Nárok na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania, preto je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jej výmere alebo spôsobe jej určenia, ak túto informáciu pracovná zmluva neobsahuje.
Podmienky vzniku nároku na dovolenku, ako aj jej čerpania upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“) v ustanoveniach § 100 až § 117. Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok, ale jej dĺžka sa môže meniť v závislosti od veku či povolania zamestnanca. Dovolenka slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu.
Ustanovenia Zákonníka práce rozlišujú tri druhy dovolenky, a to:
- dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
- dovolenku za odpracované dni,
- dodatkovú dovolenku poskytovanú nad rámec dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni, teda popri dovolenke uvedenej vyššie.
Zákonník práce ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vypracovať s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov plán dovoleniek. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, zamestnávateľ vypracuje plán dovoleniek podľa svojho uváženia, ale má povinnosť prihliadať na oprávnené záujmy zamestnancov.
Za akých podmienok môže zamestnávateľ určiť čerpanie dovolenky či odvolať zamestnanca z dovolenky? Čo s nevyčerpaným zostatkom dovolenky zamestnanca? Tento príspevok poukazuje na základné pravidlá čerpania dovolenky a poukazuje na situácie, kedy sa zamestnancovi nevyčerpaná dovolenka preplatí, alebo naopak, kedy na ňu stratí nárok.
Výmera dovolenky
Zákonník práce v ust. § 103 ods. 1 ustanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. U zamestnanca, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, je to päť týždňov dovolenky. Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa.
Z LEGISLATÍVY
§ 40 ods. 11 definuje zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa nasledovne:
„Zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.“
Niektorí zamestnanci majú nárok na dlhšiu dovolenku. Dovolenka je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o:
- pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu,
- vysokoškolského učiteľa,
- výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
- zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.
Dĺžku dovolenky môže upravovať aj kolektívna zmluva, avšak nie v menšom rozsahu, než ju ustanovuje Zákonník práce.
Týždňom dovolenky sa rozumie 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, bez ohľadu na to, ktorým dňom sa začína. Ak je pracovná doba zamestnanca rozvrhovaná rovnomerne do päťdňového pracovného týždňa, základná výmera dovolenka je 20 pracovných dní.
Právo na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť vzniká vtedy, ak zamestnanec u zamestnávateľa pracuje aspoň 60 dní v kalendárnom roku, a to v rozsahu základnej výmery dovolenky alebo jej pomernej časti, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.
POZNÁMKA
Zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dní. Dĺžka dovolenky za odpracované dni sa určí ako 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Zákonník práce vylučuje súčasný právny nárok na dovolenku za odpracované dni aj na dovolenku za kalendárny rok.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies