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak mu hrozí platobná neschopnosťUstanovenie § 4 ods. 1 ZoKR v znení účinnom od 17. 7. 2022 (ak nie je ďalej uvedené inak, týkajú sa odkazy na jednotlivé ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. uvádzané v článku vždy ich znenia účinného od 17. 7. 2022)..

Ohrozenie platobnou neschopnosťou podľa ZoKRUstanovenie § 4 ods. 2 ZoKR nastáva, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nebudú splnené nasledujúce podmienky:

- dlžník bude môcť pokračovať v správe majetku alebo v prevádzkovaní svojho podniku a zároveň

- rozdiel medzi výškou jeho splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (tzv. medzera krytia) bude menej než 1/10 výšky jeho splatných peňažných záväzkov alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu neklesneUstanovenie § 3 ods. 2 ZoKR.

Dlžník ohrozený úpadkom je povinný bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie; z dikcie ustanovenia § 4 ods. 3 ZoKR„Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním podľa osobitného predpisu.“ vyplýva, že riešenie hroziacej platobnej neschopnosti tzv. preventívnym konaním (pozri časť 3 článku) podľa nového zákona je len jednou z možných alternatív, ako ju odvrátiť; dlžník teda preventívne konanie nemusí absolvovať obligatórne. Na druhej strane však ustanovenie § 4a ZoKR upresňuje, že štatutárny orgán dlžníka, ktorý by sa s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol dozvedieť o jeho hroziacom úpadku, musí v súlade s požiadavkami potrebnej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jeho prekonanie; štatutárny orgán zároveň aj v stave hroziaceho úpadku musí zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov a ďalších osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dotknuté. Ak by teda zo situácie vyplynulo, že v súlade s rozumnou starostlivosťou a spoločnými záujmami veriteľov je odvrátenie hroziaceho úpadku práve prostredníctvom využitia inštitútu preventívneho konania, bude možné zodpovednosť za jeho nevyužitie pričítať štatutárnemu orgánu dlžníka.

Preventívne konanie bude v drvivej väčšine prípadov zrejme znamenať väčšiu pravdepodobnosť úspešnej eliminácie nebezpečenstva úpadku. Dôvodmi sú najmä nutnosť prípravy pomerne sofistikovaného plánu, ktorý by mal platobnú neschopnosť dlžníka odvrátiť a zvýšená intenzita jeho spolupráce s veriteľmi, ktorá po ich zoznámení s reálnymi možnosťami dlžníka implikuje ich väčšiu zhovievavosť ohľadom úpravy pôvodných podmienok plnenia ich pohľadávok.

2) úpadku dlžníka, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie

Zákon zároveň nevylučuje využitie benefitov preventívneho konania, ak sa dlžník aj napriek tomu, že sa svoj hroziaci úpadok už snaží preventívnym konaním odvrátiť, do úpadku napokon dostaneUstanovenie § 12 a nasl. zákona. Úpadok dlžníka v zmysle zákona teda nemusí brániť úspešnému dokončeniu preventívneho konania, dlžník však o ňom musí informovať súd, správcu, veriteľský výbor a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany (ak bola poskytnutá). Dlžník následne smie v začatom procese riešenia hroziaceho úpadku pokračovať, ak:

a) je možné dôvodne predpokladať, že bude schopný riadne a včas plniť všetky nové záväzky a

b) dôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom alebo

c) ak dlžník odvráti úpadok iným spôsobom.

Pokiaľ uvedené podmienky nie sú splnené, musí dlžník bez zbytočného odkladu podať návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a následne by mal postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z.. Ak dlžník nesplní informačnú povinnosť týkajúcu sa úpadku alebo nepodá návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, bude zodpovedať za škodu rovnako ako v prípade oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Ďalší obsah príspevku:

2. Vymedzenie subjektov, ktoré môžu podľa zákona riešiť svoj hroziaci úpadok

3. Aké sú jednotlivé možnosti riešenia hroziaceho úpadku

3.1 Verejná preventívna reštrukturalizácia

3.2 Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Autor: Mgr. Barbora Magočová