Súd je objektívne schopný vec spravodlivo posúdiť a rozhodnúť, len ak má k dispozícii všetky potrebné dôkazy a skutočnosti. Každé rozhodnutie je založené na dvoch pilieroch: zistení a vyhodnotení skutkového stavu a aplikácie práva na daný skutkový stav. Strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd teda ani nemusí vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy, pokiaľ ich považuje za nepodstatné, čo si však musí vyargumentovať v odôvodnení rozhodnutia. Presadzuje sa princíp materiálnej pravdy. Pokiaľ súd odmietol dôkazy navrhnuté stranou sporu, zakladá sa tým odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
Dôkazy je preto nutné uplatňovať včas, najlepšie pri prvom úkone. Strana tým riskuje, že súd na dôkaz, ktorý nebol predložený včas, nebude prihliadať. Civilné konanie je vedené koncentračnou zásadou. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú strany, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.
Pokiaľ druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie, súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu.
Súd môže vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu v prípade sporov s ochranou slabšej strany.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies