Odplatnú prácu môžu fyzické osoby vykonávať nielen vo vzťahu, ktorý sa zakladá a riadi právnymi predpismi pracovného práva, ale môže byť upravený aj normami obchodného práva. Skutočnosť, či sa právny vzťah zmluvných strán riadi predpismi pracovného alebo obchodného práva, je dôležitá z dôvodu úpravy právneho postavenia zmluvných strán, rozsahu ich práv a povinností, zodpovednosti za škodu a pod. Každá z foriem má svoje výhody a nevýhody.
Manažérska zmluva je osobitný druh zmluvy, ktorý právne predpisy explicitne neupravujú a ktorý uzatvára zamestnávateľ s vedúcimi zamestnancami, obchodnými riaditeľmi, manažérmi atď.
Závislá práca
Rozlišovacím kritériom (či zabezpečiť výkon istých prác v rámci pracovnoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov) je definícia závislej práce. Závislou prácou sa v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) rozumie „práca, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“. Ak práca, ktorá má byť vykonávaná, takéto znaky nemá, je možné zabezpečiť výkon činností zmluvou obchodného charakteru.
V praxi sa možno stretnúť so zmluvami, ktoré sa spravidla označujú ako manažérske zmluvy. Teória aj prax považujú tieto zmluvy za zmluvy uzatvárané podľa predpisov obchodného práva alebo za zmluvy uzatvárané v rámci pracovného práva. Manažérska zmluva upravuje pracovné a mzdové podmienky vedúceho zamestnanca.
Pojem manažér
Zákonník práce vo svojich ustanoveniach nedefinuje pojem manažér, avšak ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce obsahuje legálnu definíciu pojmu vedúci zamestnanci. V súlade s cit. ustanovením: „Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.“
V praxi sa pojmy manažér a vedúci zamestnanec používajú ako synonymá.
Pojem manažér, ani pojem vedúci zamestnanec však nemožno stotožňovať s pojmom štatutárny orgán zamestnávateľa.
Manažérom či vedúcim zamestnancom môže byť aj osoba, ktorá nie je štatutárnym orgánom, prípadne členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa.
Štatutárnym orgánom je tá osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registri ako štatutárny orgán. Ak ide o právnickú osobu, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je štatutárny orgán určený napr. v zriaďovacej listine.
Pojem manažérska zmluva
Legálnu definíciu pojmu manažérska zmluva neobsahuje žiaden zákon platný na území Slovenskej republiky, avšak o istú definíciu sa pokúsil Najvyšší súd SR, podľa ktorého „manažérska zmluva je osobitným, nepomenovaným typom zmluvy, ktorej obsahom sú niektoré pracovnoprávne záväzky, ale aj záväzky prekračujúce rámec pracovného práva“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 132/2007).
Aplikačná prax pre pracovnú zmluvu uzatvorenú s manažérom – vedúcim zamestnancom používa pojem manažérska zmluva.BARANCOVÁ, H. – MATLÁK, J.: Atypické zamestnania v pracovnom práve; Justičná revue, 62, 2010, č. 10, s. 1049 – 1061.
Za manažérsku zmluvu možno považovať pracovnú zmluvu uzatvorenú s vedúcim zamestnancom alebo zmluvu o výkone funkcie uzatvorenú v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Manažérska zmluva uzatvorená podľa Zákonníka práce
Manažérska zmluva sa bude riadiť ustanoveniami Zákonníka práce v prípade, ak manažér ako vedúci zamestnanec riadi svojich podriadených zamestnancov, jeho práca napĺňa znaky závislej práce a vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho podriadenosti. V takomto prípade bude manažér vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere, ktorý je založený pracovnou zmluvou. S manažérmi, resp. vedúcimi zamestnancami, ktorí nevykonávajú pôsobnosť štatutárneho orgánu sa spravidla uzaviera pracovná zmluva, ktorá od pracovnej zmluvy uzatvorenej s nevedúcim zamestnancom, obsahuje aj práva a povinnosti vedúceho zamestnanca podľa § 82 Zákonníka práce, ale ktorá môže obsahovať aj výhody pre tohto zamestnanca plynúce z manažérskej funkcie (napr. trinásty, štrnásty plat, služobné vozidlo, služobný notebook) a iné podmienky (napr. dlhšia skúšobná doba).
Pracovná zmluva uzavretá s manažérom, resp. vedúcim zamestnancom musí obsahovať podstatné náležitosti pracovnej zmluvy.
V súlade s § 43 ods. 1 Zákonníka práce: „V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
- druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
- miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
- deň nástupu do práce,
- mzdové podmienky.“
Ak sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce alebo osobitného predpisu.
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem podstatných náležitostí vymenovaných vyššie aj ďalšie pracovné podmienky, a to napríklad:
- výplatné termíny,
- pracovný čas,
- výmeru dovolenky,
- skúšobnú dobu,
- dĺžku výpovednej doby.
Dočítajte článok až do konca, zostáva vám ešte . Celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:
☇ Manažérska zmluva
Autor: JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies