Komentár k zákonu o obetiach trestných činov

V produkte EPI Komentáre nájdete v online podobe novinku, komentár k zákonu č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Komentár spracoval doc. JUDr. Miloš Deset, PhD. 

Recenzenti:

prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD.

prof. JUDr. Peter Polák, PhD.

Z predhovoru autora

Kriminológia chápe obeť pomerne rozsiahle a nezaoberá sa len samotnou osobnosťou obete, klasifikáciou (typológiou) obetíV kriminológii či viktimológii sú vypracované viaceré typológie obetí. Napr. Henting vymedzuje nasledovné typy: a) mladé obete z neskúsenosti, b) ženy – obete zo slabosti, c) starí ľudia – obete s telesnými a duševnými obmedzeniami, d) špecifické skupiny obetí – duševne chorí ľudia, mentálne zaostalí, alkoholici, toxikomani, prisťahovalci, národnostné menšiny, ľudia ťažkopádni, chamtiví, svojvoľní, ľudia v depresii, tyrani a bojujúci. Fattah zasa rozlišuje: a) zúčastnená obeť – kriminálnemu činu predchádza interakcia s páchateľom, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje motiváciu páchateľa, b) nezúčastnená obeť – pred kriminálnym činom nedochádza k žiadnej interakcii medzi páchateľom a obeťou, c) provokujúca obeť – ide o špecifický druh interakcie medzi páchateľom a obeťou, ktorá má činnostný charakter (napr. zvádzanie a spravidla i osobnostné viktimogénne faktory, ako napr. nezdržanlivosť, d) latentná obeť – má znaky troch viktimogénnych faktorov, rola obete nie je však verejná a ujma nie je formálne známa, e) rola obete je získaná omylom, nedorozumením či zhodou nešťastných okolností., viktimitou či viktimizáciou, vzťahom obete a páchateľa, ale aj prevenciou a preventívnymi programami, pomocou obetiam trestnej činnosti, rôznymi programami, ktoré majú slúžiť na zabránenie viktimizácie, trestnou politikou vo vzťahu k obetiam trestnej činnosti atď. Predovšetkým viktimológia sa zaoberá obeťou trestného činu, jej rolou v procese vzniku a priebehu trestného činu a pri jeho odhaľovaní a objasňovaní. Zároveň rozpracúva formy pomoci obetiam po trestnom čine a spôsoby, ako zabrániť viktimizácii potenciálnych obetí. Medzi kriminológmi sú známe štyri základné typy vzťahov medzi obeťou a páchateľom: a) osobná angažovanosť a väzba, b) kontakt pred činom, c) kontakt pri čine, d) anonymita obete.

K najviac ohrozeným skupinám patria určité profesie, ako napr. policajti, právnici, poštoví doručovatelia, pracovníci bánk, personál čerpacích staníc, taxikári a pod., ale aj osoby v závislosti od konkrétneho obdobia psychického a fyzického vývinu, predovšetkým deti a seniori nad 60 rokov a z hľadiska pohlavia ženy.V tejto súvislosti možno spomenúť viktimogénne faktory podľa Fattaha, ktorý rozlišuje tri skupiny týchto faktorov: a) sociálne – príslušnosť k sociálnej vrstve, profesia, pozícia v rodine a dominantný výchovný štýl v nej, sociálna atmosféra, sociálne stereotypy, patológia v psychickom vývine a rodine a pod., b) osobnostné – štruktúra a hierarchia vlastností, ktoré podmieňujú rolu obete pre konkrétny typ kriminálnych činov (napr. pre násilnú, resp. majetkovú trestnú činnosť, sexuálnu trestnú činnosť a iné), c) činnostné – vychádzajúce zo správania obete, osobitne s jej rizikového, neopatrného správania; patrí sem napríklad vyhľadávanie viktimologických lokalít, nebezpečnej činnosti, nevhodných časových relácií, mnohovravnosť, chválenkárstvo a pod.

Z trestno-procesného hľadiska je poškodený osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, bola spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo „TP“) upravuje pomerne široký rozsah procesných práv poškodeného, konkrétne právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom, právo kedykoľvek v priebehu trestného konania sa informovať o stave trestného konania. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. (Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.) Ďalej ešte možno spomenúť právo nechať sa zastupovať v trestnom konaní svojím splnomocnencom, ktorého si s týmto účelom môže sám zvoliť, či právo na sprievod dôverníka.K právam a povinnostiam poškodeného bližšie pozri § 46 až § 54 TP.

Z hľadiska dokazovania je poškodený významným prameňom dôkazov. Disponuje totiž významnými pamäťovými stopami a dôkaznými informáciami, ktoré sú relevantné pre objasnenie trestného činu a potrestanie jeho páchateľa – ak, samozrejme, odhliadneme od situácií, kedy v dôsledku poranenia či poškodenia mozgu napr. pri dopravných nehodách, v dôsledku požitia omamných a psychotropných látok či v dôsledku iných skutočností dochádza k zníženiu schopnosti vnímania, zapamätania či reprodukcie priebehu udalosti (trestného činu), ktorý osoba poškodeného mohla vnímať svojimi zmyslami. Okrem toho, že poškodený je nositeľom či prameňom dôkazov, jeho výsluch je jedným z dôkazných prostriedkov a jeho výpoveď jedným z dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené, zjednodušene by sa dalo povedať, že poškodený môže byť – v závislosti od spôsobu spáchania a utajovania, charakteru spáchaného trestného činu, vzťahu k páchateľovi a ďalších skutočností – významným subjektom pri odhaľovaní a objasňovaní trestného činu, ktorý sa v konečnom dôsledku výraznou mierou môže pričiniť o to, aby bol páchateľ trestného činu spravodlivo potrestaný.

Trestné právo procesné však nevymedzuje iba pojem „poškodený“. Schválením zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach“) sa podistým vytvoril nový formálny prameň trestného práva procesného, ktorý o. i. upravil pojem „obeť“ a pojem „obzvlášť zraniteľná obeť“. Navyše novelizoval aj Trestný poriadok, vďaka čomu sa tieto pojmy dostali aj do Trestného poriadku. To ďalej znamená, že pojmy „obeť“ a ev. „obzvlášť zraniteľná obeť“ už nie sú len kriminologickými pojmami, ale aj trestno-procesnými.

Prirodzene, neznamená to, že išlo iba o terminologickú zmenu v slovenskom trestnom práve procesnom. Zákon o obetiach, resp. jeho schválenie malo význam v tom, že mnohé kriminologické poznatky o obetiach prestali byť takpovediac obmedzené či izolované iba v oblasti kriminológie a jej sociologického či empirického skúmania, ale boli zapracované aj do trestno-procesnej oblasti, čím výrazne prispeli k lepšiemu (ohľaduplnejšiemu) zaobchádzaniu s obeťami trestných činov, predovšetkým s obzvlášť zraniteľnými obeťami. Napr. zakotvenie povinnosti orgánov činných v trestnom konaní vykonávať výsluchy s takýmito obeťami (v postavení svedka) tak, aby ich výsluchy nemuseli byť opakované, povinnosti zabezpečiť prítomnosť psychológa pri výsluchu maloletého svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou, zákaz vykonávania konfrontácie pri objasňovaní niektorých trestných činov, ako napr. týranie blízkej a zverenej osoby či obchodovania s ľuďmi, alebo aj zakotvenie práva na sprievod dôverníka, to sú všetko zmeny v trestnom práve procesnom, ktoré sú v prospech obetí, resp. poškodených, predovšetkým z hľadiska opätovného prežívania ujmy či traumy, ktorá im bola spôsobená trestnými činmi. No, samozrejme, netreba zabúdať ani na systém odškodňovania obetí trestných činov.

Nosnou právnou úpravou zákona o obetiach je čl. 1, v ktorom je obsiahnutý samotný zákon o obetiach. Čl. 1 je rozdelený do piatich častí. Prvou časťou sú všeobecné ustanovenia. Táto časť vymedzuje základné pojmy (§ 2) a základné zásady ochrany a podpory obetí (§ 3), ktoré sa vzťahujú na celý text zákona o obetiach. Druhá časť upravuje práva obetí trestných činov. Tretia časť sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov. Štruktúra tejto časti zákona zodpovedá štruktúre zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý sa týmto zákonom o obetiach zároveň ruší. Štvrtá časť zákona upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. V tejto časti sú upravené podmienky udelenia akreditácie, obsah a spôsob podania žiadosti o udelenie akreditácie, konanie o akreditácii, zánik a zrušenie akreditácie, kontrola plnenia podmienok akreditácie a povinností akreditovaných subjektov, dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu, pričom podmienky poskytnutia dotácie podliehajú kontrole. Čl. III prepája zákon o obetiach s Trestným poriadkom v oblasti práv obetí trestných činov. Na účely riadnej transpozície smernice 2012/29/EÚ sa rozšírili základné zásady trestného konania, pojmový aparát používaný Trestným poriadkom, redefinovali sa informačné povinnosti voči poškodenému a svedkovi, posilnilo sa postavenie poškodeného (obete) v trestnom konaní, a to najmä vo vzťahu k deťom, rozšírili sa možnosti poskytovania právnej pomoci poškodenému, upravili sa podmienky vykonávania výsluchu s ohľadom na potreby obetí, obmedzilo sa využitie konfrontácie, zmenil sa koncept odvádzania peňažných prostriedkov na všeobecne prospešné účely, a to na jediný účel, ktorým je podpora a ochrana obetí trestných činov, modifikovali sa pravidlá uzatvárania dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom s cieľom posilniť postavenie poškodeného a taktiež sa posilnilo postavenie poškodeného v tzv. adhéznom konaní.

Celé znenie komentára nájdete v produkte EPI Komentáre k zákonom:

» Komentár k zákonu č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov

Autor: doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.